Oliver Smithies (23. júna 1925 – 10. januára 2017) bol britsko-americký genetik a nositeľ Nobelovej ceny. Jeho dielo patrí k pilierom modernej molekulárnej genetiky a biochemie.
V roku 1955 vynašiel techniku gélovej elektroforézy, ktorá sa rýchlo stala jednou zo základných metód v biochémii a molekulárnej biológii. Smithiesova variantná metóda (pôvodne so škrobovými gélmi) umožnila vysoké rozlíšenie bielkovín a isoenzýmov, čo výrazne urýchlilo analýzu genetických variantov, štúdium proteínových polymorfizmov a rutinné laboratórne postupy pri separácii makromolekúl.
Génové cielenie a homologická rekombinácia
Oveľa neskôr sa Smithies venoval problematike priameho zasahovania do genómu. Pracoval na použití homologickej rekombinácie pri vnášaní transgénnej DNA do genomickej DNA, čím položil základy súčasných metód presnej genómovej manipulácie. Táto technika predstavuje jednu z najspoľahlivejších ciest pre cielene zmeny genómu organizmov a stala sa kľúčovou pre rozvoj cielenia génov a tvorby knockoutovaných myší, ktoré umožňujú štúdium funkcie jednotlivých génov a modelovanie ľudských ochorení v laboratórnych podmienkach.
Ocenenia a vplyv
Za svoje priekopnícke metódy v oblasti génového cielenia bol Oliver Smithies spolu s Martinom Evansom a Mariom Capecchim ocenený Nobelovou cenou za fyziológiu alebo medicínu v roku 2007. Ich spoločné práce umožnili vytvoriť spoľahlivé modely genetických chorôb, čo malo a má obrovský vplyv na základný výskum, vývoj liečív a prekladovú medicínu.
- Hlavné príspevky: zavedenie gélovej elektroforézy do laboratórnej praxe; rozvoj metód homologickej rekombinácie pre cielené zmeny genómu.
- Aplikácie: analýza genetickej variability, identifikácia proteínových variantov, tvorba transgénnych a knockout modelov pre štúdium ochorení.
- Dedičstvo: techniky, ktoré Smithies pomohol vyvinúť, zostávajú základom modernej molekulárnej genetiky a sú bežne používané vo výskume aj pri vývoji liečiv.
Oliver Smithies zanechal trvalý vplyv na spôsob, akým vedci skúmajú génové funkcie a vzťahy medzi génmi a chorobami. Jeho práce otvorili nové možnosti pri skúmaní biologických mechanizmov a pochopení genetických príčin ochorení, čím významne prispeli k pokroku v biomedicínskom výskume.