Kenneth Geddes Wilson (8. júna 1936 – 15. júna 2013) bol americký teoretický fyzik a nositeľ Nobelovej ceny za fyziku. Je považovaný za zakladateľa modernej teórie renormalizačnej skupiny a mal zásadný vplyv na pochopenie kritických javov pri fázových prechodoch druhého rádu.
Výchova, vzdelanie a raná kariéra
Študoval na Harvarde, kde bol Putnamovým štipendistom. V roku 1961 získal doktorát na Caltechu pod vedením Murraya Gell‑Manna. V roku 1963 sa pridal k oddeleniu fyziky Cornellovej univerzity ako mladší člen katedry a v roku 1970 sa stal riadnym profesorom. V roku 1974 bol vymenovaný za profesora fyziky Jamesa A. Weeksa na Cornellovej univerzite.
Hlavné vedecké príspevky
Wilsonova najznámejšia práca spočíva v systematickom rozvoji renormalizačnej skupiny – konceptu, ktorý spája štatistickú fyziku kritických javov s kvantovou teóriou poľa. Jeho prístup vysvetnil pojmy ako univerzalita a kritické exponenty, ukázal, prečo fyzikálne systémy s veľmi odlišnými mikroskopickými detailmi vykazujú rovnaké makroskopické správanie pri fázových prechodoch druhého rádu, a poskytol matematický rámec na výpočty týchto vlastností.
Okrem formálnej teórie vyvinul aj praktické metódy, napríklad numerickú renormalizačnú skupinu (numerical renormalization group), ktorá priniesla riešenie dôležitých problémov z oblasti tuhých látok, ako je Kondov efekt. Jeho práca mala hlboký dopad nielen v teoretickej fyzike a štatistickej fyzike, ale aj v časticovej fyzike a pri rozvoji simulácií a počítačových metód vo fyzike.
Kariéra, vedenie a počítačové zdroje
Wilson aktívne presadzoval, aby federálna vláda financovala superpočítače pre vedecký výskum. V roku 1985 bol vymenovaný za riaditeľa Cornellovho centra pre teóriu a simuláciu vo vede a technike (neskôr známeho ako Cornellovo teoretické centrum), ktoré bolo jedným z piatich národných superpočítačových centier vytvorených Národnou vedeckou nadáciou. V roku 1988 sa presunul do výskumu a výučby na Štátnej univerzite v Ohiu, kde sa venoval aj otázkam fyzikálneho vzdelávania a interakcii medzi počítačmi a vedeckým výskumom.
Ocenenia a uznanie
Medzi významné ocenenia patrí Wolfova cena za fyziku (1980, spoludržiteľ spolu s Michaelom E. Fisherom a Leom Kadanoffom) a Nobelova cena za fyziku v roku 1982, udelená za jeho konštruktívnu teóriu renormalizačnej skupiny a za prepojenie kvantovej teórie poľa so štatistickou teóriou kritických javov.
Študenti a spolupracovníci
Medzi jeho doktorandov a blízkych spolupracovníkov sa spomínajú mená ako Roman Jackiw, Steve Shenker a Michael Peskin, ktorí sami prispeli k rozvoju modernej teoretickej fyziky.
Osobný život a odkaz
Wilsonov otec bol významný chemik E. Bright Wilson; jeho brat David Wilson pôsobí ako profesor na Cornellovej univerzite na katedre molekulárnej biológie a genetiky. Kenneth G. Wilson zomrel 15. júna 2013 na lymfóm v Saco v štáte Maine vo veku 77 rokov.
Wilsonov prínos k fyzike je široko uznávaný: jeho renormalizačná skupina zostáva základným nástrojom pri štúdiu kritických javov a jeho dôraz na kombináciu teórie a výpočtových metód ovplyvnil generácie fyzikov i smerovanie počítačovej infraštruktúry pre vedecký výskum.