Spolková vláda Nemecka (Bundesregierung): zloženie, funkcie a kompetencie
Spolková vláda Nemecka: prehľad zloženia, funkcií a kompetencií kancelára a ministrov, vysvetlenie rezortného a kollegiálneho princípu. Zistite viac.
Bundesregierung, niekedy nazývaný Bundeskabinett alebo Spolkový kabinet, je vláda Spolkovej republiky Nemecko a pozostáva z kancelára a spolkových ministrov. V právnom poriadku Nemecka je jej postavenie upravené predovšetkým v článkoch 62 až 69 ústavy (Grundgesetz), ktoré okrem iného určujú aj text prísahy, ktorú novozvolení členovia vlády skladajú pri nástupe do funkcie.
Zloženie a vymenovanie
Spolkovú vládu tvorí kancelár (Bundeskanzler) a federálni ministri. Kancelára volí Bundestag na návrh spolkového prezidenta; prezident následne vymenúva kancelára a, na návrh kancelára, aj jednotlivých ministrov. Prezident môže ministrov aj odvolať na žiadosť kancelára. Zvyčajne je v kabinete aj podpredseda vlády (Vice‑Chancellor), ktorého menovanie je predmetom koaličnej dohody a často ide o vedúceho koaličného partnera.
Právomoci kancelára a ministerstiev
Kancelár má v Ústave zakotvenú tzv. Richtlinienkompetenz – právomoc určovať všeobecné smerovanie spolkového politického kurzu. V praxi to znamená, že kancelár určuje hlavné politické priority a "čo by mala vláda robiť". Zároveň však funguje princíp rozdelenia zodpovednosti medzi ministerstvami:
- Rezortný princíp – minister nesie plnú zodpovednosť za záležitosti svojho rezortu a rozhoduje v rámci smerníc kancelára (tento princíp sa v nemeckej terminológii označuje ako nem. Ressortprinzip)).
- Kolegiálny princíp – ak vznikne spor medzi ministerstvami o kompetenciu alebo postup, rozhoduje o sporných otázkach spolková vláda väčšinovým hlasovaním (v nemeckom práve známy ako nem. Kollegialprinzip)).
Vzťahy k parlamentu a prezidentovi
Spolková vláda zodpovedá Bundestagu. Bundestag ju môže kontrolovať rôznymi nástrojmi (interpelácie, výbory, vyjadrenia dôvery a pod.). Ústavný mechanizmus tiež pozná tzv. konštruktívny návrh na vyslovenie nedôvery (Konstructiver Misstrauensantrag) – Bundestag môže kancelára odvolať len vtedy, ak zároveň zvolí jeho nástupcu. Tým je posilnená stabilita vlády. Spolkový prezident má formálnu úlohu v menovaní a odvolávaní kancelára a ministrov, vykonáva ju podľa výsledkov hlasovania v Bundestagu a návrhu kancelára.
Organizácia práce vlády
Administratívnu činnosť vlády zabezpečuje Spolková kancelária (Bundeskanzleramt), ktorej vedúci vykonáva veľkú časť koordinačnej práce. Kancelár však zostáva politicky zodpovedný za všeobecnú politiku vlády. Federálni ministri riadia svoje ministerstvá, navrhujú zákony v príslušných oblastiach a zodpovedajú za ich realizáciu.
Pomocné orgány a štátni tajomníci
Parlamentní stáli tajomníci (Parlamentarische Staatssekretäre) a štátni tajomníci v rámci ministerstiev (Beamtete Staatssekretäre alebo štátni ministri na úrovni krajín) nie sú členmi spolkovej vlády, ale významne jej pomáhajú pri príprave politík, legislatívnej práci a komunikácii s parlamentom. Ich úloha je vykonávacia a podporujúca; nie sú však členmi kabinetu a nezúčastňujú sa formálnych rozhodnutí vlády ako hlasujúci členovia.
Prísaha a odmeny
Podľa článkov Ústavy a podrobností upravených v zákone o spolkových ministroch (Bundesministergesetz) členovia vlády skladajú prísahu pri vymenovaní. Zákon o spolkových ministroch upravuje aj otázku dôchodkového zabezpečenia: bývalý člen vlády môže získať starobný dôchodok, ak vykonával funkciu ministra najmenej dva roky. Do posudzovania nároku sa môžu započítavať aj určité predchádzajúce obdobia verejnej služby – konkrétne podmienky a výpočty sú predmetom ustanovení príslušného zákona.
Rozhodovanie a rokovania kabinety
Spolkový kabinet rozhoduje väčšinou hlasov. V praxi sú dôležité koaličné dohody a interné mechanizmy riešenia sporov. Kabinet zvyčajne rokuje raz týždenne; tradične sa zasadanie koná každú stredu o 9.30 hod. v sídle Spolkovej kancelárie v Berlíne. Zasadnutiam predsedá kancelár; po niektorých rokovaniach sa konajú tlačové konferencie alebo vydávajú oficiálne vyhlásenia vlády.
Vzájomné prepojenie s krajinami (Länder) a Bundesrat
Spolková vláda pri tvorbe a vykonávaní politík často spolupracuje s jednotlivými spolkovými krajinami. Bundesrat, ako snem predstavujúci vlády krajín, má významnú úlohu pri legislatívnom procese – pri niektorých zákonoch jeho priamy súhlas je nevyhnutný. Táto súčinnosť zabezpečuje, že záujmy regiónov sú zohľadnené v spolkových rozhodnutiach.
Výsledkom týchto mechanizmov je systém, ktorý kombinuje silnú ústrednú exekutívu (s kancelárom ako lídrom politického smerovania) a vysokú mieru kolegiality a rozdelenia zodpovednosti medzi jednotlivými ministerstvami, čo je typické pre nemecký model vládnutia.
Spolkový kabinet zasadá spravidla každú stredu o 9.30 hod. v sídle spolkového kancelára.
Tretí kabinet Merkelovej
V treťom kabinete Merkelovej (2013-2018) sú len členovia CDU-CSU a SPD.
| Oddelenie | Držiteľ úradu | Strana |
| CDU | ||
| Ministerstvo zahraničných vecí a zástupca spolkového kancelára | Sigmar Gabriel | SPD |
| Brigitte Zypries | SPD | |
| Interiér | Thomas de Maizière | CDU |
| Spravodlivosť a ochrana spotrebiteľa | Heiko Maas | SPD |
| Financie | Wolfgang Schäuble | CDU |
| Práca a sociálne veci | Andrea Nahles | SPD |
| Potravinárstvo a poľnohospodárstvo | Christian Schmidt | CSU |
| Obrana | Ursula von der Leyen | CDU |
| Rodinné záležitosti, starší občania, ženy a mládež | Katarína Barley | SPD |
| Zdravie | Hermann Gröhe | CDU |
| Doprava a digitálna infraštruktúra | Alexander Dobrindt | CSU |
| Životné prostredie, ochrana prírody, stavebníctvo a jadrová bezpečnosť | Barbara Hendricks | SPD |
| Vzdelávanie a výskum | Johanna Wanka | CDU |
| Hospodárska spolupráca a rozvoj | Gerd Müller | CSU |
| Spolkový minister pre osobitné úlohy a vedúci spolkového kancelárstva | Peter Altmaier | CDU |
Právnici vo federálnej vláde
Táto tabuľka uvádza počet a percentuálny podiel členov federálnej vlády, ktorí boli právnikmi. V Nemecku sa čas medzi voľbami nazýva "legislatívne obdobie". V Spojenom kráľovstve by sa toto obdobie nazývalo parlament alebo v Spojených štátoch amerických kongres.
| Legislatívne obdobie | Plne kvalifikovaní právnici | ||
| Číslo | Percento | ||
| 1. (1949–1953) | 6 z 14 | 42.9% | |
| 2. (1953–1957) | 5 z 20 | 25.0% | |
| 3. (1957–1961) | 7 z 18 | 38.9% | |
| 4. (1961–1965) | 8 z 21 | 38.1% | |
| 7 z 22 | 31.8% | ||
| 5. (1965–1969) | 7 z 22 | 31.8% | |
| 6 z 20 | 30.0% | ||
| 6. (1969–1972) | 4 z 16 | 25.0% | |
| 7. (1972–1976) | 8 z 18 | 44.4% | |
| 4 z 16 | 25.0% | ||
| 8. (1976–1980) | 4 z 16 | 25.0% | |
| 9. (1980–1983) | 8 zo 17 | 47.1% | |
| 8 zo 17 | 47.1% | ||
| 10. (1983–1987) | 8 zo 17 | 47.1% | |
| 11. (1987–1990) | 9 z 19 | 47.4% | |
| 12. (1990–1994) | 6 z 20 | 33.3% | |
| 13. (1994–1998) | 9 z 18 | 50.0% | |
| 14. (1998–2002) | 3 z 16 | 18.8% | |
| 15. (2002–2005) | 6 z 14 | 42.9% | |
| 16. (2005–2009) | 6 z 16 | 37.5% | |
| 17. (2009–2013) | 7 z 16 | 43.8% | |
| 18. (2013-2018) | 9 z 16 | 56,2% | |
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to Bundesregierung?
Odpoveď: Bundesregierung, známy aj ako Bundeskabinett alebo Spolkový kabinet, je vláda Spolkovej republiky Nemecko.
Otázka: Kto tvorí Bundesregierung?
Odpoveď: Bundesregierung sa skladá z kancelára a spolkových ministrov.
Otázka: Aké sú niektoré z povinností kabinetu uvedených v článkoch 62 až 69 ústavy?
Odpoveď: V článkoch 62 až 69 ústavy sú uvedené rôzne povinnosti členov vlády vrátane zloženia sľubu a stanovenia všeobecnej politiky pre každé ministerstvo.
Otázka: Kto je zodpovedný za administratívnu prácu v rámci federálnej vlády?
Odpoveď: Za administratívnu prácu v rámci spolkovej vlády zodpovedá kancelár, ale táto práca je delegovaná na vedúceho spolkovej kancelárie.
Otázka: Čo sa stane, ak sa dvaja ministri na niečom nezhodnú?
Odpoveď: Ak sa dvaja ministri na niečom nedohodnú, rozhodnú členovia spolkovej vlády väčšinou hlasov - tento proces je známy ako princíp spolupráce (Kollegialprinzip).
Otázka: Majú bývalí členovia, ktorí pôsobili vo funkcii aspoň dva roky, nárok na nejaké dôchodkové výhody?
Odpoveď: Áno - podľa zákona o spolkovom ministrovi (Bundesministergesetz) môžu členovia vo výslužbe, ktorí vo funkcii pôsobili aspoň dva roky, poberať výsluhový dôchodok. To zahŕňa aj čas strávený vo funkcii mladšieho ministra (podsekretára) alebo štátneho ministra.
Otázka: Kedy zvyčajne zasadá spolkový kabinet?
Odpoveď: Spolkový kabinet zasadá spravidla každú stredu o 9.00 hod. v Spolkovom kancelárstve.
Prehľadať