Bundesregierung, niekedy nazývaný Bundeskabinett alebo Spolkový kabinet, je vláda Spolkovej republiky Nemecko a pozostáva z kancelára a spolkových ministrov. V právnom poriadku Nemecka je jej postavenie upravené predovšetkým v článkoch 62 až 69 ústavy (Grundgesetz), ktoré okrem iného určujú aj text prísahy, ktorú novozvolení členovia vlády skladajú pri nástupe do funkcie.

Zloženie a vymenovanie

Spolkovú vládu tvorí kancelár (Bundeskanzler) a federálni ministri. Kancelára volí Bundestag na návrh spolkového prezidenta; prezident následne vymenúva kancelára a, na návrh kancelára, aj jednotlivých ministrov. Prezident môže ministrov aj odvolať na žiadosť kancelára. Zvyčajne je v kabinete aj podpredseda vlády (Vice‑Chancellor), ktorého menovanie je predmetom koaličnej dohody a často ide o vedúceho koaličného partnera.

Právomoci kancelára a ministerstiev

Kancelár má v Ústave zakotvenú tzv. Richtlinienkompetenz – právomoc určovať všeobecné smerovanie spolkového politického kurzu. V praxi to znamená, že kancelár určuje hlavné politické priority a "čo by mala vláda robiť". Zároveň však funguje princíp rozdelenia zodpovednosti medzi ministerstvami:

  • Rezortný princíp – minister nesie plnú zodpovednosť za záležitosti svojho rezortu a rozhoduje v rámci smerníc kancelára (tento princíp sa v nemeckej terminológii označuje ako nem. Ressortprinzip)).
  • Kolegiálny princíp – ak vznikne spor medzi ministerstvami o kompetenciu alebo postup, rozhoduje o sporných otázkach spolková vláda väčšinovým hlasovaním (v nemeckom práve známy ako nem. Kollegialprinzip)).

Vzťahy k parlamentu a prezidentovi

Spolková vláda zodpovedá Bundestagu. Bundestag ju môže kontrolovať rôznymi nástrojmi (interpelácie, výbory, vyjadrenia dôvery a pod.). Ústavný mechanizmus tiež pozná tzv. konštruktívny návrh na vyslovenie nedôvery (Konstructiver Misstrauensantrag) – Bundestag môže kancelára odvolať len vtedy, ak zároveň zvolí jeho nástupcu. Tým je posilnená stabilita vlády. Spolkový prezident má formálnu úlohu v menovaní a odvolávaní kancelára a ministrov, vykonáva ju podľa výsledkov hlasovania v Bundestagu a návrhu kancelára.

Organizácia práce vlády

Administratívnu činnosť vlády zabezpečuje Spolková kancelária (Bundeskanzleramt), ktorej vedúci vykonáva veľkú časť koordinačnej práce. Kancelár však zostáva politicky zodpovedný za všeobecnú politiku vlády. Federálni ministri riadia svoje ministerstvá, navrhujú zákony v príslušných oblastiach a zodpovedajú za ich realizáciu.

Pomocné orgány a štátni tajomníci

Parlamentní stáli tajomníci (Parlamentarische Staatssekretäre) a štátni tajomníci v rámci ministerstiev (Beamtete Staatssekretäre alebo štátni ministri na úrovni krajín) nie sú členmi spolkovej vlády, ale významne jej pomáhajú pri príprave politík, legislatívnej práci a komunikácii s parlamentom. Ich úloha je vykonávacia a podporujúca; nie sú však členmi kabinetu a nezúčastňujú sa formálnych rozhodnutí vlády ako hlasujúci členovia.

Prísaha a odmeny

Podľa článkov Ústavy a podrobností upravených v zákone o spolkových ministroch (Bundesministergesetz) členovia vlády skladajú prísahu pri vymenovaní. Zákon o spolkových ministroch upravuje aj otázku dôchodkového zabezpečenia: bývalý člen vlády môže získať starobný dôchodok, ak vykonával funkciu ministra najmenej dva roky. Do posudzovania nároku sa môžu započítavať aj určité predchádzajúce obdobia verejnej služby – konkrétne podmienky a výpočty sú predmetom ustanovení príslušného zákona.

Rozhodovanie a rokovania kabinety

Spolkový kabinet rozhoduje väčšinou hlasov. V praxi sú dôležité koaličné dohody a interné mechanizmy riešenia sporov. Kabinet zvyčajne rokuje raz týždenne; tradične sa zasadanie koná každú stredu o 9.30 hod. v sídle Spolkovej kancelárie v Berlíne. Zasadnutiam predsedá kancelár; po niektorých rokovaniach sa konajú tlačové konferencie alebo vydávajú oficiálne vyhlásenia vlády.

Vzájomné prepojenie s krajinami (Länder) a Bundesrat

Spolková vláda pri tvorbe a vykonávaní politík často spolupracuje s jednotlivými spolkovými krajinami. Bundesrat, ako snem predstavujúci vlády krajín, má významnú úlohu pri legislatívnom procese – pri niektorých zákonoch jeho priamy súhlas je nevyhnutný. Táto súčinnosť zabezpečuje, že záujmy regiónov sú zohľadnené v spolkových rozhodnutiach.

Výsledkom týchto mechanizmov je systém, ktorý kombinuje silnú ústrednú exekutívu (s kancelárom ako lídrom politického smerovania) a vysokú mieru kolegiality a rozdelenia zodpovednosti medzi jednotlivými ministerstvami, čo je typické pre nemecký model vládnutia.

Spolkový kabinet zasadá spravidla každú stredu o 9.30 hod. v sídle spolkového kancelára.