Nemčina (nemecky: Deutsch alebo [die] deutsche Sprache) je západogermánsky jazyk z indoeurópskej jazykovej rodiny.
Hovorí sa ňou v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Lichtenštajnsku a Luxembursku; jej rodným jazykom je približne 100 miliónov ľudí. Je to najrozšírenejší materinský jazyk v Európskej únii. V Belgicku a Holandsku, ako aj vo Francúzsku a v severnom Taliansku sa hovorí po nemecky. Nemecky hovoria ľudia v mnohých krajinách vrátane Spojených štátov amerických a Kanady, kam sa veľa ľudí prisťahovalo z Nemecka. Nemecky sa hovorí aj vo východnej Európe, v Bulharsku, Rumunsku a Rusku.
Nemčina patrí do západogermánskej jazykovej rodiny (skupina podobných jazykov) a je veľmi podobná angličtine a holandčine. Mnohé slovné spojenia v nemčine sú príbuzné s angličtinou, ale gramatika je zložitejšia. Nemčina má systém pádov, a keď sa používajú pomocné slovesá, hlavná časť slovesa sa musí presunúť na koniec vety. Napríklad "Niekto mi ukradol auto" je Jemand hat mein Auto gestohlen (Niekto mi ukradol auto) alebo "Niekto mi včera večer volal" je Jemand hat mich letzte Nacht angerufen (Niekto mi včera večer volal).
V nemeckom písme sa každé podstatné meno musí začínať veľkým písmenom. Angličtina a dánčina to tiež kedysi dávno robili, ale teraz už nie. Dnes je nemčina jediným jazykom, ktorý má toto pravidlo.
Hoci je nemčina vo Švajčiarsku úradným jazykom, švajčiarsky dialekt nemčiny je pre rodených hovoriacich z Nemecka, a dokonca aj pre Švajčiarov, pre ktorých nemčina nie je rodným jazykom, ťažko zrozumiteľný. Jedným z dôvodov, prečo sú tieto dialekty dodnes také odlišné, je skutočnosť, že hoci Švajčiarsko prijalo štandardnú nemčinu, najmä ako spisovnú normu, nemeckí Švajčiari sa počas druhej svetovej vojny chceli oddeliť od nacistov tým, že si namiesto štandardného dialektu zvolili švajčiarsky dialekt. Švajčiarska nemčina má niektoré odlišnosti aj v písaní, napríklad písmeno ß, ktoré sa vyskytuje len v nemčine, sa vždy nahrádza písmenom ss.