Kapybara (Hydrochoerus hydrochaeris) je polovodný hlodavec pôvodom z Južnej Ameriky. Je to najväčší žijúci hlodavec na svete.

Popis

Kapybary majú robustné telo dlhé približne 1–1,3 m a výšku v kohútiku asi 50–60 cm. Váha dospelých jedincov sa pohybuje prevažne medzi 35–66 kg; priemerné dospelé jedince vážia okolo 50–60 kg, hoci zriedkavo môžu dosiahnuť aj okolo 80–100 kg. Majú krátku, hrubú srsť hnedého až červeno‑hnedého odtieňa, ktorá u starších jedincov býva redšia. Oči, uši a nozdry sú umiestnené vysoko na hlave, čo im umožňuje zostať takmer celé telo ponorené vo vode a len tieto časti vyčnievať nad hladinu.

Príbuzenské vzťahy

Kapybary sú blízke príbuzné morčatám a činčilám – patria do skupiny príbuzenstva, ktoré má spoločné znaky ako neustále rastúce zuby a bylinnú potravu.

Anatómia a adaptácie

Majú mierne sploštené telo, krátke nohy s čiastočne plávacími blanami medzi prstami, čo im pomáha pri plávaní. Zuby im rastú celý život, predné rezáky používajú na okusovanie tráv a bylín. Samce majú na nose charakteristickú páchnucu žľazu (morillo), ktorú používajú na značenie teritória.

Rozšírenie a stanovište

Kapybary obývajú rôzne typy prostredí v Južnej Amerike vrátane močiarov, riek, jazier, sezónnych zaplavených oblastí a trávnatých saván pri vodných plochách. Nájdete ich od Panamy a Kolumbie až po Argentínu a Uruguaj.

Správanie a sociálna štruktúra

Sú to spoločenské zvieratá žijúce v skupinách zvyčajne 10–20 jedincov, no pri bohatých zdrojoch vody a potravy sa vytvárajú i väčšie zhluky s niekoľkými desiatkami až stovkami jedincov. V skupine obyčajne dominuje jeden alebo niekoľko samcov, ktoré si chránia svoje teritórium a skupinu. Kapybary sú väčšinou denné, ale v oblastiach s vysokým tlakom lovu môžu byť aktívne hlavne v noci.

Potrava

Sú prevažne bylinožravé: žerú trávu, vodné rastliny, niekedy aj plody, kôru a rastlinné zvyšky. Majú špeciálny tráviaci systém, ktorý im pomáha spracovať vlákninu; laktovanie a coprofágia (požieranie vlastného trusu) prispievajú k lepšiemu využitiu živín, najmä vitamínov skupiny B produkovaných črevnou mikroflórou.

Rozmnožovanie a vývoj mláďat

Samice majú graviditu približne 140–150 dní. Vrhy zvyčajne obsahujú 2–8 mláďat, najčastejšie 3–4. Mláďatá sú pomerne vyspelé pri narodení (precocial), majú srsť a otvorené oči, a už krátko po narodení vedia chodiť a plávať. Mláďatá zostávajú so skupinou a matkou niekoľko mesiacov, kým dosiahnu pohlavnú dospelosť (okolo 1,5–2 rokov).

Predátory a ochrana

Prirodzenými predátormi kapybar sú jaguáre, pumy, kajmany, veľké anakondy a dravé vtáky (mláďatá). Hlavné ľudské hrozby zahŕňajú lov pre mäso a kožu, strata a fragmentácia biotopov v dôsledku poľnohospodárstva a osídľovania. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) je druh zaradený ako málo ohrozený (Least Concern), ale lokálne populácie môžu byť ohrozené nadmerným lovom a ničením biotopov.

Vzťah k ľuďom

V niektorých oblastiach sú kapybary lovené pre mäso a kožu, v iných sú chované v zajatí alebo ako netradičné domáce zvieratá. Majú tiež význam v ekosystéme ako veľkí konzumenti rastlinnej hmoty a zdroj potravy pre veľkých predátorov.

Kapybary sú zaujímavým príkladom adaptácie na poloprievodný spôsob života: ich telesné znaky, spoločenské správanie a reprodukčné stratégie im umožňujú dobre prosperovať v prostredí juhoamerických vodných biotopov.