Uhlíková oceľ alebo obyčajná uhlíková oceľ je zliatina kovov. Je to kombinácia dvoch prvkov, železa a uhlíka. Ostatné prvky sú prítomné v príliš malých množstvách, aby ovplyvnili jej vlastnosti. Jediné ďalšie prvky povolené v uhlíkovej oceli sú: mangán (max. 1,65 %), kremík (max. 0,60 %) a meď (max. 0,60 %). Oceľ s nízkym obsahom uhlíka má rovnaké vlastnosti ako železo, je mäkká, ale ľahko tvarovateľná. S väčším množstvom uhlíka kov získava na tvrdosti a pevnosti, ale stáva sa menej tvárnym a ťažšie sa zvára. Vyšší obsah uhlíka znižuje teplotu tavenia ocele a jej teplotnú odolnosť vo všeobecnosti.

Zloženie a mikroštruktúra

Uhlíková oceľ je definovaná predovšetkým obsahom uhlíka (C). Okrem uvedených povolených prídavných prvkov sa v oceľach nachádzajú aj stopové množstvá síry, fosforu a iných nečistôt. Pri zvýšení obsahu uhlíka dochádza k zmenám v mikroštruktúre: základné zložky sú ferrit (mäkšia, duktilná fáza), pearlit (struktúrna zmes ferritu a cementitu) a cementit (Fe3C, tvrdá a krehká fáza). Pri rýchlom ochladzovaní (kaleniu) sa môže vytvoriť martenzit, veľmi tvrdá a krehká fáza, ktorá sa následnou temperáciou upravuje na požadované vlastnosti.

Vlastnosti uhlíkovej ocele

  • Pevnosť a tvrdosť: rastie s obsahom uhlíka.
  • Tvárnosť a húževnatosť: klesajú so zvyšujúcim sa obsahom uhlíka — oceľ je krehkejšia pri vyššom C.
  • Zvárateľnosť: nízkouhlíkové ocele sa zvárajú dobre; pri stredných a vysokých obsahoch uhlíka treba predohrev, kontrolu teploty a následné tepelné spracovanie, aby sa predišlo prasklinám.
  • Hardenabilita: schopnosť získať vysokú tvrdosť pri kalení sa zvyšuje s uhlíkom a s prídavkom legujúcich prvkov.
  • Odolnosť voči korózii: uhlíkové ocele nie sú odolné proti korózii bez povrchovej ochrany (nátery, zinkovanie, vrstvy).
  • Teplotná odolnosť: vyšší obsah uhlíka zväčša znižuje odolnosť pri vysokých teplotách.

Typy a triedenie uhlíkovej ocele

Bežné rozdelenie podľa obsahu uhlíka (približné hodnoty):

  • Nízkouhlíkové (mild) ocele: ~do 0,25 % C — veľmi tvárne, dobrá zvárateľnosť, používané v stavebníctve, automobilovom priemysle a všeobecnej výrobe plechov.
  • Stredne uhlíkové ocele: ~0,25–0,60 % C — lepšia pevnosť a tvrdosť, používajú sa pre hriadele, ozubené kolesá a komponenty so strednou mechanickou záťažou.
  • Vysoko uhlíkové ocele: nad ~0,60 % C — veľmi tvrdé po tepelnom spracovaní, používajú sa na nástroje, pružiny, nože a ložiská (v mnohých prípadoch ide už do kategórie nástrojových alebo legovaných ocelí).

Tepelné spracovanie a spracovanie za studena

Tepelné spracovanie (žihanie, normalizácia, kalenie a temperovanie) umožňuje výrazne meniť mechanické vlastnosti uhlíkovej ocele úpravou mikroštruktúry. Kalenie a temperovanie sa používajú na zvýšenie tvrdosti a pevnosti, pri čom temperovanie redukuje krehkosť. Spracovanie za studena (valcovanie, ťahanie) zvyšuje pevnosť a tvrdosť procesom zpevnenia pretlakom, ale znižuje tvárnosť.

Použitie

  • Konštrukčné ocele pre budovy, mosty, rámy strojov.
  • Automobilový priemysel — karosérie, podvozky, súčiastky.
  • Výroba potrubí, koľajníc, šrubov a matíc.
  • Nástroje a diely podliehajúce opotrebeniu (pri vyššom obsahu uhlíka alebo po tepelnej úprave).
  • Výroba plechov, drôtov, pružín, čapov a hriadeľov.

Normy a označovanie

Uhlíkové ocele sa klasifikujú podľa národných a medzinárodných noriem (napr. EN, ISO, AISI/SAE). Označenie často obsahuje triedu podľa mechanických vlastností alebo chemického zloženia, preto pri výbere materiálu treba sledovať konkrétne normy a požiadavky aplikácie.

Zhrnutie

Uhlíková oceľ je základná a najpoužívanejšia skupina ocele, pričom jej vlastnosti sú primárne riadené obsahom uhlíka. Nízkouhlíkové ocele sú tvárne a ľahko spracovateľné, vyšší obsah uhlíka prináša vyššiu pevnosť a tvrdosť za cenu nižšej tvárnosti a horšej zvárateľnosti. Správnym tepelným spracovaním a povrchovou ochranou možno dosiahnuť široké spektrum vlastností pre rôzne priemyselné aplikácie.