Charles Julius Guiteau (8. septembra 1841 – 30. júna 1882) bol muž, ktorý zastrelil 20. prezidenta Spojených štátov Jamesa A. Garfielda. 2. júla 1881 Guiteau dvakrát streľil Garfielda do chrbta na železničnej stanici v Washingtone, pretože tvrdil, že mu Boh prikázal prezidenta zabiť. Motívom atentátu boli osobné frustrácie a presvedčenie, že mu patrí politické uznanie a obsadenie konzulárnej funkcie, pričom sa tiež snažil zdôrazniť svoje presvedčenia a vplyv v rámci republikánskej strany.

Život a pozadie

Guiteau sa narodil v meste Freeport v štáte Illinois. V priebehu života pôsobil ako kazateľom, spisovateľom a právnikom. Pokusy o začlenenie sa do spoločenského a politického života boli častokrát neúspešné; usiloval sa o pozície v štátnej správe a šíril svoje politické texty a prejavy, z ktorých niektoré boli určené na podporu Garfieldovej kampane v roku 1880. Po volebných úspechoch očakával odmeny, ktorých sa mu nedostalo, čo prispelo k jeho rastúcej frustrácii a radikalizácii názorov.

Atentát na prezidenta a jeho následky

Atentát na Garfielda 2. júla 1881 mal ďalekosiahle následky. Garfield nebol zastrelený smrteľne okamžite – prežil niekoľko týždňov, počas ktorých utrpel infekcie a ďalšie komplikácie, a nakoniec 19. septembra 1881 zomrel na následky strelného zranenia a zlého lekárskeho ošetrenia. Smrť prezidenta otvorila diskusiu o problémoch patronátnej politiky (tzv. spoils system) a urýchlila tlak na reformu verejnej správy; o niekoľko rokov neskôr bol prijatý Pendletonov zákon o federálnom služobnom poriadku, ktorý zaviedol výber na základe zásluh.

Proces a otázka príčetnosti

Guiteau bol rýchlo zatknutý a postavený pred súd. Pri procese sa snažil presadiť obranu založenú na nevyhnutnej duševnej chorobe: tvrdil, že konal pod vnuknutím vyššej moci a že trpí duševnou poruchou. Lekárski experti pred súdom však neboli jednotní; niektorí ho považovali za blázna, iní za účelovo manipulujúceho jedinca. Porota ho napokon uznala za vinného podľa platných právnych noriem týkajúcich sa príčetnosti a odsúdila ho na smrť.

Poprava

Guiteau bol popravený obesením vo Washingtone, D.C. 30. júna 1882. Poprava ukončila jednu z najsledovanejších kauz svojej doby. Jeho správanie pred aj počas súdu — vrátane divokých výstupov, samostatnej obhajoby a prejavov sebaospravedlňovania — prispelo k trvalému medializovanému obrazu notorického vraha s psychickými problémami.

Odkaz a historický význam

  • Politické následky: Atentát a následná smrť prezidenta posilnili volanie po reformách v systéme obsadzovania úradov a viedli k prijatiu federálnej reformy zamestnanosti.
  • Právne a medicínske dôsledky: Prípad Guiteau sa stal dôležitým medzníkom v debatách o právnej definícii šialenstva a o tom, ako sú duševné choroby posudzované v trestnoprávnom kontexte.
  • Kultúrny odkaz: Guiteau zostal v historickej pamäti ako príklad atentátnika s kombináciou megalománie, politických frustrácií a duševnej poruchy; jeho príbeh inšpiroval literatúru, divadlo a odborné štúdie.

Hoci Guiteau skončil na popravisku, udalosti, ktoré spustil, mali za následok významné zmeny v americkej politike a právnej praxi, ktoré ovplyvnili fungovanie federálnej správy aj prístup k otázkam duševného zdravia v trestnom práve.