A Clockwork Orange (Mechanický pomaranč) — film Stanleyho Kubricka, 1971

A Clockwork Orange (Mechanický pomaranč, 1971) — kontroverzný film Stanleyho Kubricka: násilná dystópia a provokatívny spoločenský komentár o mládeži, psychiatrii a moci.

A Clockwork Orange je britsko-americký kriminálny thriller z roku 1971. Napísal, režíroval a produkoval ho Stanley Kubrick. Je založený na novele Anthonyho Burgessa A Clockwork Orange z roku 1962. Obsahuje znepokojujúce, násilné zábery. Jeho sociálny komentár sa dotýka psychiatrie, mládežníckych gangov a ďalších sociálnych, politických a ekonomických tém v dystopickej vízii nie príliš budúcej Británie.

Kubrick zastavil premietanie filmu v Británii, pretože sa obával jeho možných účinkov. Počas 27 rokov bolo ťažké vidieť film v Spojenom kráľovstve. V kinách sa znovu objavil a krátko po Kubrickovej smrti v roku 1999 nasledovalo vydanie na VHS a DVD.

Dej (stručne)

Film sleduje Alexe DeLargea, mladého vodcu pouličnej bandy, ktorý si vraví droogs a spolu pácha brutalitu, lúpeže a sexuálne útoky. Po zrade svojich spoločníkov je Alex zatknutý a odsúdený na väzenie. V snahe získať si priazeň štátu prechádza kontroverznou behaviorálnou terapiou nazvanou Ludovicoova technika — experimentálnou formou kondicionovania, ktorá ho učí asociovať násilie s extrémnym fyzickým nepríjemným zážitkom. Po „vyliečení“ je prepustený do spoločnosti, ktorá ho však neakceptuje, a film vrcholí otázkami slobody vôle, morálky a štátnej moci.

Hlavné obsadenie a tvorcovia

• Malcolm McDowell ako Alex DeLarge — centrálny protagonist s charizmatickým, no znepokojujúcim prejavom.
• Podpora výrazného hereckého tímu vrátane viacerých hercov v úlohách jeho droogs a autorít, ktoré ho konfrontujú.
• Režisér, scenárista a producent: Stanley Kubrick.
• Kameraman: John Alcott, známy pre svoju precíznu prácu so svetlom a kompozíciou.
• Hudba: elektronické a klasické úpravy od Wendy (Walter) Carlos, ktoré kontrastujú s násilím na obrazovke.

Témy a štýl

Film skúma niekoľko vrstiev interpretácie:

• Sloboda vôle vs. kontrola: či má štát právo odobrať jednotlivcovi schopnosť konať z vlastného presvedčenia, aj keď to znamená zníženie spoločenského násilia.
• Morálka a rehabilitácia: otázka, či „vyliečený“ zločinec, ktorý už nemôže zlo urobiť, je morálne lepší človek.
• Estetika násilia: Kubrickov štýl stavia na kontraste krásnych vizuálnych kompozícií a šokujúceho obsahu, čo posilňuje účinok filmu.
• Jazyk a kultúra: použitý jazyk Nadsat (Burgessov slang) a muzikálne motívy (najmä Beethoven) umocňujú ironický tón a dehumanizáciu protagonistu.

Kontroverzie a cenzúra

Po uvedení film vyvolal búrlivú kritiku pre explicitné scény násilia a sexuálne útoky. Kubrick čelil osobným hrozbám a údajne aj prípadom napodobňovania zločinov, čo ho priviedlo k tomu, že stiahol distribúciu filmu vo Veľkej Británii — krok bezprecedentný pre režiséra jeho kalibru. Film bol v rôznych krajinách upravovaný, cenzurovaný alebo dočasne zakázaný. Napriek kontroverziám si film zachoval silný kultúrny vplyv a vyvolal rozsiahle diskusie o etike filmu a zodpovednosti tvorcov.

Hudba, vizuál a technika

Hudobné spracovanie od Wendy (vtedy Walter) Carlos spojilo elektronické syntetizátory s klasickou hudbou (v práci dominuje Beethovenova 9. symfónia), čo dodalo filmu hypnotický a disonantný zvukový profil. Kameraman John Alcott a výtvarná koncepcia vytvorili sterilnú, avšak barokne prehnanú estetiku dystopickej spoločnosti — výrazné kompozície, symetrické zábery a jasné farebné palety sú charakteristické pre Kubrickov rukopis.

Rozdiely voči knižnej predlohe

Hlavný rozdiel medzi Burgessovou novelou a Kubrickovou adaptáciou je v závere: kniha obsahuje kapitolu, v ktorej sa Alex postupne zrie násilia a uvažuje o civilizovanom živote, čím je posolstvo optimistickejšie. Kubrick však použil verziu s temnejším koncom (známu z amerického vydania novely), čo vystupňuje pesimistickú výpoveď o človeku a spoločnosti.

Ocenenia a odkaz

Film bol nominovaný na viaceré ceny, vrátane Oscarov (napr. za réžiu, adaptovaný scenár a výtvarné riešenie), a hoci v čase vydania polarizoval názory, dnes je považovaný za klasiku kinematografie, často analyzovanú na filmových školách. Jeho estetika, hudobné motívy a etické otázky ovplyvnili množstvo režisérov, umelcov a populárnej kultúry — od módy cez hudbu až po diskusie o filme ako médiu, ktoré môže formovať spoločenské správanie.

Praktické informácie

• Dĺžka: približne 136 minút (rôzne verzie sa môžu líšiť).
• Jazyk: angličtina s použitím Nadsat slangu; dostupné titulky a dabing v rôznych jazykoch závisia od edície.
• Dostupnosť: po Kubrickovej smrti (1999) sa film opäť rozšíril na fyzických nosičoch a neskôr do digitálnej distribúcie; v rôznych krajinách môže byť dostupnosť obmedzená kvôli vekovému hodnoteniu alebo lokálnym úpravám obsahu.

Aj keď je A Clockwork Orange často označovaný za kontroverzný a provokatívny, zostáva významným dielom modernej kinematografie — filmom, ktorý bez kompromisov kladie nepríjemné otázky o moci, slobode a povahách ľudskej brutality.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to A Clockwork Orange?

Otázka: Aké témy film rozoberá?

Otázka: Kto napísal pôvodný román, podľa ktorého bol film natočený?

Otázka: Kedy Stanley Kubrick prestal film premietať v Británii?

Otázka: Ako dlho bolo ťažké vidieť film v Spojenom kráľovstve?

Otázka: Kedy nasledovalo vydanie filmu A Clockwork Orange na VHS a DVD?

Otázka: Kto produkoval film A Clockwork Orange?

Hľadajte podľa písmena