Kolosálny kalmar Mesonychoteuthis hamiltoni patrí medzi najväčšie známe hlavonožce a je považovaný za najťažšieho zástupcu tejto skupiny. V literatúre sa často spomína aj v súvislosti s výraznou celkovou dĺžkou — odhady maximálnej dĺžky sa pohybujú okolo 9–10 metrov (30–33 stôp), hoci presné merania sú náročné, pretože ramená a nálevkové útvary sa pri usmrcovaní a vyťahovaní z hĺbok ľahko poškodia. V niektorých populárnych zdrojoch sa druh nesprávne označuje slovom chobotnica, avšak ide o kalmara (klad Cephalopoda, rád Teuthida), nie o klasickú chobotnicu.
Telo kolosálneho kalmara je robustné, s tmavočervenohnedým sfarbením, priestorovo prispôsobené životu vo veľkých hĺbkach. Tento druh žije v oblasti Južného oceánu a bol pozorovaný až do hĺbok približne 2000 m. Kalmar má mohutný nálevok, pevný zobák a ramená opatrené silnými háčikmi (u Mesonychoteuthis sú charakteristické veľké zahnuté háčiky na ramenách), ktoré mu pomáhajú udržať korisť.
Kalosálny kalmar je aktívnym predátorom, ale súčasne aj korisťou veľkých morských predátorov – do ich potravy sa bežne radia veľryby (najmä vorvane), pravdepodobne aj veľké žraloky a iné predátory. V žalúdočných nálezoch vorvaňov sa nachádzajú tvrdé časti hlavonožcov, čo poskytuje priame dôkazy o vzájomnom vzťahu dravec–korisť. V iných štúdiách sa uvádza, že mladšie jedince lovia menšiu korisť, zatiaľ čo dospelé kusy zvládnu veľké ryby i iné hlavonožce — napríklad sú zaznamenané útoky na menšie chobotnice.
Pokiaľ ide o potravu kolosálneho kalmara, vedci našli v žalúdkoch jedincov rôzne skupiny koristi: drobné organizmy a bezstavovce z hlbín, chaetognatha a iné drobné prírastky pri mladých jedincoch, ale aj väčšie ryby, napríklad patagónsky zubáč, či iné hlavonožce u dospelých kusov. Niektoré hypotézy naznačujú, že v tmavých hlbinách môže byť dôležitá bioluminiscencia – buď pri lákaní koristi, alebo pri jej odhaľovaní v okolí.
Biológia tejto skupiny naznačuje pomalší metabolizmus prispôsobený životu vo veľmi studených a hlbokých vodách. Odhady energetických potrieb niektorých jedincov hovoria o relatívne nízkej dennej spotrebe (v niektorých modeloch iba niekoľko desiatok gramov koristi denne), čo korešponduje so stratégiou pomalšieho pohybu a čakania na korisť (ambush alebo pasívny lov), než s rýchlym, vytrvalým prenasledovaním. Treba však poznamenať, že presné údaje sú neisté a líšia sa podľa veku, veľkosti a ekologických podmienok.
Jednou z najpozoruhodnejších adaptácií kolosálneho kalmara sú jeho obrovské oči — u niektorých exemplárov bola nameraná šírka oka okolo 27 cm a priemer šošovky približne 12 cm, čo je z hľadiska relatívnej veľkosti najväčšie známe oko medzi všetkými živočíchmi; v živej, nerozrušenej podobe mohlo mať oko priemer až 30–40 cm. Veľké oči pomáhajú detekovať slabé svetelné signály v tmavých hlbinách, či už ide o slabé bioluminiscenčné žiarenie koristi, alebo prítomnosť veľkého dravca.
Telo kolosálneho kalmara obsahuje relatívne veľké množstvo chloridu amónneho (amónny chlórd), ktorý znižuje hustotu telesných tkanív a uľahčuje vznášanie sa vo vode bez veľkej energetickej námahy; zároveň spôsobuje, že mäso tohto druhu nie je pre ľudí chutné. Vďaka tejto chemickej adaptácii sú navyše tkanivá menej vhodné pre komerčný rybolov a spracovanie na potravu.
O rozmnožovaní, vývoji a populáciách kolosálneho kalmara vieme stále relatívne málo — je to vzácny druh ťažko dostupný pre priame pozorovanie v prirodzenom prostredí. Zdá sa, že samice môžu byť väčšie než samce, ale podrobnejšie údaje o raste, veku pri pohlavnej dospelosti a dĺžke života zostávajú predmetom výskumu.
V Múzeu Nového Zélandu Te Papa Tongarewa je vystavený jeden významný exemplár kolosálneho kalmara, ktorý bol prezentovaný verejnosti na výstave otvorenej v roku 2008. K dispozícii je aj webová stránka o tomto exemplári, ktorá poskytuje fotografické a vysvetľujúce materiály pre širokú verejnosť.
Hoci sú o tomto druhu známe už viaceré základné fakty, veľa detailov jeho ekológie a správania zostáva nepreskúmaných. Kolosálny kalmar tak naďalej zostáva fascinujúcim predmetom pre ďalší výskum hlbokomorských ekosystémov.