Ostrov Alexander, známy aj ako Ostrov Alexandra I., Zem Alexandra I., Zem Alexandra, Súostrovie Alexandra I. a Zemlja Alexandra I., je najväčší ostrov Antarktídy. Nachádza sa v Bellingshausenovom mori západne od Palmerovej zeme. Od Antarktického polostrova je oddelený vodným priebehom George VI Sound, ktorý je často vyplnený ľadom a spája ostrov s Palmerovou zemou. Na západe ostrov čiastočne obklopuje Wilkinsov záliv (Wilkins Sound).
Poloha a veľkosť
Ostrov je veľmi rozľahlý — má rozlohu približne 49 000 km², čo ho radí medzi najväčšie ostrovy sveta a zároveň je to najväčší ostrov Antarktídy. Je dlhý približne 390 km; na severe dosahuje šírku okolo 80 km (50 míľ) a na juhu až približne 240 km (150 míľ). Vzhľadom na chýbajúce trvalo obývané osídlenie je Alexander Island považovaný za druhý najväčší neobývaný ostrov na svete po Devonskom ostrove.
Geológia a reliéf
Povrch ostrova je prevažne pokrytý ľadovcami a trvalo zmrznutým povrchom, no na niektorých miestach vystupujú skalné hrebeňe a nunataky. Východnú časť ostrova presahujú horské pásma; najvyšším vrchom je Mount Stephenson v Douglas Range, ktorý dosahuje približne 2 987 m n. m. Ostrov tvorí zmes starších hornín a mladších sopečných útvarov, pričom úzkymi priekopami a zálivmi doň zasahujú mohutné ľadové čapy a dravé ľadovcové prúdy.
Podnebie a prírodné podmienky
Podnebie je typicky polárne: dlhé, veľmi chladné zimy a krátke, chladné leta s nízkym množstvom zrážok (poloaridné podmienky). Teploty sa v interiéri ostrova držia pod bodom mrazu po celý rok, pričom pobrežné oblasti môžu byť miernejšie v najteplejších mesiacoch. Silné vetry a búrky s ľadovými zrážkami a väčšie ľadové polia sú bežné.
Fauna a flóra
Biologická rozmanitosť je obmedzená, ako je tomu v celej Antarktíde. Hoci vnútrozemie ostrova je takmer vegetačne pusté, v pobrežných zónach a na niektorých odľahlých skalných miestach sa vyskytujú lišajníky, mechy a drobné rastliny prispôsobené extrémnym podmienkam. Pri pobreží žijú morskí cicavci a vtáctvo: tulene, rysyvraky a rôzne druhy vtákov vrátane papuchalkov a tučniakov sa vyskytujú v závislosti od sezóny a dostupnosti potravy. Život v Hodgsonovom jazere (pozri nižšie) má zvláštny vedecký význam vzhľadom na mikrobiálne spoločenstvá prispôsobené izolovaným vodným podmienkam.
Ľudská činnosť a výskum
Na ostrove nie sú trvalo obývané osady. Občas tu fungujú sezónne terénne tábory a logistické základne, ktoré využívajú vedci z rôznych krajín pri geologickom, klimatologickom a biologickom výskume. Medzi známe polozáklady patrí britská vedecká stanica Fossil Bluff (sezónna), ktorá slúži najmä ako pristávacia a zásobovacia základňa pre leteckú logistiku pri leteckých operáciách v tejto oblasti.
História objavenia a pomenovanie
Ostrov Alexander bol objavený 28. januára 1821 počas ruskej výpravy vedené kapitánom Fabianom Gottliebom von Bellingshausenom a pomenovaný na počesť ruského cára Alexandra I. Až do polovice 20. storočia (okolo roku 1940) sa predpokladalo, že ide o súčasť antarktickej pevniny; neskoršie prieskumy a letecké snímky potvrdili, že George VI Sound ostrov oddeľuje od pevniny.
Hodgsonovo jazero
Pozoruhodným prírodným útvarom na ostrove je Hodgsonovo jazero. Ide o bývalé subglaciálne jazero, ktoré sa po ústupe ľadovca dostalo na povrch a dnes predstavuje izolovaný sladkovodný rezervoár. Jazero má približne 2 km na dĺžku a 1,5 km na šírku. Vodná vrstva dosahuje hĺbku približne 93,4 m a je prekrytá ľadovou pokrývkou hrubou len 3,6 až 4,0 m. Takéto jazerá sú pre vedcov cenné — umožňujú študovať dlhodobé klimatické zmeny, sedimenty a extrémne mikrobiálne ekosystémy, ktoré sa vyvinuli v izolovaných podmienkach.
Právne postavenie a ochrana
Územie ostrova spadá do oblasti, kde si nárokujú územné práva viaceré štáty (najmä Spojené kráľovstvo v rámci British Antarctic Territory, taktiež Chile a Argentína uplatňovali nároky v širšom regióne). Všetky takéto nároky sú však upravené a dočasne pozastavené pravidlami Antarktickej zmluvy, ktorá upravuje mierové, vedecké a ochranné využitie kontinentu a okolitých ostrovov. Mnohé časti Antarktídy vrátane priľahlých morských oblastí sú predmetom environmentálnej ochrany a prísnych pravidiel pri vedeckej činnosti, aby sa minimalizoval ľudský vplyv na miestne ekosystémy.
Prečo je ostrov dôležitý
- Je to najväčší ostrov Antarktídy a jeden z najväčších ostrovov sveta, preto má význam pre geologické a glaciologické štúdie.
- Jeho ľadové prostredie a izolované objekty, ako Hodgsonovo jazero, poskytujú jedinečné príležitosti na štúdium paleoklimatických záznamov a extrémnych mikrobiálnych spoločenstiev.
- Vďaka sezónnym vedeckým táborom a logistickej infraštruktúre je dôležitou základňou pre výskum v západnej Antarktíde.
Ostrov Alexander zostáva z veľkej časti nepreskúmaný pre bežného návštevníka a zostáva jedným z odľahlejších a vedecky atraktívnych regionov Antarktídy.