Cyklón Nargis bol tropický cyklón, ktorý sa vytvoril v Indickom oceáne koncom apríla 2008 a dosiahol pevninu v Mjanmarsku (Barme) na prelome apríla a mája 2008. Sila búrky bola ekvivalentná približne 4. kategórii hurikánu a najťažšie zasiahol deltové oblasti rieky Iravadi (Ayeyarwady) a okolité časti Rangúnskej divízie. Cyklón Nargis je považovaný za jednu z najničivejších prírodných katastrof v histórii krajiny.
Priebeh a intenzita
Cykloon postupoval ponad teplé vody Indického oceánu a pri náraze na pobrežie sprevádzali silné vetry, prívalové dažde a výrazná búrková vlna (storm surge), ktorá zaplavila rozsiahle oblasti delty. V mnohých obciach sa zrútili domy z ľahkých materiálov, zničené boli cesty a mosty, čo sťažilo prístup k postihnutým oblastiam. Mnohé správy uvádzali, že krajinu zasiahla búrka s následkami porovnateľnými s veľkými prírodnými katastrofami v regióne.
Obete a materiálne škody
Údaje o počte obetí sa výrazne líšili podľa zdrojov. Organizácia Spojených národov vo svojej správe uviedla, že búrka vážne zasiahla stovky tisíc až milióny ľudí (v počiatočných odhadoch sa hovorilo o približne 1,5 milióna vážne zasiahnutých). Oficiálne barmské zdroje neskôr oznámili približne 78 000 až 80 000 potvrdených úmrtí, pritom desaťtisíce ľudí zostali nezvestné; niektoré humanitárne organizácie odhadovali, že konečný počet obetí by mohol byť vyšší než 100 000. Podľa niektorých humanitárnych pracovníkov mohli byť milióny ľudí bez strechy nad hlavou.
V dôsledku búrky vláda vyhlásila za postihnuté päť regiónov: Rangún, divíziu Ayeyarwady, Bago a štáty Mon a Kayin. Tisíce budov boli poškodené alebo zničené. Napríklad v meste Labutta v divízii Ayeyarwady štátna televízia uviedla, že veľká časť budov sa zrútila a mnohé domy stratili strechy; v meste Bogale v delte evidovali tisíce obetí.
Citované odhady a reakcie
Niektoré renomované organizácie a predstavitelia varovali pred oveľa vyšším počtom obetí. Červený kríž a iné humanitárne inštitúcie uvádzali, že počet mŕtvych a nezvestných môže byť extrémne vysoký (v niektorých odhadoch sa uvádzalo až 128 000 obetí). Andrew Kirkwood, riaditeľ britskej charitatívnej organizácie, povedal: "Máme pred sebou 50 000 mŕtvych a milióny ľudí bez domova. Charakterizoval by som to ako bezprecedentný jav v histórii Barmy. Pre jednotlivé krajiny to malo približne rovnaký vplyv ako cunami. Je možné, že mŕtvych je viac ako na Srí Lanke spôsobilo cunami."
Humanitárna kríza a medzinárodná pomoc
Organizácia Spojených národov odhadla, že pomoc môže potrebovať až 2,5 milióna ľudí. Počas prvých dní po katastrofe mal prístup do postihnutých regiónov vážne obmedzený, čo komplikovalo dodávky potravín, vody, liekov a núdzového ubytovania. Mnohé oblasti zostali odrezané z komunikácií a rádio a telekomunikačné siete boli poškodené.
Medzinárodná pomoc sa z veľkej časti snažila koordinovať OSN spolu s viacerými mimovládnymi organizáciami, no čelila oneskoreniam a administratívnym prekážkam pri vstupe do krajiny. Kritici vlády uvádzali, že režim Mjanmarska (barmská vojenská vláda) pomalým súhlasom s priamou medzinárodnou pomocou zhoršil humanitárnu situáciu.
Zdravotné a environmentálne dôsledky
Zaplavenie spôsobilo znečistenie vody a poškodenie kanalizácie, čo zvýšilo riziko šírenia vodou prenášaných chorôb. Ľudia prišli o zdroje obživy – hlavne úrodu ryže, rybolovné vybavenie a hospodárske zvieratá. V mnohých častiach delty došlo k odplaveniu pôdy a poškodeniu mangrovových porastov, ktoré prirodzene chránia pobrežie pred búrkovými vlnami.
Dlhodobé dopady a obnova
Obnova trvala roky. Zničenie infraštruktúry, domov a poľnohospodárskych plôch malo dlhodobý ekonomický dopad na región, najmä na produkciu ryže, ktorá je pre krajinu kľúčová. Rekonštrukčné snahy zahŕňali obnovu domov, obnovenie zásob potravín, zdravotné programy a snahy o lepšie varovné systémy a prípravu na prírodné katastrofy. Diskusia po katastrofe takisto zvýraznila potrebu obnovy prírodných bariér (mangrove) a zlepšenia systému varovania obyvateľstva.
Záver
Cyklón Nargis zostane v histórii Mjanmarska ako jedna z najväčších humanitárnych katastrof 21. storočia v tejto oblasti. Okrem bezprostredných obetí a škôd poukázal aj na nedostatky v pripravenosti, rýchlosti reakcie a koordinácii pomoci pri veľkých prírodných katastrofách.
