Ropná škvrna Deepwater Horizon sa nazýva aj ropná škvrna spoločnosti BP, ropná škvrna v Mexickom zálive alebo výbuch v Maconde. Išlo o únik ropy v Mexickom zálive, ktorý bol najväčším únikom ropy do mora v modernej histórii. Únik bol spôsobený ropným výronom, keď 20. apríla 2010 explodovali vrtné stroje vrtného plošiny Deepwater Horizon (prevádzkovanej spoločnosťou BP). Pri výbuchu zahynulo 11 pracovníkov a 17 ľudí bolo zranených. Plošina patrila spoločnosti British Petroleum (BP) a práce na vrtu zabezpečovali aj ďalšie firmy (medzi nimi Transocean a Halliburton).

Priebeh udalostí a zastavenie úniku

Bezprostredne po výbuchu prebehlo niekoľko neúspešných pokusov o zastavenie prúdu ropy vrátane pokusu o tzv. „top kill“. Hlavné priame zastavenie prietoku sa podarilo v polovici júla 2010, keď bol na vrchnú časť poškodenej studne nasadený uzáver (capping stack) — oficiálne 15. júla 2010 sa podarilo prietok privizorovo zastaviť. Následné definitívne zapečatenie studne zahŕňalo prácu na tzv. relief well, ktorá bola dokončená v priebehu nasledujúcich mesiacov.

Pred opravou vrtu uniklo podľa rôznych odhadov veľké množstvo ropy; v texte sa uvádza približne 7,9 milióna barelov (780 × 103 m3) ropy. Odhady sa však líšia — vládne a nezávislé štúdie uvádzali rôzne čísla (vládny odhad z roku 2011 napríklad uviedol ~4,9 mil. barelov). Počiatočná rýchlosť úniku sa odhadovala na približne 52 000 barelov denne (9 900 m3/deň) s postupným poklesom, keď boli nasadené dočasné opatrenia.

Metódy reakcie a čistenia

Reakcia na katastrofu zahŕňala široké spektrum techník a nasadení vrátane:

  • mechanických záchytných prostriedkov (plávajúce bariéry a zberače — booms a skimmery);
  • kontrolovaných spaľovaní sústredených rojov oleja pri hladine (controlled burns);
  • používania chemických disperzantov (najznámejší z nich: Corexit) — vrátane aplikácie priamo na hladinu a netradične aj v hĺbke, priamo pri úniku pod hladinou;
  • rušných manuálnych a strojových zásahov na čistenie pobreží, mokradí a ústí riek;
  • záchrany a reabilitácie zasiahnutých vtákov a inej divokej zveri, monitoring a odber vzoriek vody, sedimentov a organizmov.

Príčiny a zodpovednosť

Vyšetrovania poukázali na kombináciu technických a manažérskych chýb: zlyhanie cementovej bariéry pri uzatváraní studne, nedostatočné rozhodovanie pri riadení rizík a zlyhanie blowout preventera. V dôsledku vyšetrovaní a civilných procesov úrady aj súdy označili spoločnosť BP a niektorých dodávateľov za zodpovedných za okolnosti, ktoré viedli k výbuchu a rozsiahlemu úniku ropy.

Environmentálne a ekonomické dôsledky

Únik poškodil biotopy živočíchov a rastlín, ako aj rybárske a turistické podniky v zálive. Zasiahnuté boli pláže, mokrade, ústia riek a iné citlivé prostredia. V hlbokom mori sa vytvorili aj podvodné ropné oblaky (subsea plumes), ktoré neboli vždy viditeľné z povrchu — vedci našli ropu a ropné produkty v hĺbke mimo povrchových škvrn. Ochranné a čistiace práce prebiehali pozdĺž stoviek kilometrov pobrežia a zasahovali tisíce pracovníkov a dobrovoľníkov.

Ekonomické následky zasiahli miestne rybárstvo, turistiku a súvisiace odvetvia; náklady na čistenie, náhradu škôd a odškodnenia sa vyšplhali do miliárd dolárov. Spoločnosť BP zaplatila za čistenie a ďalšie škody a nakoniec dosiahla veľké zmierovacie a pokutové dohody s americkou vládou a jednotlivými štátmi — celkové vyrovnania sa pohybovali v desiatkach miliárd USD.

Právne, zdravotné a dlhodobé následky

V právnej rovine nasledovali rozsiahle súdne spory a dohody. Okrem finančných náhrad došlo k trestným a civilným trestom voči rôznym subjektom; spoločnosť BP a ďalší účastníci zodpovedali za významné kompenzácie a pokuty.

Zdravotné štúdie sledovali účinky na pracovníkov čistenia a obyvateľov pobrežia — hlásené boli respiračné problémy, kožné ťažkosti a ďalšie symptómy, pričom dlhodobé zdravotné dôsledky sa stále skúmajú. Ekologický výskum preukázal pretrvávajúce zmeny v populáciách niektorých druhov (napríklad delfíny, ryby, koraly a vtáctvo) a v kvalite sedimentov, hoci mieru a trvanie týchto dopadov sa líšia podľa druhu a lokality.

Výskum a poučenia

Udalosť Deepwater Horizon vyvolala širokú odbornú a politickú diskusiu o bezpečnosti pri hlbokomorskom ťažbe ropy, o regulačných opatreniach a o postupoch pri núdzovej reakcii. Získané poznatky viedli k zmenám v priemyselných štandardoch, zvýšenej pozornosti regulátorov a k novým technológiám a plánom na znižovanie rizika podobných katastrof v budúcnosti.

Koncom roka 2011 operačný vedecký poradný tím pobrežnej stráže USA uviedol, že už neexistujú žiadne oceánske oblasti, ktoré by si vyžadovali osobitné čistenie v dôsledku úniku ropy, hoci neistota zostávala ohľadom úplného stavu pobrežia a niektorých vnútrozemských ekosystémov.