Nemecké okresy (Kreise): čo sú a ako fungujú v nemeckej správe

Nemecké okresy (Kreise): čo sú a ako fungujú v nemeckej správe — prehľad, kompetencie, štruktúra a porovnanie s inými typmi okresov.

Autor: Leandro Alegsa

Nemecké okresy (nem. Kreise) sú administratívne jednotky, ktoré sa v Nemecku používajú pre miestnu samosprávu. Ide o strednú úroveň medzi štátnou správou krajín a jednotlivými obcami, ktorá zabezpečuje služby a úlohy, ktoré presahujú kapacity malých obcí, ale nevyžadujú zásah na úrovni spolkových krajín.

Okresy sa nachádzajú medzi spolkovými krajinami (Länder) a miestnymi/obecnými úrovňami (Gemeinden). Nemali by sa zamieňať s väčšími okresmi (Regierungsbezirk), ktoré sú nadokresnou (regionálnou) úrovňou v niektorých spolkových krajinách a majú odlišné právomoci a rozsah pôsobnosti.

Ich ekvivalentom v iných krajinách je okres alebo arrondissement.

Typy okresov

  • Landkreise (vidiecke alebo administratívne okresy) – zahŕňajú viacero obcí a menších miest. Sú zamerané na obslužné a plánovacie funkcie pre väčší územný celok.
  • Kreisfreie Städte (mestské okresy alebo „nezávislé mestá“) – ide o mesta, ktoré sú administratívne samostatné a plnia funkcie okresu aj obce zároveň; majú preto širšiu kompetenciu bez členstva v Landkreise.

Hlavné kompetencie a úlohy

Okresy riešia úlohy, ktoré sú príliš veľké alebo nákladné pre jednotlivé obce, napríklad:

  • správa okresných ciest a niektorých dopravných zariadení,
  • pozemkové a regionálne plánovanie, koordinácia rozvoja územia,
  • zriadenie a prevádzka niektorých typov škôl (napr. odborné/technické školy),
  • zdravotnícke zariadenia a nemocnice na okresnej úrovni,
  • sociálne služby, dávky a starostlivosť mimo priamej pôsobnosti obcí (ústavná starostlivosť, podpora pre rodiny a seniorov),
  • odpadové hospodárstvo a triedenie odpadu,
  • civilná ochrana a krizové riadenie,
  • mnohé oblasti verejnej dopravy a regionálnej dopravy.

Orgány a správa okresu

  • Kreistag (alebo Kreisrat) – volený zastupiteľský orgán okresu, ktorý rozhoduje o rozpočte, plánovaní a zásadných otázkach okresnej politiky. Vo väčšine spolkových krajín sa volí na pravidelné volebné obdobia (zvyčajne každých päť rokov, môže sa líšiť podľa Länder).
  • Landrat / Landrätin – predseda okresu alebo okresný správca; je to výkonný orgán okresnej správy. Spôsob voľby a dĺžka mandátu sa líši medzi spolkovými krajinami (niekde priamou voľbou obyvateľstva, inde menovaný alebo volený zastupiteľstvom).

Financovanie

Okresy sa financujú kombináciou vlastných príjmov (napr. určité miestne dane a poplatky), prevodu podielov z daní zo štátnych príjmov a dotácií od spolkových krajín (Länder). Rozpočet okresu pokrýva náklady na poskytované služby, investície do infraštruktúry a prevádzku inštitúcií pod ich správou.

Počet, veľkosť a reformy

V Nemecku existujú dve hlavné skupiny okresov: vidiecke Landkreise a kreisfreie Städte. Celkovo je v krajine približne 401 okresov, z toho 294 Landkreise a 107 kreisfreie Städte. Ich rozloha a počet obyvateľov sa značne líši — od rozsiahlych vidieckych okresov s nízkou hustotou obyvateľstva až po kompaktné mestské okresy s vysokou populáciou.

V priebehu desaťročí prebiehali v Nemecku tzv. Kreisreformen (reformy okresov), ktorých cieľom bolo zlúčiť alebo preorganizovať okresy tak, aby bola správa efektívnejšia a nákladnejšia z hľadiska verejných služieb.

Vzťah k ostatným úrovniam správy

Okresy dopĺňajú činnosť obcí (Gemeinden) a sú podriadené spolkovým krajinám (Länder). V niektorých spolkových krajinách existuje ešte jedna nadokresná vrstva — Regierungsbezirke — ktorá zoskupuje viacero okresov a má svoje administratívne kompetencie; tieto by sa nemali zamieňať s bežnými okresmi (Okresy).

Príklady a výnimky

  • Mestské štáty ako Berlín, Hamburg a Brémy fungujú ako samostatné spolkové krajiny a nemajú bežnú sieť okresov; ich vnútorné deleniu sa riadi podľa špecifických pravidiel týchto štátov.
  • Niektoré veľké mestá sú kreisfrei a vykonávajú tak kompetencie okresu aj obce súčasne (napr. Mníchov, Lipsko, Dortmund a iné).

Zhrnutie

Nemecké okresy (Kreise) predstavujú dôležitú samosprávnu úroveň medzi spolkovými krajinami a obcami. Plnia praktické, plánovacie a sociálne funkcie, ktoré vyžadujú koordináciu na regionálnej úrovni. Ich podoba a kompetencie sa líšia podľa jednotlivých Länder, pričom systém pravidelne prechádza reformami s cieľom zvýšiť efektivitu správy.

Typy okresov

Väčšina okresov sú vidiecke okresy (Landkreise). Existuje 295 Landkreise.

Mestá s viac ako 100 000 obyvateľmi (a menšie mestá v niektorých štátoch) zvyčajne nie sú súčasťou okresu, ale vykonávajú prácu okresu sami. Tieto mestá sú známe ako mestské okresy (Kreisfreie Städte alebo Stadtkreise) Ekvivalentom v Spojenom kráľovstve je unitary authority, vykonávajú prácu mesta a grófstva. Týchto Kreisfreie Städte je 107.

Spolu je to 402 okresov.

V Severnom Porýní-Vestfálsku je niekoľko miest s viac ako 100 000 obyvateľmi, ktoré nie sú mestskými časťami, napríklad Iserlohn, Recklinghausen, Siegen, Paderborn, Bergisch Gladbach, Witten a Neuss. Tieto mestá patria do okresu, ale stále tak robia okresné zamestnania, ako keby boli samostatné.

Zodpovednosť

Okresy sú zodpovedné za:

  • podľa federálnych a regionálnych zákonov:
    • výstavbu a údržbu ciest B
    • iné stavebné plány, ktoré sa vzťahujú na viac ako jednu oblasť miestneho orgánu
    • starostlivosť o národné parky
    • sociálna starostlivosť
    • starostlivosť o mládež
    • výstavbu a údržbu nemocníc
    • výstavbu a údržbu štátnych stredných škôl
    • zber a likvidácia odpadu z domácností
    • registrácia vozidla
    • voľba Landrata alebo Landrätin, predsedu okresu
  • podľa miestnych zákonov: (v každom regióne inak)
    • finančná podpora kultúry
    • budovanie peších zón a cyklistických pruhov
    • finančná podpora školských výmen
    • budovanie a udržiavanie verejných knižníc
    • oživenie hospodárstva
    • podpora cestovného ruchu
    • riadenie Volkshochschulen (štátnych vysokých škôl pre dospelých)

Všetky tieto úlohy vykonávajú miestne (obecné) orgány, ktoré pôsobia spoločne. Mestské časti majú tieto povinnosti a tiež povinnosti obcí.

Okresná rada

Okresná rada, Kreistag, je zákonodarným orgánom okresu a zodpovedá za miestnu samosprávu. Parlament sa volí každých päť rokov s výnimkou Bavorska, kde sa volí každých šesť rokov.

Okresná správa

Osoba zodpovedná za okresnú samosprávu je landrát alebo landrätin. V niektorých častiach severného Nemecka je to aj názov okresnej správy, v južnom Nemecku je známy ako [Kreisverwaltung] chyba: {{lang}}: text je označený kurzívou (help).

Súvisiace stránky

Otázky a odpovede

Otázka: Čo sú to nemecké okresy?


Odpoveď: Nemecké okresy, známe aj ako Kreise, sú administratívne jednotky používané pre miestnu správu v Nemecku.

Otázka: Kam patria nemecké okresy v hierarchii nemeckých štátov a miestnych/obecných úrovní?


Odpoveď: Nemecké okresy sa nachádzajú medzi nemeckými štátmi (Länder) a miestnymi/obecnými úrovňami (Gemeinden) v Nemecku.

Otázka: Ako sa nemecké okresy líšia od Regierungsbezirk?


Odpoveď: Nemecké okresy sú menšie administratívne jednotky v porovnaní s Regierungsbezirk a nemožno ich zamieňať s väčšími Regierungsbezirk.

Otázka: Čomu zodpovedajú nemecké okresy v iných krajinách?


Odpoveď: Nemecké okresy alebo Kreise zodpovedajú okresom alebo obvodom v iných krajinách.

Otázka: Čo predstavujú nemecké okresy?


Odpoveď: Nemecké okresy predstavujú úrovne administratívneho usporiadania v rámci krajiny.

Otázka: Možno okresy považovať za podmnožinu nemeckých štátov?


Odpoveď: Áno, nemecké okresy možno považovať za podmnožinu nemeckých štátov.

Otázka: Aký je účel nemeckých okresov?


Odpoveď: Účelom nemeckých okresov je poskytnúť úroveň administratívnej organizácie pod nemeckými spolkovými krajinami a nad miestnymi/obecnými úrovňami.


Prehľadať
AlegsaOnline.com - 2020 / 2025 - License CC3