Smalt (sklovitý/porcelánový): výroba, vlastnosti a použitie

Objavte výrobu, vlastnosti a praktické využitie smaltu (sklovitý/porcelánový): od tradičných techník po moderné aplikácie, odolnosť, údržba a tipy na použitie.

Ďalšie použitia tohto slova nájdete v časti Smalt

Smalt sa vyrába z roztaveného skla, často na kov. Niekedy sa nazýva sklovitý alebo porcelánový smalt a vyrába sa tavením práškového skla na podklad výpalom, zvyčajne pri teplote 750 až 850 °C. Prášok sa roztaví, steká a potom stvrdne na hladký, odolný povlak na kov, sklo alebo keramiku.

Na dekoratívnych predmetoch sa používa už dvetisíc alebo tritisíc rokov, najmä však v stredoveku v Európe. V 19. storočí sa používal na predmetoch dennej potreby, ako je kuchynské vybavenie a dopravné značky. Sklo je odolné voči poškriabaniu a ľahko sa čistí.

Výroba a zloženie smaltu

Smalt (vretený ako „sklovitý povlak“) je v podstate sklo upravené ako prášok alebo kvapalina, ktoré sa nanesú na podklad a následne vypália. Základné zložky zahŕňajú:

• kremičitan (sklo) – poskytuje sklovitú matricu,
• tavidlá (napr. boráty, uhličitany) – znižujú bod tavenia a uľahčujú prácu pri nižších teplotách,
• farbenie – oxidy kovov (oxidy kobaltu, chróm, železo, meď a pod.) dávajú rôzne odtiene,
• plnidlá a stabilizátory – zlepšujú priľnavosť, odolnosť a tepelné vlastnosti.

Historicky sa do smaltov pridával olovnatý oxid; dnes sú bežné bezolovnaté a nízkoteplotné zmesi kvôli bezpečnosti a ochrane životného prostredia.

Techniky nanášania a výpalu

• Suché práškové smaltovanie – prášok sa nastrieka alebo nasype na podklad a následne vypaľuje (bežné u priemyselných výrobkov).
• Tekuté smaltovanie (tekutý glaz)** – suspenzia prášku vo vode alebo organickom nosiči, nanášaná ponorom alebo striekaním.
• Predspracovanie podkladu – povrch sa brúsi, pieskuje alebo chemicky odmastí, aby sa zlepšila priľnavosť smaltu.
• Viaceré výpaly – dekorácie a farby sa často nanášajú v niekoľkých vrstvách s medzifirinami; finálny výpal spojí vrstvy do homogénnej sklovitej povrchovej vrstvy.

Typické výpalné teploty sa pohybujú zhruba medzi 500 a 900 °C, pričom najrozšírenejší porcelánový/kovový smalt sa vypaľuje okolo 750–850 °C. Hrúbka vrstvy smaltu býva často 50–300 µm v závislosti od použitia.

Techniky zdobenia (umelecké techniky)

Pri výtvarnom smaltovaní sa používajú osobitné techniky:

• Cloisonné – tenké kovové priečky (cloisons) ohraničujú plochy, ktoré sa vyplnia farebným smaltom,
• Champlevé – výseky do kovu sa naplnia smaltom,
• Plique-à-jour – smalt sa vypaľuje bez podkladu, vytvára vitrážový efekt,
• Basse-taille – jemné rytiny alebo vzory pod smaltom, ktoré presvitajú skrz.

Vlastnosti smaltu

• Tvrdosť a odolnosť voči oderu – sklovitý povrch je tvrdý a dobre odoláva poškriabaniu.
• Korózna odolnosť – smalt bráni kontaktu kovu s agresívnymi chemikáliami a vlhkosťou, často sa používa tam, kde je potrebná ochrana proti korózii.
• Hygiena a čistiteľnosť – hladký glazúrovaný povrch sa ľahko čistí, preto je populárny v kuchynskom riade a v sanitárnych zariadeniach.
• Teplotná odolnosť – smalt odoláva vysokým teplotám, je však citlivý na náhle teplotné šoky (môže prasknúť alebo odlupovať sa pri prudkej zmene teploty).
• Elektrická izolácia – sklovitý povlak je elektricky izolačný, čo je výhodné pri niektorých aplikáciách.
• Krehkosť – napriek tvrdosti môže smalt prasknúť alebo sa odčačkovať pri náraze alebo ohybe podkladu.

Použitie

Smalt má široké spektrum využitia:

• kuchynské riady a panvice (smaltované oceľové alebo liatinové nádoby),
• vana a sanitárna keramika,
• architektonické prvky (fasádne panely, obklady),
• dopravné a reklamné značky (výrazná farebnosť a odolnosť voči počasiu),
• elektrotechnické diely (izolátory),
• umelecké predmety a šperkárstvo (cloisonné, plique-à-jour),
• ochranné vrstvy na priemyslových dieloch a nádobách.

Údržba a bezpečnosť

• Smaltované povrchy sa čistia jemnými čistiacimi prostriedkami; agresívne drsné abrazíva môžu poškodiť lesk.
• Aby sa predišlo prasklinám, treba sa vyhýbať prudkým tepelným šokom (napr. vylievanie studenej vody do horúcej smaltovanej panvice).
• Staršie smaltované výrobky môžu obsahovať olovo alebo iné toxické látky; pri kúpe starožitností alebo repasovaných riadov je vhodné overiť pôvod a bezpečnosť.
• Po poškodení (odštiepení smaltu) môže byť kov vystavený korózii a je vhodné poškodené miesto opraviť alebo výrobok prestane používať pri kontakte s potravinami.

Krátka história a súčasnosť

Smaltovanie je známe už z antických kultúr (Egypt, Mezopotámia, Mykény) a neskôr sa rozvíjalo vo východných a európskych tradíciách. V stredoveku a v období renesancie sa rozšírilo v církevnom a šperkárskom umení; priemyselná revolúcia v 19. storočí umožnila masovú výrobu smaltovaných predmetov dennej potreby. Dnes sa smalt používa v priemysle i vo výtvarnom umení a jeho receptúry sú prispôsobené moderným normám bezpečnosti a ekologickým požiadavkám.

Zhrnutie: Smalt je odolný, hygienický a estetický povlak zo skla, ktorý sa nanáša a vypaľuje na rôzne podklady. Poskytuje kombináciu trvácnosti a dekoratívnych možností, pričom vyžaduje vhodné spracovanie a starostlivosť, aby si zachoval vlastnosti a vzhľad.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to sklovina?

Otázka: Ako sa smalt vyrába?

Otázka: Aké sú ďalšie názvy smaltu?

Otázka: Ako dlho sa smalt používa na dekoratívne účely?

Otázka: Kedy sa začal smalt používať na predmety každodennej potreby, ako je kuchynské vybavenie a dopravné značky?

Otázka: Aké sú niektoré výhody smaltu?

Otázka: Na čo sa smalt zvyčajne používa?

Hľadajte podľa písmena