Eudora Alice Weltyová (13. apríla 1909 – 23. júla 2001) bola oceňovaná americká spisovateľka, ktorá písala poviedky a romány o americkom Juhu. Jej romány a poviedky sú známe citlivým zobrazením každodenného života, vzťahov medzi postavami a dôrazom na jazyk a detail. Jej kniha The Optimist's Daughter (Optimistova dcéra) získala v roku 1973 Pulitzerovu cenu a Weltyovej bola okrem mnohých ocenení udelená aj Prezidentská medaila slobody. Bola prvou žijúcou autorkou, ktorej diela vydala Americká knižnica. Jej dom v Jacksone v štáte Mississippi je národnou historickou pamiatkou a je prístupný verejnosti ako múzeum, kde návštevníci môžu vidieť prostredie, v ktorom žila a tvorila.

Život a vzdelanie

Welty sa narodila a väčšinu života prežila v Jacksone, Mississippi. Vzdelávala sa na miestnych školách a neskôr študovala literatúru a žurnalistiku; jej štúdium a záujem o literatúru a fotografiu poznačili jej neskoršiu tvorbu. Po celý život zostala silne spätá so svojím rodným krajom, ktorý sa stal trvalou inšpiráciou pre jej prózu. Welty nikdy nemanželským zväzkom nevstúpila do manželstva a veľkú časť dospelého života žila v rodinnom dome v Jacksone.

Tvorba, štýl a hlavné diela

Weltyová sa preslávila najmä poviedkami: jej jazyk je presný a pozorný k drobným nuansám miestneho života, postáv a vzťahov. Používala iróniu, jemný humor a veľkú empatiu voči svojim postavám. Medzi jej známejšie diela patria okrem The Optimist's Daughter aj poviedkové zbierky a romány, ktoré zachytávajú rozmanité tváre Juhu — od malých mestečiek po vidiecke spoločenstvá.

Vybrané diela (príklady):

  • A Curtain of Green (poviedky)
  • The Robber Bridegroom (próza s prvkami lidovej balady a fantázie)
  • Delta Wedding (rodinný román)
  • The Optimist's Daughter (román, Pulitzerova cena 1973)

Fotografia a reportážna práca

Welty pracovala ako agentka pre verejné vzťahy v rámci Správy pre pokrok v práci (Works Progress Administration), a kvôli tejto práci musela cestovať po Mississippi. Počas týchto ciest fotografovala ľudí svojho kraja — ich každodenné činnosti, obavy a radosti — a vznikli tak pútavé dokumentárne snímky. Tie väčšinou ukazujú, ako sa s Veľkou hospodárskou krízou vyrovnávali rôzni ľudia zo všetkých ekonomických a sociálnych vrstiev. Zbierky jej fotografií vyšli pod názvom Jeden čas, jedno miesto (1971) a Fotografia (1989). Mnohé z jej fotografií sa stali aj predlohou pre literárne postavy a scény — napríklad poviedku Prečo bývam na pošte, ktorú inšpirovala žena, ktorú odfotografovala pri žehlení v zadnej časti malej pošty.

Odkaz

Weltyová je dnes považovaná za jednu z najvýznamnejších autoriek amerického Juhu 20. storočia. Jej diela sa učia na literárnych kurzoch a jej štýl ovplyvnil mnohých následovníkov. Okrem literárnych ocenení a medailí je jej meno pevne spojené s dokumentárnymi fotografiami, ktoré rozširujú obraz jej umeleckého záujmu o ľudské príbehy, pamäť a miesto.