Fustát bol prvým arabským hlavným mestom v Egypte. Bolo založené v roku 641 n. l. po tom, ako Arabi dobyli Alexandriu. Arabi nechceli, aby ich hlavné mesto bolo tak ďaleko ako Alexandria, preto vytvorili Fustát, ktorý bol bližšie a nachádzal sa na ich strane rieky Níl. Mesto vzniklo pôvodne ako vojenské tábora a správne centrum — podľa tradície bol názov spojený s vojenským stanom veliteľa Amra ibn al‑Asa (alebo s významom slova „fustat“ súvisiacim s plátnom/oblečením), a rýchlo sa rozrástlo do trhového a administratívneho centra.

Už krátko po založení bolo v Fustáte postavené niekoľko dôležitých stavieb, vrátane prvej veľkej mešity v Egypte, známej ako Veľká mešita Amra ibn al‑Asa (založená začiatkom 7. storočia). Mesto sa stalo dôležitým obchodným uzlom medzi Stredozemím a vnútrozemím Afriky aj Arabského východu, prosperovalo tu remeselníctvo (najmä tkanie plátna), sklady a živé trhy (suky). Počas nasledujúcich storočí slúžilo ako sídlo guvernérov a administratívne centrum celej provincie.

Postupne však politické sily v regióne prešli zmenami. V 9.–10. storočí vznikali v okolí nové štátne a vojenské centrá, a v roku 969 Fatimidi založili severnejšie nové mesto al‑Qāhira (Káhira), ktoré sa neskôr stalo hlavným mestom Egypťanov a postupne začalo Fustát prekrývať a presahovať svojím významom.

Fustát požiadal o drastický koniec počas obdobia bojov medzi miestnymi vládcami a križiackymi výpravami. Keď sa do oblasti blížila križiacka armáda a hrozilo, že mesto padne do rúk nepriateľa, jeho vezír Šawar v roku 1168 prikázal zapáliť a vypáliť veľkú časť Fustatu, aby zabránil jeho obsadeniu a využitiu protivníkom. Po tomto vypálení mesto rýchlo upadalo a jeho význam klesal; mnohé obyvateľské funkcie a obchod sa presúvali do susednej Káhiry.

Dnes z pôvodného Fustatu veľa nezostalo, no oblasť je historicky bohatá a v rámci tzv. Starej Káhiry možno nájsť pozostatky a pamiatky spojené s jeho dejinami. Medzi dôležité stopy a miesta, ktoré pripomínajú minulosť Fustatu, patria:

  • Veľká mešita Amra ibn al‑Asa – pôvodne z 7. storočia; súčasná podoba prešla viacerými prestavbami, no lokalita pripomína rané islamské obdobie v Egypte.
  • Babylonská pevnosť a okolie – rímske a neskôr stredoveké vrstvy osídlenia, ktoré sú súčasťou komplexu Starej Káhiry.
  • Kresťanské pamiatky v tzv. Koptskej Káhire a múzeá, ktoré vystavujú artefakty z dlhého dejinného vývoja tejto časti mesta.
  • Rôzne archeologické nálezy, múzeá a vykopávky, ktoré postupne odkrývajú štruktúru stredovekého Fustatu, jeho dielne, sklady a mestské ulice.

Stará Káhira dnes združuje tieto vrstvy dejín — od staroegyptských a rímskych fragmentov cez rané islamské stavby až po stredoveké a novoveké prestavby. Pre záujemcov o históriu je lokalita Fustatu (Misr al‑Qadima) dôležitým miestom na pochopenie raného islamského obdobia v Egypte a vývoja káhirského mesta.