Gansu (zjednodušená čínština: 甘肃; tradičná čínština: 甘肅; pinyin: Gānsù; Wade-Giles: Kan-su, Kansu, Kan-suh) je provincia Čínskej ľudovej republiky. Hlavným mestom je Lan-čou v juhovýchodnej časti provincie.
Má rozlohu 454 430 km². V roku 2010 tu žilo približne 25 575 000 ľudí, v roku 2018 to bolo 26 257 000 obyvateľov.
Väčšina obyvateľov Gansu sú Číňania Chan.
Geografia
Provincia leží v severozápadnej Číne a má podlhovastý, často úzky tvar, ktorý spája vnútrozemie s čínskym západom. Na severe sa rozprestierajú rozľahlé stepné a púštne oblasti, vrátane časti Púšte Gobi, zatiaľ čo južné časti sú viac hornaté a rozmanité. Žltá rieka tečie pozdĺž južnej časti provincie a vytvára dôležité úrodné údolia a závlahové oázy.
Gansu zahŕňa historicky významný pás zvaný Hexi Corridor, ktorý bol súčasťou starovekej Hodvábnej cesty. V provincii sa nachádzajú významné prírodné a kultúrne pamiatky (napríklad jaskyne Mogao v oblasti Dunhuang alebo pevnosť Jiayuguan), ktoré svedčia o úlohe regiónu ako spojnice medzi Čínou a Strednou Áziou. Nachádza sa v ňom geografický stred Číny.
Obyvateľstvo a kultúra
Okrem prevažne etnických Číňanov Han žijú v Gansu aj početné národnostné menšiny. Medzi najvýraznejšie patria Hui (muslimské komunity) najmä v oblasti okolo mesta Linxia, ďalej tibetské komunity v južných horských oblastiach (napr. Gannan Tibetská autonómna oblasť) a menšie skupiny Mongolov a ďalších etník. Tieto skupiny prispievajú k náboženskej, kulinárskej a folklórnej rozmanitosti provincie.
Tradičné remeslá, miestna architektúra, náboženské pamiatky a festivaly (islamské, tibetské aj ľudové čínske) sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Gansu. Región má bohaté archeologické nálezy súvisiace s obchodnými trasami a výmenou medzi Východom a Západom.
Podnebie a príroda
Provincia Gansu má suché kontinentálne podnebie s chladnými zimami a horúcimi letami. Zrážky sú všeobecne nízke a sú koncentrované do letných mesiacov v dôsledku monzúnového vplyvu. V severných púštnych častiach panuje aridné počasie s veľkými dennými výkyvmi teplôt, zatiaľ čo južné horské oblasti majú miernejšie letá a chladnejšie, snehové zimy vo vyšších polohách.
Biotopy v provincii sú rôznorodé: púšte a polopúšte na severe, stepy, riečne údolia so zavlažovaným poľnohospodárstvom a horské pastviny na juhu. Takáto rozmanitosť vytvára rozličné ekologické výzvy vrátane erosion loesových pôd, desertifikácie a potreby zavlažovania priľahlých polí.
Ekonomika a doprava
Ekonomika Gansu je kombináciou poľnohospodárstva, ťažby a priemyslu. V údoliach žije a hospodári väčšina obyvateľstva — úrodné miesta sú prevažne pozdĺž Žltej rieky a iných riek, kde sa pestujú pšenica, kukurica, jačmeň a ďalšie plodiny. Dôležitá je aj živočíšna výroba v horských oblastiach.
Provincia disponuje nerastnými surovinami (uhlie, ropa, a rôzne nerasty) a významným priemyslom v mestách, najmä v hlavnom meste Lanzhou. Lanzhou je zároveň dôležitým dopravným uzlom: križujú sa tu železničné a cestné trasy spájajúce východnú a západnú Čínu. Hlavné železničné spojenia a diaľnice uľahčujú prepravu tovaru cez Hexi Corridor do regiónov Xinjiang a ďalej do Strednej Ázie. Medzinárodné i vnútroštátne lety zabezpečuje napríklad letisko Lanzhou Zhongchuan.
História
Gansu má dlhú históriu ako hranica a tranzitná oblasť medzi Čínou a západnými regiónmi. Po stáročia cez územie prechádzali vetvy Hodvábnej cesty, čo umožnilo výmenu tovarov, ideí a náboženstiev. V dôsledku toho sa v provincii zachovali významné pamiatky, ktoré mapujú tisícročia kontaktov medzi civilizáciami.
Turizmus
Medzi najnavštevovanejšie miesta patria jaskynné komplexy a maľované jaskyne v oblasti Dunhuang (Mogao), historické pevnosti a časti Veľkého múru pri Jiayuguan, skalné chrámy Maijishan a ďalšie lokality spojené s históriou Hodvábnej cesty. Turizmus predstavuje dôležitú časť miestnej ekonomiky, pričom návštevníci sem prichádzajú za kultúrou, prírodou i históriou.
Gansu je región s kontrastmi — od púštnych plání cez úrodné riečne údolia až po horské pásma — a je dôležitým mostom medzi východnou Čínou a vnútrozemím Ázie.
.svg.png)
