Žula (granitoid) je druh vyvretej horniny, ktorá vzniká pri pomalom chladení roztavenej horninovej taveniny — magmy — hlboko pod povrchom Zeme. Je to hrubozrnná, krystalická hornina s jasne viditeľnými minerálnymi zrnami. Farba žuly sa pohybuje od tmavosivej cez svetlosivú a hnedú až po ružovú alebo červenú; výsledný odtieň závisí najmä od pomeru a druhu minerálov v hornine.

Vznik a prostredie tvorby

Magma je vytláčaná tlakom do okolitých hornín v zemskej hĺbke, kde sa pomaly ochladzuje. Keď sa ochladzovanie deje veľmi pomaly (stovky až tisíce rokov), minerály majú čas vytvoriť veľké, viditeľné kryštály. Takéto hlbinné (intruzívne) vyvretové formy sa nazývajú plutóny — od malých žilových teles až po rozsiahle batholitické masívy.

Zloženie

Žula obsahuje niekoľko hlavných minerálov, z ktorých každý prispieva k jej vlastnostiam a farbe:

  • Kremeň (SiO2) — tvrdý, odolný minerál, ktorý často určuje obsah oxidu kremičitého v žule.
  • Živec (feldspar) — môže byť alkalický (ortoklás) alebo plagiokláz; ortoklás často dáva žule ružový odtieň.
  • Sľuda (biotit alebo muskovit) — tenké listovité minerály, ktoré dodávajú hornine tmavšie škvrny.
  • Rohovec (amfibol, napr. hornblend) — v niektorých žulách prítomný ako tmavý minerál.

V zložení sa môžu vyskytovať aj prímesi ako magnetit, apatity alebo zriedkavejšie minerály. Typická žula má vysoký podiel oxidu kremičitého (okolo 60–75 % SiO2), čo ju radí medzi kyslé vyvreté horniny.

Výskyt v zemskej kôre a geologické procesy

Žula je veľmi bežná v kontinentálnej časti zemskej kôry a tvorí veľkú časť jej hmoty. Najčastejšie sa nachádza ako súčasti kontinentálnych dosiek v podobe veľkých plutonických telies (batholity, plutóny, štíty). Hoci vzniká pod povrchom, tektonickými pohybmi a eróziou sa žulové masívy môžu dostať na povrch, kde vytvárajú charakteristické krajinné tvary — masívy, pohoria a vrchy. Takéto vyvlečené žulové telesá môžu viesť k vzniku pohoria, skalných stien a granitových platní.

Fyzikálne vlastnosti a vonkajšie prejavy

Žula je tvrdá, pevná a odolná voči poveternostným vplyvom, preto sa často zachováva vo forme skalných výbežkov, torov alebo inselbergov. Pri zvetrávaní sa žula rozpadá na bohatý piesok bohatý na kremeň a živce. Typické povrchové znaky žuly zahŕňajú exfoliáciu (lúpanie plátov), škáry a veľké bloky.

Použitie

Vďaka svojim mechanickým a estetickým vlastnostiam sa žula využíva:

  • ako stavebný a dekoračný kameň (obklady, dlažby, sochy, pomníky),
  • na pracovné dosky (kuchynské pracovné plochy),
  • na drvený štrk a kamenivo v stavebníctve a dopravných stavbách,
  • na priemyselné účely (výroba piesku, abrazív).

Zaujímavosti

Keď sa žula nareže a vyleští, jej kryštály sú dobre viditeľné a vytvárajú dekoratívny vzhľad, preto je obľúbená v architektúre a interiérovom dizajne. Hoci sú podobné granitické horniny známe najmä z našej planéty, v rámci Slnečnej sústavy sú takéto rozsiahle plutonické granitoidy pomerne vzácne — povrchy iných telies sú často pokryté lávovými a prachovými zložkami s iným zložením.