Havajsko-cisárska reťaz tvoria Havajské ostrovy a Cisárske podmorské hory: spolu ide o rozsiahlu podmorskú horskú oblasť pozostávajúcu z ostrovov, podmorských hôr, atolov, plytčín, brehov a útesov. Línia sa tiahne od juhovýchodu na severozápad pod severnou Tichým oceánom; mnohé z podmorských hôr v reťazci sú pritom guyoty (ploché, zbrúsené vrchy, ktoré kedysi vystupovali nad hladinu).

Rozsah a základné údaje

Reťaz obsahuje vyše 80 identifikovaných podmorských sopiek a reťaz sa tiahne viac ako 5 800 kilometrov od Aleutskej priekopy v ďalekom severozápadnom Pacifiku až po podmorskú horu Loʻihi, najmladšiu sopku reťazca, nachádzajúcu sa približne 35 km juhovýchodne od ostrova Havajʻi. Staršie časti reťaze sa nazývajú Cisárske (Emperor) podmorské hory a mladšie časti dávajú vznik Havajským ostrovom.

Vznik a mechanizmus

V roku 1963 geológ John Tuzo Wilson predstavil vysvetlenie, podľa ktorého vznik reťaze súvisí s pohybom tektonickej dosky ponad trvalý zdroj magmy – tzv. horúci bod. Aktivita tohto bodu vytvárala sopky, zatiaľ čo sa tichomorská doska postupne posúvala nad ním. Výsledkom je séria vulkanických centier sa rozmiestnených pozdĺž trajektórie pohybu dosky. V reťazi je výrazný „ohnutý“ úsek známy ako Havajsko‑Cisársky ohyb, ktorý zachytáva zmenu smeru pohybu Tichomorskej dosky približne pred 47 miliónmi rokov (z pohybu viac na sever na pohyb viac na severozápad).

Ohyb teda ukazuje, že pohyb platne sa dokáže relatívne rýchlo zmeniť. Pôvodne sa predpokladalo, že horúci bod zostáva stabilný, no neskoršie štúdie naznačujú, že sa samotný hot spot mohol časom posúvať. Jedným z dôkazov sú analýzy zachovania orientácie starovekého magnetického poľa v mineráloch magnetitu z odobratých lávových prúdov na niekoľkých podmorských horách; tieto paleomagnetické záznamy ukazujú malé posuny polohy hot spotu v minulosti.

Etapy vývoja ostrovov a guyotov

  • Vznik sopečnej hory pod hladinou ako podmorská sopka (seamount).
  • Pri pokračujúcej aktivite sopka môže vystúpiť nad hladinu a vytvoriť ostrov (štítová vulkanická fáza).
  • Počas vystúpenia nad hladinu pôsobí erózia; ak sa ostrov stabilizuje pri hladine a koraly rastú okolo neho, môže vzniknúť atol.
  • Ak sa sopečný substrát postupne ponorí (sedimentáciou a izostatickým prepadom), plošina môže byť zbrúsená na úroveň hladiny a neskôr sa stane plochým vrcholom — guyotom.

Starnutie a chronológia

Najstaršie veky v cisárskej časti reťaze dosahujú približne 81 miliónov rokov (napríklad veky priradené k Detroit Seamount). Meiji Guyot, ktorý leží severne od Detroit Seamount, môže byť podľa niektorých odhadov ešte o niečo starší. Smer a rýchlosť posunu Tichomorskej platne (v modernej dobe rádovo niekoľko centimetrov za rok — približne 5–11 cm/rok v rôznych obdobiach) určovali rozostup jednotlivých sopečných centier v čase.

Zaujímavé fakty

  • Loʻihi je aktívna, zatiaľ podmorská sopka, ktorá predstavuje budúci havajský ostrov v počiatočnej fáze svojho vývoja.
  • Guyoty majú ploché vrcholy preto, že boli kedysi obrúsené morskou eróziou na úrovni hladiny, potom však klesli pod hladinu.
  • Havajsko‑Cisársky ohyb je dôležitým dôkazom zmien pohybu tektonických dosiek a poukazuje na dynamiku interakcie medzi pohybom platne a hot spotmi.
  • Počet identifikovaných podmorských sopiek sa v priebehu prieskumov zvyšuje — mapa reťaze sa neustále dopĺňa novými údajmi z batymetrie a geofyzikálnych meraní.

Reťaz Havajských a Cisárskych podmorských hôr je preto cenným prípadom pre štúdium sopečnej aktivity, pohybu litosférických platní a interakcie biologických procesov (napr. rastu koralov) s geologickými procesmi. Pozorovania a geochemické i paleomagnetické analýzy pokračujú, čo stále upresňuje obraz o vzniku a vývoji tejto rozsiahlej oceánskej formácie.