Veľký múr Herkules–Corona Borealis je jednou z najpozoruhodnejších a zároveň najkontroverznejších superštruktúr, aké boli v posledných desaťročiach navrhnuté v kozmológii. Nachádza sa vo vzdialenosti približne 10 miliárd svetelných rokov v súhvezdiach Herkules a Corona Borealis, odtiaľ pochádza jej názov. Autori jej veľkosť odhadli na približne 10 miliárd svetelných rokov na dĺžku, približne 7,2 miliardy svetelných rokov na šírku a takmer 1 miliardu svetelných rokov na hrúbku.

Objav a metóda

Objav bol oznámený v novembri 2013 pri mapovaní gama zábleskov (gamma–ray bursts, GRB). GRB sú mimoriadne energetické výbuchy spojené najmä so smrtiacimi explóziami hmotných hviezd alebo zlúčeniami kompaktných objektov. Sú to jedny z najsilnejších pozorovaných javov vo vesmíre: pri typickom výbuchu sa za zlomok sekundy uvoľní viac energie, než koľko vyžiari Slnko počas svojho 10-miliardového života.

Astronómovia v rokoch 1997–2012 využili údaje z robotických satelitov Swift a Fermi, ktoré vyhľadávajú gama záblesky a merajú ich červený posun. Na mape rozdelenia GRB si všimli skupinu 14 zábleskov, ktoré majú veľmi podobný červený posun a sú na oblohe navzájom blízko. Preto usúdili, že tieto GRB môžu indikovať existenciu veľkej koncentrácie galaxií a hmoty – teda rozsiahlej steny alebo „muru“.

Prečo sa to považuje za problém

Pre porovnanie, naša galaxia Mliečna dráha má priemer približne 100 000 svetelných rokov a vzdialenosť k Androméde je asi 2,5 milióna svetelných rokov. Predchádzajúca kandidátna „najväčšia“ štruktúra, Huge-LQG (Obrovská veľká skupina kvazárov), sa odhadovala na približne 4 miliardy svetelných rokov. Veľký múr Herkules–Corona Borealis je teda rádovo väčší ako tieto známe štruktúry.

Takáto veľkosť je v rozpore s bežnou interpretáciou Einsteinovho kozmologického princípu, ktorý predpokladá, že vesmír je na veľkých mierkach homogénny a izotropný. V praxi sa za mierku homogenity často považuje niekoľko stoviek miliónov svetelných rokov (a niektoré odhady uvádzajú aj hodnoty porovnateľné s miliardami svetelných rokov), pričom podľa jednoduchých argumentov štandardnej kozmológie by maximálne stabilné štruktúry nemali presahovať niekoľko stoviek miliónov až približne 1,2 miliardy svetelných rokov. Ak by bol odhad 10 miliárd svetelných rokov správny, znamenalo by to štruktúru niekoľkokrát presahujúcu očakávaný limit.

Ďalším argumentom je časová škála: štruktúra je od nás vzdialená ~10 miliárd svetelných rokov, takže ju vidíme takú, aká bola asi pred 10 miliardami rokov, keď mal vesmír približne 3,8 miliardy rokov (súčasný vek vesmíru ~13,8 miliárd rokov). To vyvoláva otázku, ako sa tak gigantická štruktúra mohla vytvoriť za relatívne krátky kozmologický čas. Ako sám István Horváth, ktorý bol jedným z autorov oznámenia, poznamenal, zatiaľ nemá jednoduché vysvetlenie formovania takejto štruktúry za daných podmienok.

Diskusia, neistoty a alternatívne vysvetlenia

Je dôležité zdôrazniť, že tvrdenie o Veľkom múre Herkules–Corona Borealis nie je všeobecne prijaté bez výhrad. Medzi hlavných kritikov patria vedci, ktorí upozorňujú na:

  • malý počet vysledovaných objektov: identifikácia štruktúry vychádza z iba 14 GRB, čo je relatívne malý vzorkový súbor pre odhalenie takýchto obrovských štruktúr;
  • výberové efekty a neúplnosť vzorky: detekčné prahy, citlivosť satelitov, nejednotné pokrytie oblohy a problém získať červené posuny pre všetky GRB môžu viesť k umelým zhlukom v dátach;
  • štatistická neistota: odhad významnosti zhlukov si vyžaduje starostlivé testovanie proti náhodným rozdeleniam a simuláciám založeným na reálnych pozorovacích podmienkach;
  • alternatívny fyzikálny výklad: môže ísť o prechodné epochálne zvýšenie produkcie GRB (napríklad spojené s vlnou intenzívnej tvorby hviezd v určitej časti oblohy v danom časovom intervale), nie nevyhnutne o priestorovo súvislú „steno“ hmoty.

Možné vysvetlenia, ak by zhluk nebol artefaktom pozorovacích efektov, zahŕňajú:

  • skutočné obrovské zoskupenie galaxií a vlákien temnej hmoty, ktoré by si vyžadovalo revíziu niektorých aspektov modelov štruktúry formovania vo vesmíre,
  • špeciálne počiatočné podmienky alebo lokálne fluktuácie v hustote hmoty po Veľkom tresku,
  • možné doplnkové fyzikálne mechanizmy (napríklad modifikovaná inflácia alebo neštandardné modely temnej hmoty), ak by sa overila jeho existencia a rozsah.

Súčasný stav a ďalší výskum

Vedecká komunita považuje objav za zaujímavú indikáciu, no nie za definitívny dôkaz porušenia kozmologického princípu. Viaceré štúdie poukazujú na to, že na potvrdenie alebo vyvrátenie takejto obrovskej štruktúry sú potrebné:

  • väčšie a jednotnejšie vzorky s presnými červenými posunmi,
  • nezávislé mapovanie veľkoplošných štruktúr pomocou tradičných detekčných metód (galaxie, kvazary, HI mapovanie),
  • dôkladné simulácie a testy, ktoré zohľadnia reálne pozorovacie biasy satelitov Swift a Fermi.

Zhrnutie: Veľký múr Herkules–Corona Borealis je pozoruhodný kandidát na extrémne veľkú kozmickú štruktúru, objavený analýzou rozloženia 14 gama zábleskov. Ak by sa jeho existencia potvrdila, mal by dôležité dôsledky pre naše chápanie homogenity vesmíru a formovania veľkých štruktúr. V súčasnosti však pretrvávajú pochybnosti spôsobené malým počtom pozorovaní a možnými výberovými efektmi, takže otázka zostáva otvorená a vyžaduje si ďalší pozorovací a teoretický výskum.