Anna Seghersová (19. novembra 1900, Mainz - 1. júna 1983, Východný Berlín) patrila k najvýraznejším (východo)nemeckým spisovateľkám 20. storočia. Jej život a tvorba sú späté s témami exilu, boja proti fašizmu a ľudskou solidaritou.

Život a vzdelanie

Seghersová sa narodila ako Netty Reilingová do rodiny ortodoxných Židov, ktorá zároveň prejavovala záujem o kresťanské náboženstvo. Počas prvej svetovej vojny pracovala ako zdravotná sestra; neskôr v roku 1920 ukončila gymnázium (abiturientský kurz). Viedla štúdium v Kolíne nad Rýnom a Heidelbergu, kde sa venovala histórii, dejinám umenia a sinológii (čínštine). Tieto štúdiá ovplyvnili jej široký kultúrny rozhľad a záujem o medzinárodné témy.

Rodina, politická angažovanosť a manželstvo

V roku 1925 sa vydala za maďarského komunistu Lászlóa Radványiho; manželstvo jej poskytlo aj maďarské občianstvo. Samotná Seghersová vstúpila do Komunistickej strany Nemecka (KPD) a spolu s manželom vychovávala tri deti. Politické presvedčenie výrazne formovalo jej literárnu orientáciu a spoločenské stanoviská.

Priebeh exilu

Po nástupe nacistov k moci bola krátko zatknutá a jej knihy boli verejne pálené. Po prepustení utiekla zo svojho domova najprv do Švajčiarska, neskôr do Paríža, kde sa zapojila do organizácií nemeckých exilových spisovateľov. Po obsadení Paríža nemeckými vojskami emigrovala cez Marseille, ktoré bolo v tom čase dôležitým tranzitným bodom pre utečencov. V Paríži a v Marseille sa aktívne snažila o pomoc kolegom zadržaným alebo ohrozeným režimom; jej manžela v tomto období zatkli a Seghersová sa ho usilovne pokúšala dostať na slobodu.

V roku 1941 sa rodina dostala z oblasti Karibiku (Martinique) cez New York až do Mexico City, kde Seghersová pokračovala v organizačnej práci pre exilovú literárnu komunitu a zároveň písala. Pobyt v Mexiku bol dôležitým obdobím, počas ktorého vznikli niektoré z jej významných diel.

Tvorba, štýl a najznámejšie diela

Seghersová písala romány, poviedky a reportáže. V dielach sa často venovala osudom bežných ľudí v časoch politických otrasov, otázkam zodpovednosti jednotlivca voči spoločnosti, témam exilu a ľudského utrpenia. Charakteristickým znakom jej prózy je kombinácia realistického rozprávania, morálneho zamerania a empatie k postavám.

Medzi jej najznámejšie diela patria romány Das siebte Kreuz (známy v preklade ako Sedmý kríž), ktorý opisuje útek politických väzňov z nacistického koncentračného tábora a ktorý bol v roku 1944 aj sfilmovaný v Hollywoode, ďalej Transit, román o osudoch utečencov v búrkovom období vojnového Európy, a rozsiahlejšie historické a spoločensko-kritické romány, ktoré mapujú obdobie medzi vojnami a za nacizmu. Okrem románov napísala množstvo poviedok, reportáží a politických úvah.

V roku 1947 sa vrátila do východného Berlína a vstúpila do politickej organizácie, ktorá sa neskôr zjednotila v Sozialistische Einheitspartei Deutschlands (SED). Pôsobila v povojnových literárnych a kultúrnych organizáciách, najmä v Zväze spisovateľov v NDR, kde sa snažila formovať kultúrnu politiku novej nemeckej demokratickej spoločnosti. Získala množstvo štátnych ocenení a medzinárodného uznania za svoju literárnu a politickú činnosť.

Seghersová sa často pokúšala o tiché intervencie v prospech kolegov, študentov a akademických inštitúcií, ktoré mali problémy s politickou mocou. Nie vždy boli jej snahy úspešné — ako verejne angažovaná spisovateľka i stranícka členka sa nachádzala v zložitej pozícii medzi lojalitou voči režimu a snahou o ochranu nezávislých alebo kritických hlasov.

Odkaz a význam

Anna Seghersová zostáva v literárnej histórii dôležitou predstaviteľkou protifašistickej a exilovej literatúry. Jej diela sú prekladané do mnohých jazykov a často sa študujú pre ich morálny rozmer a autentické svedectvá o dobe. Seghersovej prózy pripomínajú zodpovednosť jednotlivca v katastrofických dejinných situáciách a vyzývajú k solidarite s utláčanými.

Zomrela v roku 1983 vo Východnom Berlíne. Jej pamiatka pretrváva v literárnych antológiách, pamätných publikáciách a v štúdiách o nemeckom exile a literatúre 20. storočia.