Himni i Flamurit (v angličtine: Hymn to the Flag) je albánska štátna hymna, ktorej slová napísal známy albánsky básnik Asdreni (Aleksandër Stavre Drenova). Báseň, ktorá sa stala textom hymny, bola prvýkrát uverejnená v albánskych novinách Liri e Shqipërisë (v angličtine: Freedom of Albania) v Sofii 21. apríla 1912 a neskôr zaradená do zbierky básní Drenovej s názvom Ëndra e lotë (v angličtine: Dreams and tears), ktorá vyšla v Bukurešti.
Hudbu k hymne tradične pripisujú rumunskému skladateľovi Ciprianovi Porumbescovi. Melódia sa stala známou v albánskom prostredí ešte pred vyhlásením nezávislosti a text Asdreniho sa k nej čoskoro prispôsobil; hymna tak začala byť používaná pri oslavách národných udalostí.
Prvé použitie a prijatie
Hymna sa spája najmä s vyhlásením albánskej nezávislosti 28. novembra 1912 vo Vlorë, keď bola verejne použita ako symbol nového štátu. Odvtedy sa stala hlavným národným symbolom Albánska a pravidelne zaznieva pri štátnych ceremóniách, vojenských a športových podujatiach.
Obsah a význam textu
Asdreniho text je výzvou k jednote, slobode a obrane vlasťou; často v ňom figuruje motív vlajky ako zjednocujúceho symbolu národa. Jazyk piesne je silne vlastenecký a cítiť v ňom dobový zápas za nezávislosť a sebaurčenie.
Autor a hudobník
Asdreni (Aleksandër Stavre Drenova) bol významnou osobnosťou albánskej literatúry a kultúrneho hnutia začiatku 20. storočia. Ciprian Porumbescu (1853–1883) bol rumunský skladateľ, ktorému sa pripisuje niekoľko patriotických piesní a melódií; jeho dielo pokračuje v hudobnom dedičstve regiónu, ktoré sa historicky prekrývalo a vplývalo medzi susednými národmi.
Kontroverzie a poznámky
Existuje istá diskusia o pôvode melódie hymny — niektoré zdroje ju priamo pripisujú Porumbescovi, iné poukazujú na adaptácie a vzájomné hudobné vplyvy v oblasti. Napriek sporom je však Himni i Flamurit pevne zakorenený v albánskej národnej identite a bežne používaný ako oficiálny štátny symbol.