Okamžité hlasovanie (angl. Instant Runoff Voting, často tiež Alternative Vote alebo Ranked Choice Voting) je preferenčná metóda voľby jedného kandidáta zo skupiny troch a viacerých. Voliči zoradia kandidátov podľa preferencie — od najobľúbenejšieho po najmenej obľúbeného — a pri sčítavaní sa v každom kole započítava iba ich najvyššie postavený kandidát, ktorý ešte zostáva v hre. Hlasovacie lístky sa spočítajú v sérii simulovaných kôl: ak žiadny kandidát nezíska v prvom kole väčšinu hlasov, vyradí sa kandidát s najmenším počtom hlasov a hlasy, ktoré mu prislúchali, sa prevedú — podľa druhých preferencií týchto voličov — na ďalšieho preferovaného kandidáta, ktorý ešte zostáva. Tento postup sa opakuje, až kým niektorý kandidát nezíska nadpolovičnú podporu zostávajúcich platných hlasov.

Ako to funguje v praxi

  • Krok 1: Každý volič na lístku usporiada kandidátov podľa preferencie (1., 2., 3. ...).
  • Krok 2: Spočítajú sa všetky hlasy za kandidáta označeného ako 1. voľba.
  • Krok 3: Ak nie je žiadny kandidát s >50 %, vypadáva kandidát s najmenej hlasmi.
  • Krok 4: Hlasy vypadnutého kandidáta sa presunú na ďalšieho preferovaného kandidáta uvedeného na tých lístkoch (ak vôbec existuje).
  • Krok 5: Opakujú sa kroky 3–4, kým niekto nezíska väčšinu zostávajúcich platných hlasov.

Príklad: trojica kandidátov A, B a C má v prvom kole výsledky 40 %, 35 % a 25 %. C vypadáva a hlasy C sa presunú podľa druhých preferencií: ak väčšina ich volí B, môže B získať >50 % a vyhrať; inak vyhrá A.

Prednosti

  • Možnosť úprimného hlasovania: voliči môžu dať prvú preferenciu aj „nepopulárnemu“ kandidátovi bez rizika, že tým automaticky pomôžu najmenej žiadanému kandidátovi.
  • Odstránenie niektorých „spoiler“ efektov: menší kandidát, ktorý by pri plurality „rozdelil“ hlasy, môže byť vyradený a jeho podporovatelia sa presunú k podobným kandidátom.
  • Podpora kandidátov s širšou akceptáciou: víťaz musí získať nadpolovičnú podporu zostávajúcich voličov, čo posilňuje legitímnosť.
  • Skutočné prípady použitia: Okamžité hlasovanie sa v dolnej komore austrálskeho parlamentu používa už viac ako 80 rokov. Túto snemovňu výrazne ovládajú dve strany. Používa sa aj pri voľbe starostov v niektorých mestách v Spojených štátoch. Účasť voličov je zvyčajne rovnaká ako pri pluralitnom hlasovaní.

Nevýhody a kritika

  • Možnosť stratégií a kompromisného hlasovania: odporcovia upozorňujú, že ak sú v hre aspoň traja kandidáti s reálnou šancou, hlasovanie za naozajstného favorita môže spôsobiť, že „kompromisný“ kandidát vypadne v prvom kole — a potom by váš favorit v druhom kole mohol prehrať s kandidátom, ktorého máte najmenej radi. V praxi teda voliči často aj tu používajú taktiku.
  • Neprenášanie preferencií v niektorých situáciách: hlasy sa nemôžu presunúť na druhú voľbu, ak táto druhá voľba bola vyradená skôr než prvá — čo vedie k situáciám, kde preferencie voličov “zlyhajú” a výsledok nemusí odrážať ich skutočné úmysly.
  • Monotónnosť a Condorcetov problém: IRV nie je monotónna — zvýšenie preferencie kandidáta na niektorých lístkoch môže paradoxne spôsobiť jeho prehru. IRV tiež môže zlyhať pri voľbe Condorcetovho víťaza (kandidáta, ktorý by porazil každého súpera v párovom súboji).
  • Vylúčenie centristov: v niektorých konfiguráciách systém môže vyradiť centristov v poslednom vyraďovacom kole, ak sú vytlačení na oboch stranách politického spektra.
  • Praktické ťažkosti pri sčítaní: hoci je princíp jednoduchý, sčítanie hlasov môže byť zložité — najmä ak sa sledujú viaceré kolá a poradie na každom lístku je dôležité. To často vyžaduje použitie počítačov. Odporcovia sú preto často proti elektronickému sčítaniu, pretože ručné overenie je náročné pre bežných občanov a znemožňuje ľahké odhalenie prípadného podvodu.
  • Vyprahnuté hlasy (ballot exhaustion): ak volič neoznačí ďalšie preferencie a jeho prvý kandidát vypadne, jeho hlas sa ďalej neprepočíta — výsledkom môže byť, že víťaz nemá viac ako 50 % všetkých odovzdaných hlasov, ale len nadpolovičnú väčšinu z platných zostávajúcich hlasov.

Varianty a súvislosti

  • Alternatívy pre viac miest (STV): pre voľby viacerých zástupcov sa používa podobný princíp v podobe Single Transferable Vote (STV), kde sa okrem vylučovania uplatňuje aj kvóta pre zvolenie a prelievanie prebytočných hlasov.
  • Dvojkolový systém vs. IRV: IRV simuluje druhé kolo v jednom hlasovaní, čím môže znížiť náklady a zvýšiť pohodlie voličov v porovnaní s klasickým dvojkolovým systémom. Dvojkolo však dáva všetkým kandidátom druhú šancu v otvorenej súťaži medzi dvoma postupujúcimi.
  • Názvy a terminológia: IRV sa v rôznych krajinách nazýva rôzne — Alternative Vote (AV), Ranked Choice Voting (RCV) a pod. Je dôležité odlíšiť jedinomiestny IRV od viacerých miestnych volieb so STV.

Praktické odporúčania a zhrnutie

Okamžité hlasovanie prináša jasné výhody v podobe možnosti uvážlivého preferenčného hlasovania a zníženia niektorých efektov „rozdrobovania“ hlasov medzi podobnými kandidátmi. Zároveň však trpí špecifickými problémami (ne-monotónnosť, možnosti taktizovania, ballot exhaustion) a v praxi často vyžaduje dôsledné pravidlá sčítania a riešenia pri nerozhodných výsledkoch. Pri rozhodovaní o zavedení IRV je potrebné zvážiť, ktoré z týchto vlastností sú pre danú spoločnosť alebo volebný kontext prija­teľné a či sú pripravené technické a legislatívne opatrenia na transparentné sčítanie a overenie výsledkov.