V matematike je interval množina čísel, ktorá obsahuje všetky hodnoty ležiace medzi dvoma hranicami (počiatočným a koncovým bodom). Čísla väčšie než počiatočné číslo a menšie než koncové číslo sa nachádzajú vo vnútri intervalu; čísla menšie než počiatočné alebo väčšie než koncové nie sú v intervale. Počiatočné a koncové číslo môžu byť do intervalu zahrnuté alebo vylúčené — podľa typu intervalu.

Zápis intervalu

Interval sa najčastejšie zapisuje pomocou zátvoriek a hodnôt hraníc. Základné formy zápisu sú:

  • [a, b] — uzatvorený interval: oba koncové body a aj všetky hodnoty medzi nimi sú zahrnuté (t. j. a ≤ x ≤ b).
  • (a, b) alebo a, b s okrúhlymi zátvorkami — otvorený interval: koncové body nie sú zahrnuté (a < x < b).
  • [a, b) alebo (a, b] — polouzavreté (polo otvorené) intervaly: jeden z koncových bodov je zahrnutý, druhý nie (a ≤ x < b alebo a < x ≤ b).

Pri zápise je bežné používať čiarku ako oddeľovač (napr. [−100, 100]). Ak však používate desatinné čísla so čiarkou (napr. 3,3), často sa na odlíšenie od dekimálnej čiarky používajú stredníky: napr. (3,3; 15) alebo [3,3; 15).

Intervaly s nekonečnom

Ak je interval neobmedzený na jednej alebo oboch stranách, používame symboly −∞ alebo ∞. Príklady:

  • (−∞, b) — všetky čísla menšie než b.
  • [a, ∞) — všetky čísla väčšie alebo rovné a.
  • (−∞, ∞) — množina všetkých reálnych čísel.

Alternatívny zápis (množinový)

Interval možno zapísať aj pomocou vlastností prvkov, napríklad:

  • { x ∈ R | a < x < b } — otvorený interval (a, b)
  • { x ∈ R | a ≤ x ≤ b } — uzatvorený interval [a, b]

Príklady

Príklad konkrétneho intervalu: interval od 3,3 do 15 môžete zapísať rôznymi spôsobmi v závislosti od toho, či sú koncové body zahrnuté:

  • (3,3; 15) — hodnoty striktne medzi 3,3 a 15, napr. 4, 8, 9,5, 14 alebo 14,999 sú v tomto intervale; 3,3 a 15 nie sú zahrnuté.
  • [3,3; 15] — hodnoty medzi 3,3 a 15 vrátane oboch koncov; teda 3,3 a 15 sú tiež v intervale.
  • [3,3; 15) — obsahuje 3,3, ale neobsahuje 15; napr. 4, 8, 14,999 sú v intervale, ale 15 nie.

Príklady ďalších intervalov: (4; 9,6), [−100, 100], [−30, −4), (−∞, 0], [5, ∞).

Ako overiť, či číslo patrí do intervalu

Kontrolu členstva robíme pomocou nerovností:

  • Pre (a, b): overíme, či a < x < b.
  • Pre [a, b]: overíme, či a ≤ x ≤ b.
  • Pre [a, b): overíme, či a ≤ x < b (a podobne pre (a, b]).

Základné vlastnosti

  • Dĺžka (rozsah) uzatvoreného alebo otvoreného konečného intervalu [a, b] alebo (a, b) je b − a (pre b ≥ a). Pre intervaly s nekonečnom dĺžka nie je definovaná (je nekonečná).
  • Zjednotenie a prienik intervalov sú opäť intervaly alebo zhluky intervalov. Napríklad prienik [1, 5] ∩ (3, 7) = (3, 5], zjednotenie [1, 3] ∪ (2, 5) = [1, 5).
  • Komplement intervalu v množine reálnych čísel je zvyčajne zjednotenie dvoch intervalov (ak ide o konečný interval), napr. komplement [a, b] v R je (−∞, a) ∪ (b, ∞).

Intervaly sú základnou pomôckou v analýze, funkciách, geometrii a všade tam, kde pracujeme s množinami čísel na súvislej osi. Správne porozumenie zápisu a typov intervalov pomáha predchádzať nejasnostiam najmä pri práci s desatinnými číslami (vtedy odporúčame používať stredník na oddelenie krajov, ak používate desatinnú čiarku).