Isslerov orchester — prvá skupina nahrávajúca pre fonograf (1888–1900)
Isslerov orchester (1888–1900) — prvá skupina nahrávajúca pre fonograf u Edisona. Historické nahrávky, hudobní pionieri a zrod fonografickej éry.
Isslerov orchester bol pravdepodobne prvou skupinou, ktorá sa preslávila vďaka nahrávkam, ktoré vydala. Jeho činnosť a nahrávky patria medzi najskoršie dokumenty komerčnej hudobnej produkcie na fonografe a predstavujú dôležitý medzník v dejinách záznamu zvuku.
Vznik a zloženie
V roku 1888 alebo krátko pred ním založil učiteľ hudby a klavirista Edward Issler (1855 - ?) štvorčlennú kapelu. Základné zloženie tvorili klavír, kornet, flauta a husle. Neskôr sa do obsadenia pridávali ďalšie nástroje vrátane trombónu a klarinetu, keď sa orchestrová prax presúvala k bohatejšiemu zvuku typickému pre koniec 19. storočia.
Štyria hlavní členovia kapely boli:
- Edward Issler – klavír (vedúci skupiny)
- kornet (osoba menom nie je konzistentne doložená v dostupných prameňoch)
- flauta (osoba menom nie je konzistentne doložená v dostupných prameňoch)
- husle (osoba menom nie je konzistentne doložená v dostupných prameňoch)
Poznámka: Presné mená všetkých členov sa v dobových záznamoch nie vždy uvádzali alebo sa rôzne zdroje rozchádzajú, preto sú v mnohých prehľadoch uvedení len podľa nástrojov. Neskôr, pri doplnení obsadenia, sa v niektorých nahrávkach objavujú spomínané ďalšie nástroje.
Nahrávky a technológia
Prvé nahrávky uskutočnil orchester v roku 1888 pre Thomasa Alvu Edisona, vynálezcu fonografu – prístroja schopného zaznamenať a reprodukovať zvuk. Tieto skoré záznamy vznikali akustickou metódou: hudobníci hrali priamo do veľkého náustkového rohu (trúby alebo nátrubka), ktorý zachytával vibrácie a premieňal ich na záznam na valček (cylinder). Záznamy z tohto obdobia sú dôležité preto, že zachytávajú zvuk a interpretačný štýl 19. storočia ešte pred rozšírením elektrického nahrávania.
Issler nahrával najmä pre United States Phonograph Co. z Newarku (NJ). Keď klient spoločnosti, Columbia, založil vlastný štúdiový orchester, začalo to oslabovať postavenie menších štúdiových skupín ako Isslerov orchester, ktoré sa spoliehali na prácu pre tretie strany.
Repertoár a verejné vystupovanie
Repertoár Isslerovho orchestra bol typický pre svoju dobu: krátke populárne skladby, tance, valčíky, polky a pochodové kúsky vhodné pre formát valčekových nahrávok, ktoré mali obmedzenú dĺžku. Tieto nahrávky slúžili odbornej i laickej verejnosti – ako zábava na domáce prehrávače fonografu a ako propagačné ukážky pre majiteľov zariadení.
Okrem štúdiových nahrávok skupina pravdepodobne koncertovala regionálne; niektoré zdroje uvádzajú, že koncertná aktivita mohla pretrvávať aj po tom, čo nahrávacia činnosť klesla.
Zánik, zachovanie a význam
Posledné nahrávky Isslerovho orchestra sú datované do roku 1900, hoci presné ukončenie koncertnej činnosti nie je jednoznačne dokumentované. S rozmachom väčších štúdiových orchestrov a profesionálne organizovaných nahrávacích spoločností stratili menšie skupiny konkurenčnú výhodu.
Niektoré z týchto raných nahrávok sa zachovali v archívoch a sú predmetom záujmu historikov zvuku, etnomuzikológov a zberateľov. Isslerov orchester predstavuje dôležitý doklad pre štúdium raného nahrávacieho priemyslu a vývoja populárneho hudobného vkusu na prelomovom období konca 19. a začiatku 20. storočia.
Význam v kontexte hudobnej histórie:
- Ilustruje, ako fonograf zmenil distribúciu hudby z lokálnych živých vystúpení na reprodukovateľný komerčný produkt.
- Poskytuje záznamy štýlu a repertoáru, ktoré by inak mohli byť bez zachovaných nahrávok zabudnuté.
- Predstavuje ranú fázu profesionálnej práce hudobných skupín pre nahrávacie spoločnosti, pred vznikom veľkých štúdiových orchestrov, ktoré dominovali neskorším dekádam.
Isslerov orchester tak zostáva významným príkladom preštudovania prepojenia medzi technológiou, komerciou a hudobnou praxou na prelome 19. a 20. storočia.
Pozoruhodné nahrávky
Všetky Isslerove nahrávky boli zaznamenané na krehkých dutých valcoch vyrobených z voskovej zmesi materiálov, ktoré sa počas výroby prázdnych valcov zvyčajne sfarbili do hneda, preto sa pre svoj tvar a obvyklú farbu nazývajú "hnedé voskové valce". Ich skutočná farba môže byť od takmer bielej až po veľmi tmavohnedú. Sú dlhé približne 4¼ palca a majú priemer 2¼ palca. Nezachovalo sa veľa valcových platní vyrobených v 90. rokoch 19. storočia a tie, ktoré sa zachovali, nie sú takmer nikdy v stave ako nové, takže zvuk na nich nahraný je teraz menej čistý, než aký ľudia počuli, keď boli nové, a je v ňom zmiešaných oveľa viac šumu.
- Jedna z ich prvých nahrávok a jedna z prvých, ktoré Edison vytvoril, nemá názov. Na začiatku nahrávky je valec ohlásený ako "Played at the Edison Phonograph Works, Orange, New Jersey, by the Issler Parlor Orchestra".
- V marci 1889 nahrali pre Edison pochod Piateho pluku.
- V roku 1891 nahrali Nanon Waltz, očarujúcu skladbu Richarda Geneeho.
- V roku 1894 alebo 1895 nahrali Electric Light Quadrille. Podobne ako mnohé iné štvorhlasné nahrávky z 90. rokov 19. storočia má uprostred oznam. V tomto sa píše, že Isslerov orchester bude v Keystone Hall hrať zadarmo v noci po nahratí nahrávky a že bude prvýkrát použité elektrické svetlo (myslí sa tým jeho prvé použitie v Keystone Hall, nie na celom svete).
- V roku 1895 nahrali pravdepodobne prvú nahrávku piesne Dixie.
- V roku 1898 skupina nahrala skladbu March of the Marines.
Otázky a odpovede
Otázka: Kto bol Edward Issler?
Odpoveď: Edward Issler bol učiteľ hudby a klavirista, ktorý v roku 1888 alebo krátko pred ním založil štvorčlennú kapelu.
Otázka: Aké nástroje boli pôvodne v Isslerovom orchestri?
Odpoveď: Spočiatku boli nástrojmi v Isslerovom orchestri klavír, kornet, flauta a husle.
Otázka: Kedy vznikli prvé nahrávky Isslerovho orchestra?
Odpoveď: Prvé nahrávky Isslerovho orchestra boli urobené v roku 1888 pre Thomasa Alvu Edisona, vynálezcu fonografu.
Otázka: Aké ďalšie nástroje boli pridané do Isslerovho orchestra?
Odpoveď: Do Isslerovho orchestra pribudli ďalšie nástroje vrátane trombónu a klarinetu.
Otázka: Prečo Isslerov orchester začal strácať na popularite?
Odpoveď: Isslerov orchester začal strácať popularitu v prospech väčších skupín.
Otázka: Kedy Isslerov orchester nahral svoje posledné nahrávky?
Odpoveď: Isslerov orchester urobil svoje posledné nahrávky v roku 1900, hoci mohol pokračovať v koncertovaní až do začiatku 20. storočia.
Otázka: Kto boli štyria hlavní členovia Isslerovho orchestra?
Odpoveď: Štyria hlavní členovia Isslerovho orchestra boli klavír, kornet, flauta a husle.
Prehľadať