Generál sir James Abbott (12. marca 1807 - 6. októbra 1896)) bol dôstojníkom britskej armády v koloniálnej Indii. Preslávil sa v severozápadnej pohraničnej oblasti Indie v polovici 19. storočia (dnes je to pakistanská provincia Chajbar Pachtunchvá). Po prvej anglo-sikhskej vojne (1846) bol jedným z "poradcov" Henryho Lawrenca pre Sikhov a potom sa stal prvým zástupcom komisára Hazary (1849 - 1853). Abbott pôsobil ako administratívny predstaviteľ v regióne počas obdobia reorganizácie správy po konfliktoch so Sikhami a mal na starosti udržiavanie poriadku a vzťahov s miestnym obyvateľstvom i kmeňovými vodcami.
Úloha podľa zmluvy a správa Hazary
Podľa zmluvy z Lahore podpísanej po porážke sikhov v prvej anglo-sikhskej vojne mali byť Hazara a Kašmír odovzdané Gulab Singhovi, Hazara však zostala pod vládou Lahore a spravoval ju James Abbott. Jeho administratívna práca zahŕňala organizáciu správnych štruktúr, zriadenie základov pre stabilnú prítomnosť britskej moci v oblasti a budovanie vzťahov, ktoré mali zmierniť napätia po vojnách.
Založenie Abbottabadu
V januári 1853 James Abbott založil mesto, ktoré dnes nesie jeho meno — Abbottabad. Pôvodne išlo o kasárenské mestečko a administratívne stredisko (cantonment), ktoré vzniklo na strategickom mieste v Hazare s cieľom zabezpečiť kontrolu nad údolím a poskytovať zázemie pre britské jednotky. Dnešné pakistanské mesto Abbottabad sa rozrástlo z tejto pôvodnej osady a je pomenované po ňom; zachovalo si významný historický odkaz na obdobie britskej správy.
Rodina, portrét a odkaz
James Abbott bol bratom Augusta Abbotta a Fredericka Abbotta, ktorí tiež slúžili ako dôstojníci Východoindickej spoločnosti. Jeho portrét vytvoril umelec B. Baldwin; tento obraz sa nachádza v Národnej portrétnej galérii v Londýne, hoci v súčasnosti nie je vystavený. Abbottov život a dielo sú považované za súčasť koloniálnej histórie regiónu — jeho meno pretrvalo predovšetkým v pomenovaní mesta Abbottabad a v záznamoch o správe severozápadného pohraničia Britskej Indie.
Po návrate do Británie žil v ústraní a zomrel 6. októbra 1896. Jeho pôsobenie v Indii a založenie mesta, ktoré neskôr zohralo dôležitú úlohu v regionálnej histórii, zostávajú jeho hlavným dedičstvom.
