Arménsko v staroveku: Arménske kráľovstvo (331 pred n. l. – 428 n. l.)
Staroveké Arménsko (331 p. n. l.–428 n. l.): vznik kráľovstva, expanzia za Tigrana II., dynastie Artaxiádov a Arsacidov, rozdelenie medzi Byzanciu a Perziu.
Staroveké Arménske kráľovstvo existovalo ako nezávislá monarchia približne v rokoch 331 pred n. l. – 428 n. l. V obdobiach svojho najväčšieho politického a územného rozmachu sa niekedy označovalo aj ako „Arménska ríša“. Počas viac ako štyroch storočí hrala dôležitú úlohu ako most medzi kultúrami Blízkeho východu, Kaukazu a helenistického sveta.
Vznik štátu a artaxiadská dynastia
Po páde Achaemenidskejríše bola bývalá Arménska satrapia rozdelená na približne 120 klanových území. Po zániku Seleukovskej ríše, helenistického gréckeho nástupníckeho štátu, bol v roku 190 pred n. l. založený helenistický arménsky štát Artaxiásom I. (Artaxias I.). Vďaka tejto dynastii sa Arménsko opäť konsolidovalo a vytvorilo centrálnu moc, ktorá spájala miestne kmene a hellénistické vplyvy.
Tigranes II. a najväčší rozmach
Najväčší teritoriálny a politický vrchol dosiahlo Arménsko za vlády kráľa Tigrana II. (Tigranes Veľký) v 1. storočí pred n. l. V tom čase Arménsko rozšírilo svoju nadvládu na oblasti Kaukazu a na územie dnešného východného Turecka, Sýrie a Libanonu. Za Tigrana sa Arménsko dostalo až k Stredozemnému moru a na severovýchod až po rieku Kura; išlo o obdobie, keď sa štát stal jedným z významných regionálnych mocenských center. Po porážkach v konfliktoch s Rímom sa však jeho moc oslabila a v roku 66 pred n. l. sa Arménsko dostalo do rímskej sféry vplyvu.
Rímske a parthské tlaky, nástup Arsacidovcov
V roku 12 n. l. boli Artaxiadovci vytlačení rímskymi zásahmi a nasledovalo dlhšie obdobie vnútorných sporov a občianskych vojen. Po roku 54 n. l. na arménsky trón nastúpila dynastia Arsacidovcov (aršaidská línia), ktorá mala úzke väzby na parthských/následne partských a sásánovských panovníkov. Arménsko tak dlho balancovalo medzi rímskym (byzantským) a perzským (parthským/sásánovským) vplyvom.
Rozdelenie a zánik kráľovstva
Významnou udalosťou bola v roku 387 n. l. de facto partícia Arménska medzi Byzanc a Perzskú ríšu, po ktorej vznikla západná, byzantská časť a východná, perzská Arménia. Perzská Arménia zostala pod vláda aršaidských klientských kráľov až do roku 428 n. l., kedy sa arménska kráľovská moc definitívne zrušila a územie sa začlenilo do sásánovských administratívnych štruktúr – to znamenalo koniec starovekého arménskeho kráľovstva ako samostatnej monarchie.
Jazyk, kresťanstvo a kultúra
Jazyková a kultúrna kontinuita je dôležitým aspektom arménskej histórie: od 2. storočia pred naším letopočtom obyvatelia Dolného Arménska (vrátane oblastí, ktoré sú dnes súčasťou regiónu Karabach) hovorili arménsky – na čo poukazuje onomastika, epigrafika a ďalšie jazykovedné dôkazy. Z toho vyplýva, že dnešní Arméni sú potomkami týchto obyvateľov a ich kultúrnych tradícií.
Klúčovým momentom bola christianizácia Arménska: v roku 301 n. l. prijal kresťanstvo ako štátne náboženstvo kráľ Tiridates III. pod vplyvom svätého Gregora Rozsvietiteľa (Gregory the Illuminator). Arménska apoštolská cirkev sa stala jedným z hlavných pilierov národnej identity. Neskôr, v roku 405 n. l., vytvoril Mešrop Maštoc arménsku abecedu, čo výrazne podporilo rozvoj písomníctva, náboženskej literatúry a učenej tradície.
Spoločnosť, hospodárstvo a dedičstvo
- Spoločnosť: Arménska spoločnosť kombinovala vládnucu šľachtu a kráľovské rody s lokálnymi kniežatami a kmeňovými elitami; dôležité boli rodinné a klanové väzby.
- Hospodárstvo: hospodárstvo stálo na poľnohospodárstve, pastevectve, obchode cez karavanné trasy a remeselných centrách; strategická poloha medzi Východom a Západom posilňovala obchodné väzby.
- Kultúrne dedičstvo: z tohto obdobia pochádzajú početné pamiatky, nápisy a archeologické nálezy; taktiež vznik chrámovej architektúry a najstaršie kresťanské stavby, ktoré položili základy neskoršieho arménskeho staviteľského umenia a iluminovaných rukopisov.
Staroveké Arménsko teda predstavuje komplexnú kapitolu dejín regiónu: bolo to štátne útvar, ktoré sa vyvíjalo pod vplyvmi helenizmu, rímsko-parthských vzťahov a kresťanskej transformácie, pričom jeho kultúrne dedičstvo a jazyk pretrvali aj po strate politickej samostatnosti.
Otázky a odpovede
Otázka: Ako sa volalo arménske kráľovstvo?
Odpoveď: Arménske kráľovstvo.
Otázka: Ako sa niekedy označuje?
Odpoveď: Niekedy sa nazýva Arménska ríša.
Otázka: Kedy vládlo na starovekom Blízkom východe?
Odpoveď: Od roku 321 pred n. l. do roku 428 n. l.
Otázka: Koľko kráľovských dynastií vládlo počas jej histórie?
Odpoveď: Počas jej histórie vládli tri kráľovské dynastie - Orontidská (321 pred n. l. - 200 pred n. l.), Artaxiadská (190 pred n. l. - 12 n. l.) a Arsacidská (52 n. l. - 428 n. l.).
Otázka: Kto bol prvou dynastiou, ktorá vládla v Arménsku?
Odpoveď: Ako prvá vládla v Arménsku dynastia Orontidov, a to v rokoch 321 pred n. l. až 200 pred n. l.
Otázka: Kto bol poslednou dynastiou, ktorá vládla v Arménii?
Odpoveď: Poslednou dynastiou, ktorá vládla v Arménsku, bola dynastia Arsacidovcov, a to v rokoch 52 n. l. až 428 n. l.
Otázka: Akým jazykom sa hovorilo v starovekom Arménsku?
Odpoveď: V starovekej Arménii sa hovorilo arménsky.
Prehľadať