Kaukaz alebo Kaukazsko je región v Eurázii, ktorý na juhu hraničí s Iránom, na juhozápade s Tureckom, na západe s Čiernym morom, na východe s Kaspickým morom a na severe s Ruskom. Perzský názov tohto regiónu je Qafqâz. Kaukaz zahŕňa pohorie Kaukaz a okolité nížiny.

Pohorie Kaukaz je všeobecne známe ako hranica medzi Áziou a Európou a krajiny na Kaukaze sa rôzne považujú za súčasť jedného alebo oboch kontinentov. Severná časť Kaukazu je známa ako Ciskavkaz a južná časť ako Zakaukazsko. Najvyšším vrchom Kaukazu je hora Elbrus (5 642 m), ktorá sa v západnej časti Ciskavkazu v Rusku všeobecne považuje za najvyšší bod Európy.

Geografia a geológia

Pohorie Kaukaz tvorí predovšetkým dve paralelné horské sústavy: Veľký Kaukaz (Greater Caucasus) na severe a Malý Kaukaz (Lesser Caucasus) na juhu. Medzi nimi ležia úrodné údolia a kotliny. Kaukaz vznikol pri kolízii Arabského a Eurázijského litosférického taniera, čo vysvetľuje výraznú seizmickú a vulkanickú aktivitu v regióne. Táto geologická dynamika vytvorila vysoké vrchy, členité kaňony a početné ľadovce — najrozsiahlejšie sú na svahoch Elbrusu a v niektorých ďalších masívoch.

Krajiny a administratívne regióny

Kaukaz sa politicky rozprestiera cez viacero štátov a regiónov. Vo všeobecnosti sa rozdeľuje na:

  • Ciskavkaz (Severný Kaukaz) — politicky súčasťou Ruskej federácie; zahŕňa autonómne republiky a kraje ako Dagestan, Čečensko, Ingushetia, Severné Osetsko, Kabardsko-Balkarsko, Karachaj–Čerkesko, Adygeja a ďalšie.
  • Zakaukazsko (Južný Kaukaz) — tri samostatné štáty: Gruzínsko (Georgia), Arménsko (Armenia) a Azerbajdžan (Azerbaijan). Sú tu aj sporné či čiastočne uznané územia, napr. Abcházsko, Južné Osetsko a Náhorný Karabach (Artsakh), ktoré majú zložité politicko-historické pozadie.

Podnebie, príroda a biodiverzita

Kaukaz je mimoriadne biogeograficky pestrý. Na krátkej vzdialenosti sa striedajú klimatické pásma od subtropických pobrežných oblastí pri Čiernom mori, cez mierne vlhké a kontinentálne oblasti až po suché stepi a polopúšte na východe pri Kaspickom mori. V horských oblastiach sa striedajú pásma listnatých lesov, ihličnatých lesov, subalpínskych kosodrevín a alpínskych lúk.

Región má veľké množstvo endemických druhov rastlín a živočíchov; mnohé územia sú chránené v rámci národných parkov a prírodných rezervácií (napr. kaukazské biosférické rezervácie a národné parky v rôznych štátoch). Biodiverzita je ohrozená odlesňovaním, intenzívnym pastierstvom a niekedy aj ťažbou a infraštruktúrnymi zásahmi.

Rieky, jazerá a pobrežia

Kaujazce pretekajú dôležité rieky ako Kura (Mtkvari), Terek, Kuban, Sulak a Aras, ktoré odvádzajú vodu do Čierneho alebo Kaspického mora. Tieto rieky sú dôležité pre zásobovanie vodou, zavlažovanie a výrobu elektriny (vodné elektrárne). Kaspické pobrežie má suchšie, stepné a polopúštne oblasti, zatiaľ čo západné pobrežie pri Čiernom mori má mierne a vlhké klima s bohatou vegetáciou.

Kultúra, jazyky a náboženstvá

Kaukaz patrí medzi jazykovo a kultúrne najrozmanitejšie oblasti sveta. Na malom priestore sa stretávajú viaceré jazykové rodiny: indoeurópske (napr. arménčina), kartvelské (gruzínčina), severokaukazské rodiny (númené ako severná skupina — čečenské, osetské a iné) a turkická (azerbajdžančina). Ruský jazyk funguje v mnohých častiach ako lingua franca.

Nábožensky je región rovnako zmiešaný: prevažne pravoslávne kresťanské spoločenstvá v Gruzínsku a častiach Ruska, Arménska dominujú arménska apoštolská cirkev, v Azerbajdžane a mnohých severokaukazských oblastiach prevláda islam (s rôznymi denomináciami). Historické trajektórie, obchodné trasy a rozličné ríše zanechali bohato vrstvenú kultúrnu dedičinu – architektúru, remeslá, hudbu a kulinárske špeciality.

Elbrus — najvyšší vrch regiónu

Hora Elbrus (5 642 m) je vyhasnutý dvojvrcholový sopkovitý masív v západnom Veľkom Kaukaze. Jeho vyšší západný vrchol (5 642 m) a o niečo nižší východný vrchol sú pokryté ľadovcami. Pre mnohých horolezcov je Elbrus jedným z „Seven Summits“ priestorovo chápaných ako najvyšší vrch Európy — táto klasifikácia závisí od definície hranice medzi Európou a Áziou.

Výstup na Elbrus je z technického hľadiska menej náročný než niektoré vysokohorské lezecké trasy, no stále si vyžaduje dobrú aklimatizáciu, skúsenosti s pohybom po ľade a snehu, a pozornosť voči rýchlym zmenám počasia. Na svahy Elbrusu vedú vyznačené turistické a horské trasy, fungujú lanovky a horské základne, vďaka čomu je hora populárna medzi turistami, horolezcami aj lyžiarmi.

Hospodárstvo a doprava

Ekonomika regiónu je rôznorodá: priemysel, ťažba a rafinácia ropy sú silné v niektorých oblastiach (najmä okolo Baku v Azerbajdžane), kým v iných prevláda poľnohospodárstvo (vinohradníctvo, čajovník, citrusy v prívetivejších oblastiach), chov dobytka a ťažba minerálov. Turizmus v horských oblastiach a na pobreží (napr. Čiernomorské letoviská) je dôležitým zdrojom príjmov a zamestnanosti.

Doprava je realizovaná cez diaľničné aj železničné koridory, ktoré prepájajú pobrežné oblasti s vnútrozemím a cez horské priesmyky s vnútroštátnymi a medzinárodnými trasami. Vzhľadom na hornatý reliéf sú však niektoré oblasti odrezané alebo majú obmedzené dopravné možnosti, najmä v zimnom období.

Bezpečnosť a geopolitika

Kaukaz má zložité geopolitické pomery, historicky i súčasne poznačené konfliktmi, národnostnými sporami a spormi o hranice. V regióne došlo v moderných dejinách k viacerým ozbrojeným konfliktom, čo ovplyvnilo demografiu, migráciu a hospodársky rozvoj niektorých oblastí. Súčasné politické vzťahy medzi štátmi regiónu a veľmocami (najmä Ruskom, Tureckom a Iránom) majú významný dopad na stabilitu a spoluprácu v regióne.

Záver

Kaukaz je región mimoriadnej prírodnej krásy a kultúrnej rozmanitosti, kde sa stretávajú rôzne národy, jazyky a tradície. Jeho dramatická krajina s vysokými štítmi, hlbokými údoliami a bohatou biodiverzitou robí z Kaukazu dôležitú oblasť z hľadiska prírodovedného skúmania, turizmu i geopolitiky. Napriek príležitostiam pre rozvoj čelí región i výzvam súvisiacim s ochranou životného prostredia, rozvojom infraštruktúry a mierovým riešením dlhodobých sporov.