Spolkové ministerstvo pre vnútornonemecké vzťahy (nem. Bundesministerium für innerdeutsche Beziehungen) bolo spolkové ministerstvo Spolkovej republiky Nemecko, ktoré sa špecializovalo na vzťahy medzi Západným Nemeckom (Západná Spolková republika) a Východným Nemeckom (Nemecká demokratická republika). Ministerstvo nevykonávalo diplomatickú agendu v klasickom zmysle (to patrilo do kompetencie ministerstva zahraničných vecí v medzinárodných vzťahoch), pretože oficiálna západonemecká politika vychádzala z princípu existencie jedného Nemecka a zo snahy neuznať Východné Nemecko ako cudziu suverénnu krajinu.
Vznik a zmena názvu
Ministerstvo vzniklo v roku 1949 pod názvom Spolkové ministerstvo pre celonemecké záležitosti (nem. Bundesministerium für gesamtdeutsche Fragen). Okrem vzťahov s NDR sa jeho pôvodná agenda týkala aj otázok súvisiacich s Nemcami a nemeckými územiami na východ od línie Odra–Nisa, ktoré po vojne pripadli poľskému štátu a stali sa predmetom spochybňovania a politických nárokov časti nemeckej verejnosti. Počas 50. a 60. rokov ministerstvo zastrešovalo aj záležitosti spojené s utečencami, vysídlencami (Vertriebenen), rodinnými väzbami a humanitárnymi otázkami súvisiacimi s rozdeleným Nemeckom.
V roku 1969, v súvislosti s posunom zahraničnej politiky Západného Nemecka (Ostpolitik) pod vedením kancelára Willyho Brandta, bol názov ministerstva upravený na Spolkové ministerstvo pre vnútornonemecké vzťahy (nem. Bundesministerium für innerdeutsche Beziehungen), aby lepšie odrážal nový prístup – hľadať praktickú spoluprácu a zmiernenie napätia medzi oboma nemeckými štátmi bez formálneho priznania dvoch samostatných národných subjektov. V rámci Ostpolitik Západné Nemecko podpísalo sériu zmlúv, z ktorých kľúčová bola Zmluva o vzájomnom uznaní a normalizácii vzťahov medzi oboma štátmi (tzv. Základná zmluva) v roku 1972; v roku 1970 podpísal kancelár Brandt s Poľskom tzv. Varšavskú zmluvu, ktorá potvrdila, že pozdĺž riek Odra a Nisa vedie západná hranica Poľska (odriekla sa tak de iure revízia hraníc po vojne). Ministerstvo malo v tomto procese úlohu koordinátora vnútornonemeckých kontaktov a sprostredkovateľa implementácie dohôd, najmä v humanitárnych a praktických otázkach.
Hlavné úlohy a činnosť
- Koordinácia kontaktov a dohôd medzi SRN a NDR: vytváranie kanálov pre rokovania, dohody o doprave, výmene osôb, kultúrnej spolupráci a výmenách odborníkov.
- Rodinné a humanitárne záležitosti: sprostredkovanie stretnutí rodín rozdelených po vojne, vybavovanie cestovania, návštev a väčších humanitárnych projektov.
- Agendy súvisiace s vysídlencami a Nemcami z východných území: podpora integrácie, sociálne a právne poradenstvo, zachovanie kultúrnej identity vysídlených komunít.
- Informačná a právna koordinácia: vypracovanie legislatívnych návrhov a koordinácia medzi ministerstvami v otázkach vnútornonemeckých vzťahov bez formálneho preradenia týchto vecí do diplomatickej agendy.
- Reprezentácia aktívnej politiky Západného Nemecka voči NDR: vykonávanie politiky „neuznania“ v medzinárodnom dianí pri súčasnom otváraní praktických rokovacích kanálov.
Obmedzenia a špecifiká
Ministerstvo pôsobilo v kontexte studenej vojny, obmedzených možností priama diplomacie medzi oboma nemeckými štátmi a politicky citlivého postavenia Západného Nemecka. Muselo často vyvažovať medzi právnopolitickými princípmi (jedno Nemecko) a pragmatickými potrebami občanov (cesty, styky, humanitárna pomoc). V niektorých obdobiach mala agenda ministerstva skôr symbolický charakter, v iných praktický a prevádzkový.
Zrušenie a dedičstvo
Po zjednotení Nemecka 3. októbra 1990 sa náplň ministerstva stala postupne nadbytočnou; ministerstvo bolo oficiálne zrušené v roku 1991, približne rok po zjednotení. Jeho funkcie a mnohé administratívne úlohy boli presunuté na ministerstvo vnútra, pričom minister vnútra prevzal aj úlohu komisára pre nové spolkové krajiny (Beauftragter für die neuen Bundesländer). To poukazovalo na pokračujúcu potrebu štrukturálnej a ekonomickej pomoci pri zrovnoprávňovaní bývalých východonemeckých spolkových krajín s dlhodobým cieľom sociálneho a hospodárskeho vyrovnania v rámci zjednoteného štátu.
Ministerstvo zanechalo dedičstvo v podobe inštitucionálnych postupov na riešenie medzištátnych a medziobčianskych kontaktov v špeciálnych a citlivých situáciách a v skúsenostiach, ktoré pomohli pri integrácii a stabilizácii po zjednotení. Jeho existencia odrážala zložitosť nemeckej histórie v druhej polovici 20. storočia a kroky smerom k postupnému zbližovaniu a nakoniec k zjednoteniu dvoch štátov.

