Molová stupnica v hudobnej teórii je každá stupnica, ktorá má aspoň tri stupne: tóniku, malú terciu nad tónikou a dokonalú kvintu nad tónikou. Spolu tvoria mollovú triádu. Patria sem mnohé stupnice a módy, napríklad dórsky mód a frýgický mód.

Zjednodušene povedané, molová stupnica je séria tónov so smutným alebo pochmúrnym charakterom (v kontraste k durovej). Molová stupnica sa často uvádza ako stupnica, ktorá začína na šiestom tóne svojej príbuznej durovej stupnice (tzv. relatívny mol k danej durovej). V hudobnej praxi sa najčastejšie rozlišujú tri základné typy molových stupníc: prirodzená (natural) molová, harmonická molová a melodická molová.

Vzory intervalov (pôltóny a celé tóny)

  • Prirodzená (natural) molová: vzor intervalov medzi susednými tónmi je celý tón – pôltón – celý – celý – pôltón – celý – celý (v semitónoch: 2‑1‑2‑2‑1‑2‑2).
  • Harmonická molová: od prirodzenej molovej sa líši zdvihnutým 7. stupňom; intervaly sú 2‑1‑2‑2‑1‑3‑1 (posledný medzi 7. a 8. stupňom je veľký sekund alebo augmentovaný sekunda = 3 semitóny), čo vytvára výrazné vodivé napätie k tónike.
  • Melodická molová: pri vzostupe sa zvyčajne zdvihnú 6. aj 7. stupnica (pre plynulejšiu melodickú líniu), takže vzor vzostupne je 2‑1‑2‑2‑2‑2‑1; pri zostupe sa často používa prirodzená molová (2‑2‑1‑2‑2‑1‑2).

Akordy (triády) v prirodzenej moli

V prirodzenej molovej stupnici sú štandardné triády na stupňoch označené rímskymi číslicami a kvalitou:

  • i (m) — tónika (napr. A mol: A C E)
  • ii° (dim) — zmenšená (napr. B dim: B D F)
  • III (M) — veľká (napr. C dur: C E G)
  • iv (m) — malá (napr. D mol: D F A)
  • v (m) — malá (napr. E mol: E G B) — v praxi sa často zmení na V (dur) vďaka harmonickej moli)
  • VI (M) — veľká (napr. F dur: F A C)
  • VII (M) — veľká (napr. G dur: G B D)

Po zvýšení 7. stupňa (harmonická molová) sa napríklad vymení v (m) za V (M), čo silnejšie vedie k tónike (napr. v A harmonickej: E‑G#‑B = E dur ako dominantný akord).

Príklady (A mol)

  • A prirodzená molová: A – B – C – D – E – F – G – A
  • A harmonická molová: A – B – C – D – E – F – G# – A
  • A melodická molová (vzostupne): A – B – C – D – E – F# – G# – A (pri zostupe sa často hrá A – G – F – E – D – C – B – A)

Módy a príbuzné stupnice

Okrem spomenutých trojíc existujú aj módy, ktoré majú „molový“ charakter, napríklad dórsky mód (dórsky má zvýšený 6. stupeň v porovnaní s prirodzenou molou) a frýgický mód (frýgický má znížený 2. stupeň a má veľmi tmavý, španielsky znejúci charakter). Módy dávajú ďalšie farebné varianty meniacimi sa stupňami, pričom všetky tieto varianty sú súčasťou širšej kategórie menších tónin.

Hudobný význam a použitie

Molové stupnice sú široko používané v klasickej hudbe, jazze, folku i populárnej hudbe na vyjadrenie melanchólie, introspekcie alebo dramatického napätia. Zmena medzi prirodzenou, harmonickou a melodickou molou je nástrojom skladateľa na dosiahnutie rôznych harmonických a melodických efektov (napr. silnejšie vedenie k tónike pomocou zvýšeného 7. stupňa v harmonickej moli).

Pre praktické štúdium sa odporúča hrať všetky tri varianty molovej stupnice v rôznych tóninách, porovnávať ich akordové postupy a počuť rozdiel medzi prirodzeným, harmonickým a melodickým obstaraním (tzv. ascending/descending) v melódii.