Pozorovanie

Pozorovanie je činnosť inteligentnej živej bytosti (napr. človeka), ktorá vníma a osvojuje si poznatky o jave v rámci svojich predchádzajúcich poznatkov a predstáv.

Pozorovanie je viac než len samotný akt pozorovania: Pozorovanie si vyžaduje pozorovanie a hľadanie poznatkov.

Pozorovania, ktoré pochádzajú z prístrojov, ktoré sa definujú samy, sú často nespoľahlivé. Takéto pozorovania sa ťažko reprodukujú, pretože sa môžu líšiť aj pri rovnakých podnetoch. Preto nie sú veľmi užitočné v exaktných vedách, ako je fyzika, ktorá si vyžaduje prístroje, ktoré sa nedefinujú. Preto je často potrebné používať rôzne technické prístroje, ako sú: spektrometre, osciloskopy, kamery, teleskopy, interferometre, magnetofóny, teplomery atď. a nástroje, ako sú hodiny, váhy, ktoré pomáhajú zlepšiť presnosť, kvalitu a užitočnosť informácií získaných z pozorovania.

Presnosť a obrovský úspech vedy sa pripisuje predovšetkým presnosti a objektívnosti (t. j. opakovateľnosti) pozorovania reality, ktorú veda skúma.

Úloha pozorovania vo vedeckej metóde

Vedecká metóda sa vzťahuje na techniky skúmania javov, získavania nových poznatkov alebo korigovania a integrácie predchádzajúcich poznatkov. Aby sa metóda skúmania mohla označiť za vedeckú, musí byť založená na zhromažďovaní pozorovateľných, empirických a merateľných dôkazov, ktoré podliehajú špecifickým zásadám argumentácie. Vedecká metóda pozostáva zo zberu údajov prostredníctvom pozorovania a experimentovania a z formulovania a testovania hypotéz.

Hoci sa postupy v jednotlivých oblastiach skúmania líšia, vedecké skúmanie sa od iných metodológií poznania odlišuje identifikovateľnými znakmi. Vedeckí výskumníci navrhujú hypotézy ako vysvetlenia javov a navrhujú experimentálne štúdie na overenie týchto hypotéz. Tieto kroky sa musia dať opakovať, aby bolo možné spoľahlivo predpovedať budúce výsledky. Teórie, ktoré zahŕňajú širšie oblasti skúmania, môžu spájať mnohé hypotézy do ucelenej štruktúry. To zasa môže pomôcť vytvoriť nové hypotézy alebo dať skupiny hypotéz do súvislostí.

Medzi ďalšie aspekty, ktoré sú spoločné pre rôzne oblasti skúmania, patrí presvedčenie, že proces musí byť objektívny, aby sa obmedzila neobjektívna interpretácia výsledkov. Ďalším základným očakávaním je zdokumentovať, archivovať a zdieľať všetky údaje a metodológiu, aby boli k dispozícii na dôkladné preskúmanie inými vedcami, a tým umožniť ostatným výskumníkom overiť výsledky pokusom o ich reprodukciu. Tento postup, ktorý sa nazýva úplné zverejnenie, tiež umožňuje stanoviť štatistické miery spoľahlivosti týchto údajov.

Testovanie a zlepšovanie

Vedecký proces je iteračný. V ktorejkoľvek fáze je možné, že niektoré úvahy povedú vedca k zopakovaniu predchádzajúcej časti procesu. Neúspech pri vypracovaní zaujímavej hypotézy môže viesť vedca k opätovnému vymedzeniu predmetu, o ktorom uvažuje. Neúspech hypotézy, ktorá neprináša zaujímavé a testovateľné predpovede, môže viesť k prehodnoteniu hypotézy alebo definície predmetu. Ak experiment neprinesie zaujímavé výsledky, môže to viesť vedca k prehodnoteniu experimentálnej metódy, hypotézy alebo definície predmetu.

Ostatní vedci môžu začať vlastný výskum a vstúpiť do procesu v ktorejkoľvek fáze. Môžu si osvojiť charakteristiku a sformulovať vlastnú hypotézu, alebo si môžu osvojiť hypotézu a odvodiť vlastné predpovede. Často sa stáva, že experiment nevykoná osoba, ktorá predpovedala, a charakteristika je založená na experimentoch, ktoré vykonal niekto iný. Publikované výsledky experimentov môžu slúžiť aj ako hypotéza predpovedajúca ich vlastnú reprodukovateľnosť.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to pozorovanie?


Odpoveď: Pozorovanie je činnosť inteligentnej živej bytosti (napr. človeka), ktorá vníma a osvojuje si poznatky o nejakom jave v rámci svojich predchádzajúcich poznatkov a predstáv.

Otázka: Čím sa pozorovanie líši od jednoduchého pozorovania?


Odpoveď: Pozorovanie si vyžaduje viac než len akt pozorovania; zahŕňa aktívne hľadanie poznatkov, často prostredníctvom experimentovania.

Otázka: Prečo sú pozorovania, ktoré pochádzajú z prístrojov, ktoré si sami určujú, nespoľahlivé?


Odpoveď: Sebadefinujúce prístroje môžu poskytovať rôzne výsledky, aj keď sú vystavené rovnakým podnetom, čo sťažuje ich reprodukciu a nie je veľmi užitočné pre exaktné vedy, ako je fyzika, ktorá vyžaduje presné merania.

Otázka: Aké typy technických nástrojov sa používajú na zlepšenie presnosti a kvality informácií získaných pozorovaním?


Odpoveď: Príkladmi technických nástrojov sú spektrometre, osciloskopy, kamery, teleskopy, interferometre, magnetofóny, teplomery atď., ako aj nástroje ako hodiny a váhy, ktoré pomáhajú zvyšovať presnosť a užitočnosť.

Otázka: Ako sa dosiahla presnosť vo vede?


Odpoveď: Presnosť a úspech vedy sa pripisuje presným a objektívnym (t. j. opakovateľným) pozorovaniam reality, ktorú veda skúma.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3