Klasifikácia paraalpského lyžovania: kategórie, triedy a pravidlá

Komplexný prehľad klasifikácie paraalpského lyžovania: kategórie, triedy a pravidlá pre férovú súťaž lyžiarov so zrakovým a pohybovým postihnutím.

Autor: Leandro Alegsa

Klasifikácia para alpského lyžovania je systém, ktorého cieľom je zabezpečiť čo najrovnocennejšiu súťaž pre športovcov s rôznymi typmi telesného alebo zrakového postihnutia. Preteky sú rozdelené do troch hlavných kategórií podľa spôsobu, akým pretekár vykonáva jazdu: stojaci (standing), sediaci (sitting) a nevidiaci / zrakovo postihnutí (visually impaired). Klasifikačný systém spravuje Medzinárodný paralympijský výbor pre alpské lyžovanie (IPC Alpine Skiing), hoci v minulosti sa podieľali aj iné organizácie (ISOD, ISMWSF, IBSA, CP-ISRA). Niektoré súťaže používa iné systémy – napríklad Special Olympics.

Kategórie a triedy

  • Vizuálne postihnutí (B1–B3) – športovci so zhoršeným alebo žiadnym videním sú zaradení do troch tried podľa zostatkového zraku a zorného poľa. V súťažiach často používajú sprievodcu (guide), ktorý jazdí pred nimi alebo vedľa nich a komunikuje smerovanie, rýchlosť a prekážky. Sprievodca môže byť ocenený rovnakou medailou ako pretekár.

    ·        

    B1 lyžiar, ktorý dobre nevidí

    ·        

    B2 lyžiar, ktorý dobre nevidí

    ·        

    B3 lyžiar, ktorý dobre nevidí

  • Stojaci športovci (standing) – sem patria pretekári s rôznymi poruchami pohybového aparátu vrátane amputácií, poranení končatín, poškodení nervového systému či svalových ochorení. V súčasnosti sa používajú triedy často označované ako LW1–LW9 (LW = Locomotor Winter), ktoré rozlišujú podľa postihnutia nôh, rúk a koordinácie. Medzi tieto kategórie patria aj športovci s poškodením spôsobeným detskou mozgovou obrnou (CP) – podľa závažnosti sa používajú triedy CP5–CP8, ktoré sú často premietnuté do stojacich tried.

    ·        

    Schopnosť pohybovať sa v oblasti lyžiara s klasifikáciou CP5

    ·        

    Schopnosť pohybovať sa v oblasti lyžiara s klasifikáciou CP5/CP6

    ·        

    Schopnosť pohybovať sa v oblasti lyžiara s klasifikáciou CP6/CP7

    ·        

    Schopnosť pohybovať sa v oblasti lyžiara s klasifikáciou CP7/CP8

  • Sediaci športovci (sitting) – lyžiari s ochorením alebo poranením, ktoré im bráni stáť a riadiť zjazd inak než zo sedu. Používajú špeciálne vozíkové konštrukcie nazývané mono-ski (sit-ski), ktoré umožňujú rýchly a bezpečný prechod pretekárskej trate. Triedy pre sediacich sú zvyčajne označené LW10–LW12, podľa úrovne kontroly trupu a dolných končatín.

Klasifikačný proces a statusy

  • Klasifikácia je kombináciou lekárskeho posúdenia, funkčného (technického) testu a pozorovania výkonu na snehu. Cieľom je zaradiť športovca do športovej triedy, ktorá najlepšie odráža jeho športovú schopnosť.
  • Športové triedy majú stav: Confirmed (potvrdené), Review (ďalšie preverovanie) alebo New (nové), v závislosti od stability postihnutia a veku športovca.
  • V prípade zmeny zdravotného stavu môže prejsť športovec opätovným preverovaním a preradením.

Súťažné pravidlá a vyrovnávanie

  • Pravidlá vychádzajú najmä z predpisov Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) upravených pre potreby paralympijského športu.
  • Aby sa zabezpečila férovosť pri súťažiach naprieč triedami, používajú sa časové faktory (percentage system). Výsledný čas sa upraví pomocou percentuálnej hodnoty priradenej každej triede tak, aby boli porovnateľné výkony športovcov z rôznych tried.
  • Pre lyžiarov so zrakovým postihnutím sú povolené a často i vyžadované sprievodcovské služby – komunikácia prebieha hlasovo alebo rádiom. Sprievodca a pretekár tvoria tím; sprievodca môže byť oficiálne registrovaný a ocenený rovnako.
  • Špecializované pravidlá určujú, aké vybavenie je povolené: jedno alebo dve lyže, palice, protézy, špeciálne lyžiarske pomôcky (outriggers – pomocné palice so stranovým lyžičkovým zakončením) a mono-ski pre sediacich. Presné detaily a limity sú v technických pravidlách pretekov.
  • V súťažiach platia bežné závodné pravidlá (štart, diskvalifikácia za skrat, dotyk bránok) s doplnkami pre bezpečnosť a špecifiká postihnutia (napr. umiestnenie sprievodcu, pravidlá pre odpadnutie sprievodcu a podobne).

História a vývoj systému

Prvé klasifikačné systémy pre paraalpské lyžovanie vznikli v 60. rokoch 20. storočia v Škandinávii a boli zamerané najmä na lyžiarov s amputáciami alebo absenciou končatín. Pôvodné systémy kládli dôraz na využitie rúk a nôh pri lyžovaní; neskôr sa začali riešiť aj prípady s poranením miechy a ďalšími diagnózami. Na prvých zimných paralympijských hrách v roku 1976 boli v platnosti len dve triedy pre tento šport. Do roku 1980 pribudli skupiny pre lyžiarov s detskou mozgovou obrnou. V 80. rokoch existovalo až desať tried a neskôr prebiehala snaha o racionalizáciu – zjednodušenie a zníženie počtu tried, aby sa súťaže stali konkurencieschopnejšími a dávalo zmysel udeľovať medaily medzi väčším počtom športovcov.

Organizácia, oprávnenosť a ďalšie poznámky

  • Šport je spravovaný a organizovaný Medzinárodným paralympijským výborom (IPC). Do medzinárodných podujatí sa prihlasujú športovci, ktorí spĺňajú kritériá postihnutia stanovené klasifikačným manuálom IPC.
  • Para alpské lyžovanie je určené pre športovcov s fyzickým alebo zrakovým postihnutím; všeobecne nie je otvorené pre športovcov so samostatným intelektuálnym postihnutím v rámci IPC (niektoré organizácie ako Special Olympics majú vlastné pravidlá a kategórie pre športovcov s mentálnym postihnutím).
  • Antidopingové pravidlá a bezpečnostné predpisy sa uplatňujú rovnako ako v ostatných medzinárodných pretekoch. Protesty voči klasifikácii či výsledkom majú vyriešiť príslušné disciplinárne a klasifikačné orgány pretekov.

Vďaka klasifikačným pravidlám, technickým úpravám a vývoju vybavenia môžu športovci s rôznorodým postihnutím súťažiť na vysokej úrovni a získať medzinárodné ocenenia. Súťažný systém sa stále vyvíja: sú snahy o zlepšenie presnosti klasifikácie, zvýšenie bezpečnosti a zaistenie čo najsprávnejšieho vyrovnania šancí pre všetkých účastníkov.

Taiki Morii, japonský lyžiar, ktorý sedíZoom
Taiki Morii, japonský lyžiar, ktorý sedí

Lyžiarka, ktorá nevie lyžovať zo Slovenska, s človekom, ktorý jej pri lyžovaní hovorí, kam má ísťZoom
Lyžiarka, ktorá nevie lyžovať zo Slovenska, s človekom, ktorý jej pri lyžovaní hovorí, kam má ísť

Lyžiar z Kanady, ktorý lyžuje v stoji a nemá časť nohyZoom
Lyžiar z Kanady, ktorý lyžuje v stoji a nemá časť nohy

Otázky a odpovede

Otázka: Aká je klasifikácia para alpského lyžovania?


Odpoveď: Klasifikácia para alpského lyžovania je systém poradia pre para alpské lyžovanie navrhnutý tak, aby umožnil rovnocennú súťaž medzi alpskými lyžiarmi s rôznymi typmi obmedzených fyzických síl.

Otázka: Kto vytvoril prvý systém poradia pre para alpské lyžovanie?


Odpoveď: Prvé systémy poradia pre para alpské lyžovanie boli vytvorené v Škandinávii v 60. rokoch 20. storočia.

Otázka: Aký bol účel týchto prvých objednávkových systémov?


Odpoveď: Účelom prvých objednávkových systémov bolo, aby boli vytvorené okolo používania rúk a nôh, ale nakoniec to bol lekársky objednávkový systém.

Otázka: Koľko skupín existovalo na prvých zimných paralympijských hrách v roku 1976?


Odpoveď: Na prvých zimných paralympijských hrách v roku 1976 existovali dve skupiny v systéme poradia pre šport.

Otázka: Ako sa odvtedy vyvíjalo úsilie o zlepšenie klasifikácie?


Odpoveď: Odvtedy sa vyvinulo úsilie o zlepšenie robenia dobre poradia tým, že sa znížil počet tried, aby sa mohlo udeliť menej medailí.

Otázka: Aké pomôcky sa používajú pre lyžiarov s problémami so zrakom?


Odpoveď: Sprievodcovia sa používajú na pomoc lyžiarom s problémami so zrakom pri zjazde z kopca.

Otázka: Ako sa sediaci lyžiari rýchlo pohybujú po snehu?


A Sediaci lyžiari používajú špeciálne navrhnuté lyže nazývané mono-ski, ktoré im umožňujú rýchly pohyb po snehu.


Prehľadať
AlegsaOnline.com - 2020 / 2025 - License CC3