Klasifikácia para alpského lyžovania

Klasifikácia para alpského lyžovania je systém poradia pre para alpské lyžovanie navrhnutý tak, aby umožnil rovnocennú súťaž medzi alpskými lyžiarmi s rôznymi typmi obmedzených fyzických síl. Systém poradia je rozdelený do troch všeobecných podmienok neschopnosti: stáť, nevidieť a sedieť. Výber skupín vykonáva Medzinárodný paralympijský výbor alpského lyžovania. Predtým sa tým zaoberalo niekoľko skupín vrátane Medzinárodnej športovej organizácie zdravotne postihnutých (ISOD), Medzinárodnej federácie Stoke Mandeville Games (ISMWSF), Medzinárodnej športovej federácie nevidiacich (IBSA) a Medzinárodnej asociácie pre šport a rekreáciu s mozgovou obrnou (CP-ISRA). Niektoré systémy poradia sú osoby, ktorým udelili vládu iné orgány ako Medzinárodný paralympijský výbor alpské lyžovanie, napríklad Special Olympics. Tento šport je otvorený pre všetkých súťažiacich bez videnia alebo fyzického stavu, ktorí nie sú schopní stáť. Nie je otvorený pre osoby s mentálnym postihnutím.

·        

B1 lyžiar, ktorý dobre nevidí

·        

B2 lyžiar, ktorý dobre nevidí

·        

B3 lyžiar, ktorý dobre nevidí

·        

Schopnosť pohybovať sa v oblasti lyžiara s klasifikáciou CP5

·        

Schopnosť pohybovať sa v oblasti lyžiara s klasifikáciou CP5/CP6

·        

Schopnosť pohybovať sa v oblasti lyžiara s klasifikáciou CP6/CP7

·        

Schopnosť pohybovať sa v oblasti lyžiara s klasifikáciou CP7/CP8

Prvé systémy pre paraalpinistické lyžovanie boli vyrobené v Škandinávii v 60. rokoch 20. storočia, pričom prvé systémy boli určené pre lyžiarov bez nôh alebo rúk. V tom čase ešte nebolo potrebné urobiť potrebné veci, aby mohli lyžovať lyžiari s poranením miechy. Účelom prvých objednávkových systémov bolo, aby sa robili okolo používania rúk a nôh, ale nakoniec to bol zdravotnícky objednávkový systém. Na prvých zimných paralympijských hrách v roku 1976 boli v systéme objednávania pre tento šport dve skupiny. Do roku 1980 existovali skupiny pre lyžiarov s detskou mozgovou obrnou. V tom čase sa s inšpiráciou z klasifikácie basketbalu na vozíku vyvíjala snaha o to, aby sa poradie stalo viac schopným lepšieho používania systému. V 80. rokoch existovalo desať skupín a odvtedy sa vyvíjalo úsilie o lepšie fungovanie poriadku tým, že sa znížil počet tried, aby sa mohlo udeliť menej medailí.

Súťažné pravidlá pre skupiny používajú pravidlá vytvorené Medzinárodnou lyžiarskou federáciou alebo sú ich úpravou. Pre lyžiarov s problémami so zrakom sa používajú sprievodcovia, ktorí pomáhajú lyžiarom pri zjazde z kopca. Pre stojacich lyžiarov prichádzajú do úvahy rôzne čiastkové pravidlá, ktoré rozhodujú o tom, aké potrebné veci sa v súťaži nechávajú, ako napríklad jedna dlhá palica, dve palice alebo žiadne palice, prípadne jedna alebo dve lyže. Sediaci lyžiari používajú špeciálne navrhnuté lyže na rýchly prechod po snehu, ktoré sa nazývajú mono-ski. Lyžiari sú zaradení do skupiny na základe zdravotného stavu a polohy tela pri lyžovaní. Lyžiari, ktorí nevidia, sa zaraďujú do skupiny len na základe zdravotného stavu.

Taiki Morii, japonský lyžiar, ktorý sedíZoom
Taiki Morii, japonský lyžiar, ktorý sedí

Lyžiarka, ktorá nevie lyžovať zo Slovenska, s človekom, ktorý jej pri lyžovaní hovorí, kam má ísťZoom
Lyžiarka, ktorá nevie lyžovať zo Slovenska, s človekom, ktorý jej pri lyžovaní hovorí, kam má ísť

Lyžiar z Kanady, ktorý lyžuje v stoji a nemá časť nohyZoom
Lyžiar z Kanady, ktorý lyžuje v stoji a nemá časť nohy


AlegsaOnline.com - 2020 / 2022 - License CC3