Paraguaj, oficiálne Paraguajská republika (španielsky República del Paraguay), je vnútrozemský štát v Južnej Amerike. Je vnútrozemská, čo znamená, že sa nedotýka oceánu. Na severe a východe hraničí s Brazíliou, na západe a severozápade s Bolívii. a na juhu a juhozápade s Argentínou; na juhovýchode je aj krátka hranica s Uruguaju cez riečne toky. Hlavné rieky sú Paraná a Paraguay, ktoré sú dôležité pre dopravu a hospodárstvo.
Geografia a podnebie
Paraguaj sa delí na dve hlavné geografické oblasti: vlhkejšiu a kopcovitejšiu východnú časť s granulami a lesmi a suchšiu západnú oblasť Gran Chaco — rozsiahle roviny s polopúštnym až polosuchým podnebím. Východ má vlhké subtropické a tropické podnebie, západ je suchší a horúci. Veľká časť krajiny je poľnohospodársky využiteľná, pričom na západe je osídlenie redšie.
Obyvateľstvo a etnické zloženie
Paraguaj má približne 7 miliónov obyvateľov (odhady sa menia v závislosti od roku sčítania). Národnostné zloženie obyvateľstva je rôznorodé: väčšinu tvoria ľudia zmiešaného pôvodu (mestici) — kombinácia európskeho a pôvodného domorodého pôvodu. Okrem toho žijú v krajine menšiny bieleho obyvateľstva európskeho pôvodu, rôzne pôvodné indiánske skupiny a malé komunity Ázijcov a Afro-paraguajčanov; konkrétne zloženie sa uvádza rôzne podľa zdrojov. V texte pôvodného záznamu sa nachádza odkaz na detailnejšiu informáciu o Európania tvoria.
Sociálno-ekonomická situácia je nerovnomerná: značná časť obyvateľstva čelí chudobe — odhady uvádzajú, že pod hranicou chudoby žije približne jedna pätina až tretina obyvateľov v závislosti od použitej metodiky a obdobia merania.
Jazyky a kultúra
Paraguaj má dva oficiálne jazyky: španielčinu a guaraní. Guaraní má silné postavenie v každodennom živote a je uznávaný ako národný jazyk; mnohí Paraguajčania hovoria aj zmiešanou formou zvanou jopará (kombinácia guaraní a španielčiny). Kultúra krajiny nesie výrazný vplyv indiánskeho dedičstva aj španielskej kolonizácie — príkladom sú ľudové piesne, hudobné nástroje, tanečné tradície a obľúbený nápoj tereré.
História
Hlavným mestom je Asunción, ktoré v roku 1537 založil Španiel Juan de Salazar. Paraguaj bol kolóniou. Krajina vyhlásila nezávislosť od Španielska v roku 1811 (14. mája 1811).
V rokoch 1865-1870 Paraguaj viedol ničivú vojnu známu ako vojna Trojspolku proti štátom Brazílii, Argentíne a Uruguaju, v dôsledku čoho krajina prišla o značnú časť mužskej populácie a utrpela veľké straty na území a hospodárstve. V 20. storočí v rokoch 1932–1935 prebehlá tzv. vojna o Chaco, v ktorej Paraguaj bojoval proti Bolívii. — po tejto vojne sa Paraguajovi podarilo upevniť kontrolu nad časťou sporného územia.
Náboženstvo
Tradične je v Paraguaji dominantné rímskokatolícke náboženstvo, pričom katolícka cirkev má silný vplyv na kultúrne a spoločenské zvyky. V posledných desaťročiach rastie aj počet protestantských spoločenstiev a existujú prejavy synkretizmu s miestnymi náboženskými praktikami.
Hospodárstvo
Hospodárstvo Paraguaja je silne závislé od poľnohospodárstva a chovu dobytka — významné sú vývozy sóje, mäsa, kukurice a bavlny. Dôležitou súčasťou ekonomiky je aj výroba elektrickej energie: krajina je významným producentom hydroelektrickej energie vďaka veľkým priehradným projektom (Itaipú a Yacyretá — spoločné projekty s Brazíliou a Argentinou), ktoré sú zdrojom exportu a príjmov. Menou je paraguajské guaraní (PYG) a štát má prezidentský systém vlády.
Dôležité fakty a pamiatky
- Hlavné mesto: Asunción — jedno z najstarších miest v Južnej Amerike.
- Oficiálne jazyky: španielčina a guaraní.
- Štátne zriadenie: prezidentská republika.
- Ekonomika: poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat, výroba a export elektriny.
- Kultúrne pamiatky: pozostatky jezuitských misií (napr. La Santísima Trinidad de Paraná a Jesús de Tavarangue) sú medzi významnými historickými lokalitami.
Paraguaj je krajina s bohatým kultúrnym dedičstvom a výraznou kombináciou indiánskych a európskych vplyvov, s rozmanitým prírodným prostredím od vlhkejších lesov po suchý Gran Chaco. Napriek hospodárskym a sociálnym výzvam má strategickú polohu v srdci Južnej Ameriky a veľký potenciál v oblasti poľnohospodárstva a energetiky.
