Parker Solar Probe je robotická sonda NASA, ktorá smeruje k vonkajšej koróne Slnka. Dostane sa do vzdialenosti 8,86 slnečného polomeru (6,2 milióna kilometrov alebo 3,85 milióna míľ) od "povrchu" Slnka a pri najväčšom priblížení sa bude pohybovať rýchlosťou až 700 000 km/h (430 000 mph). Tieto extrémne podmienky umožnia priamy zber dát z oblasti, kde sa formuje solárny vietor a kde prebiehajú procesy zodpovedné za ohrievanie koróny.

Bola spustená 12. augusta 2018 z Cape Canaveral na nosiči Delta IV Heavy. Bolo to prvýkrát, čo bola vesmírna loď NASA pomenovaná po žijúcej osobe, na počesť fyzika Eugena Parkera. Parker sa osobne zapojil do krstu sondy a sledoval jej štart; neskôr bol ocenený za celoživotný prínos k heliosférickej fyzike. (Eugene Parker zomrel v roku 2022.)

Misia a hlavné vedecké ciele

Cieľom misie je pochopiť tri základné otázky súvisiace so Slnkom:

  • Prečo je koróna Slnka oveľa horúcejšia než jeho povrch (tzv. problém ohrievania koróny).
  • Ako vzniká a zrýchľuje sa solárny vietor — tok nabitých častíc, ktorý ovplyvňuje celé Slnečné sústavy a kosmické počasie.
  • Ako a kde sú zrýchľované energetické častice počas erupcií a výronov koronálnej hmoty.

Hlavné prístroje na palube

Sonda nesie súbor špecializovaných vedeckých prístrojov, ktoré spolu poskytujú komplexný pohľad na elektrické a magnetické polia, častice a obrazy koróny:

  • FIELDS – meria elektrické a magnetické polia, rádiové a plazmové vlny.
  • SWEAP (Solar Wind Electrons Alphas and Protons) – súbor detektorov na meranie hustoty, rýchlosti a teploty častíc solárneho vetra; obsahuje aj Solar Probe Cup (SPC) a analyzátory SPAN.
  • ISʘIS (Integrated Science Investigation of the Sun) – detektory energetických častíc (EPI-Hi a EPI-Lo) na štúdium zrýchnených častíc.
  • WISPR (Wide-field Imager for Parker Solar Probe) – jediné optické zariadenie sondy, ktoré sníma korónu a umožňuje sledovať štruktúry plazmy a prúdenie prachových častíc pri priblížení k Slnku.

Konštrukcia a tepelná ochrana

Na ochranu citlivých prístrojov pred extrémnym žiarením a teplom slúži robustný tepelný štít (Thermal Protection System, TPS) vyrobený z pokročilého karbónového kompozitu s bielym termoizolačným povrchom. TPS má hrúbku niekoľko centimetrov (približne 11,4 cm / 4,5 palca) a odráža a rozptyľuje veľkú časť slnečného žiarenia, vďaka čomu zostávajú vnútorné časti sondy pri bezpečných teplotách približne ako v obyčajnom prostredí.

Orbita, manévre a trvanie misie

Na dosiahnutie extrémne blízkych prieletov Parker využíva sériu gravitačných manévrov pri planéte Venuša. Tieto prelety postupne znižujú aphelia a perihelia sondy, čo umožňuje čoraz bližšie priblíženia k Slnku bez spotreby veľkého množstva paliva. V primárnej fáze misie sú plánované viaceré prelety okolo Venuše počas niekoľkých rokov.

Najdôležitejšie výsledky a rekordy

  • Parker Solar Probe sa stal jednou z najbližšie prelietajúcich sond pri Slnku a zároveň najrýchlejším ľudským výtvorom s dosahovanou rýchlosťou až ~700 000 km/h (430 000 mph) pri najväčších priblíženiach.
  • Prístroje sondy odhalili nové detaily o dynamike solárneho vetra, vrátane fenoménu tzv. "switchbacks" — náhlych prechodov polárity magnetického poľa, ktoré môžu súvisieť so zrýchľovaním plazmy.
  • Sonda poskytla priame merania elektrických polí, hustoty plazmy a energetických častíc priamo v koróne, čo už významne pokročilo v riešení otázok o ohrievaní koróny a pôvode solárneho vetra.

Doplnkové informácie a pamiatky na palube

Pamäťová karta s menami viac ako 1,1 milióna ľudí bola 18. mája 2018 pripevnená na tabuľu a nainštalovaná pod anténu s vysokým ziskom. Karta obsahuje aj fotografie Parkera, emeritného profesora Chicagskej univerzity, a kópiu jeho vedeckej práce z roku 1958. Tieto osobné a historické prvky zdôrazňujú symbolický význam misie pre heliosférickú vedu a pre verejnosť.

Parker Solar Probe pokračuje vo svojich preletoch a vedeckých pozorovaniach a postupne posiela cenné údaje, ktoré menia naše chápanie Slnka a jeho vplyvu na priestor okolo Zeme. Výsledky misie majú dopad nielen na základný výskum, ale aj na praktické odhady kozmického počasia, ktoré ovplyvňuje satelity, komunikačné siete a pozemské infraštruktúry.