National Aeronautics and Space Administration

Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) je nezávislá agentúra federálnej vlády Spojených štátov, ktorá sa zaoberá výskumom vesmíru a letectvom, prevádzkou a konštrukciou lietadiel. NASA má za sebou mnoho úspešných misií, napríklad ISS a Apollo 11, ktoré v roku 1969 vyslalo prvého človeka na Mesiac. NASA začala svoju činnosť 29. júla 1958. Motto NASA je: "V prospech všetkých". Súčasným správcom NASA je od apríla 2018 Jim Bridenstine.

Založenie a kríza Sputniku

NASA predchádzala organizácia "House[National Advisory Committee for Aeronautics]]" (NACA). NACA bola americká federálna agentúra založená 3. marca 1915 s cieľom vykonávať, podporovať a inštitucionalizovať letecký výskum. Dňa 1. októbra 1958 bola agentúra zrušená a jej majetok a zamestnanci boli presunutí do novovytvoreného Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). NASA bola založená s cieľom konkurovať Sovietskemu zväzu vo vesmírnych pretekoch. V 50. a 60. rokoch 20. storočia prebiehali vesmírne preteky medzi USA a Sovietskym zväzom - dnes nazývaným Rusko. Sovieti začali v októbri 1957 ako prví vypúšťať Sputnik 1, prvý objekt vyrobený ľuďmi, ktorý sa dostal na obežnú dráhu. Američanov to znepokojilo. Spôsobilo to krízu známu ako kríza Sputnik, pretože Američania sa obávali, že Rusi by mohli začať vo vesmíre vyrábať zbrane. To všetko sa udialo v období nazývanom studená vojna, keď boli USA a Sovietsky zväz vždy veľmi blízko k vojne.

Programy vesmírnych letov

Projekt Mercury (1958-1963)

Pôvodne bola NASA veľmi malá, mala len štyri laboratóriá a pracovalo v nej približne osemdesiat ľudí. Pri stavbe rakiet im pomáhali nemeckí inžinieri a vedci pod vedením Wernhera von Brauna. Počas druhej svetovej vojny pomáhali v Nemecku zostrojiť raketu V-2 a po nej raketu Redstone pre americkú armádu. Ich armádne raketové laboratórium bolo presunuté do NASA.

V roku 1960 vytvorili projekt Mercury. Vesmírne misie projektu Mercury navrhla NASA najmä na otestovanie, či ľudia dokážu prežiť vo vesmíre. Keď dokázali, že ľudia môžu žiť vo vesmíre, pokračovali ďalej.

15. mája 1961 sa astronaut Alan Shepard stal prvým Američanom vo vesmíre. O necelý rok neskôr sa John Glenn stal prvým Američanom, ktorý obletel Zem. Urobil tak v kozmickej lodi s názvom Friendship 7. Keď projekt Mercury dokázal, že ľudia môžu žiť vo vesmíre, začal sa projekt Gemini. Necelý rok po jeho začiatku sa začal aj program Apollo.

Projekt Gemini (1961-1966)

Po úspechu Mercury si NASA uvedomila, že musí začať plánovať misie na Mesiac. Vesmírna loď Gemini bola postavená pre dvoch mužov. Stále bola malá a stiesnená podobne ako kapsula Mercury, ale umožňovala väčšiu voľnosť pohybu. Projekt Gemini dokázal, že dve kozmické lode sa môžu vo vesmíre stretnúť (stretnúť a spojiť). Neil Armstrong, prvý človek na Mesiaci, bol tiež na prvom lete Gemini, ktorý sa spojil s inou vesmírnou loďou vo vesmíre. Kozmická loď Gemini sa nespájala s inou kozmickou loďou s ľuďmi. Namiesto toho sa spojila s raketou s názvom "cieľové vozidlo Agena". Niekoľko posledných misií Gemini boli vedecké experimenty a výstupy do otvoreného vesmíru určené na prípravu programu Apollo, v rámci ktorého mali ľudia pristáť na Mesiaci.

Program Apollo (1961-1972)

Program Apollo začal prezident John F. Kennedy v 60. rokoch 20. storočia. Program pozostával zo 16 misií, ktorých cieľom bolo vyslať človeka na Mesiac a bezpečne ho vrátiť späť na Zem. Prvá misia Apollo, Apollo 1, sa skončila katastrofou, keď požiar vo veliteľskom module zabil všetkých astronautov na palube. Misie Apollo 8 a 10 sa vydali na Mesiac. Testovali vybavenie a robili fotografie, ale nepristáli.

Hlavný úspech projektu prišiel v roku 1969, keď Neil Armstrong a Buzz Aldrin pristáli na Mesiaci v rámci misie Apollo 11. Misia bola pre NASA veľkým úspechom a na celom svete ju sledovalo viac ako šesť miliónov ľudí. Po misii Apollo 11 sa na Mesiac vydalo ďalších šesť letov Apolla. Päť z nich pristálo. Ten, ktorý nepristál, Apollo 13, musel svoju misiu prerušiť, keď v kozmickej lodi vybuchla nádrž s kyslíkom. Apollo 17 bolo poslednou misiou, ktorá pristála na Mesiaci.

Skylab (1965-1979)

Po tom, čo Kongres zastavil pristátie na Mesiaci, NASA potrebovala nový smer. Pomocou zvyškov rakety Saturn V, obrovskej rakety, ktorá vyslala ľudí na Mesiac, vytvorili vesmírnu stanicu, ktorá obiehala nad Zemou. Táto vesmírna stanica sa volala Skylab. Skylab bol vo vnútri veľmi veľký, dokonca väčší ako malý dom. Skylab navštívili kozmické lode Apollo. Na Skylab sa uskutočnili tri misie. Každá z nich niesla dôležité experimenty. Posledná misia s posádkou, Skylab 4, trvala 84 dní, 1 hodinu, 15 minút a 30 sekúnd, čo je dlhšie, ako strávila akákoľvek vesmírna misia do roku 1977. Skylab sa rozpadol v atmosfére v roku 1979.

Testovací projekt Apollo-Sojuz (1972-1975)

Počas vesmírnych pretekov Sovieti skonštruovali vlastnú kozmickú loď, ktorá mala letieť na Mesiac. Ich kozmická loď sa volala Sojuz. Sovieti nikdy nepristáli na Mesiaci, mali príliš veľa problémov. Namiesto toho začali vytvárať malé vesmírne stanice. Na lety na tieto vesmírne stanice používali kozmickú loď Sojuz. USA a Sovietsky zväz boli súčasťou studenej vojny. Aby uzavreli mier medzi Sovietskym zväzom a USA, rozhodli sa, že vo vesmíre pripoja kozmickú loď Apollo k kozmickej lodi Sojuz. Po ukotvení posádky vykonávali experimenty a navzájom spoznávali svoje kultúry. Apollo-Sojuz bol posledný let kozmickej lode Apollo. Odvtedy sa už nikdy nepoužila a ani sa nepoužije.

Program Space Shuttle (1972-2011)

V 80. a 90. rokoch sa NASA začala sústreďovať na stavbu raketoplánov. V roku 1985 boli postavené štyri raketoplány. Ako prvý odštartoval 12. apríla 1981 raketoplán Columbia. V tomto období začala verejnosť strácať záujem o vesmírny program a NASA čelila škrtom v rozpočte. Plánovali, že raketoplány Space Shuttle budú stáť menej, pretože sa budú môcť použiť viackrát. Nakoniec sa však ukázalo, že raketoplány boli drahšie, pretože ich stavba stála viac peňazí ako zvyčajne. Ďalšie problémy NASA nastali po tom, čo sa v roku 1986 počas letu rozpadol raketoplán Challenger a zahynulo všetkých sedem jeho astronautov. Táto nehoda je známa ako havária Challengeru.

Katastrofa Challengeru prinútila NASA zamyslieť sa nad spôsobom svojej práce. Celá flotila raketoplánov bola na rok pozastavená. Potom NASA vypustila na obežnú dráhu Hubblov vesmírny teleskop. Jeho najznámejšou fotografiou bolo Hubblovo hlboké pole.

V roku 2011 NASA ukončila program Space Shuttle. Ich používanie bolo drahšie ako používanie iných nosných rakiet.

Medzinárodná vesmírna stanica (1993 - súčasnosť)

Začiatkom 80. rokov plánovala NASA vesmírnu stanicu Freedom ako obdobu sovietskych vesmírnych staníc Saljut a Mir. Nikdy však neopustila rysovacie dosky a po zániku Sovietskeho zväzu a studenej vojny bola zrušená. Koniec vesmírnych pretekov podnietil predstaviteľov americkej administratívy, aby začiatkom 90. rokov začali rokovania s medzinárodnými partnermi Európou, Ruskom, Japonskom a Kanadou s cieľom vybudovať Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Tento projekt bol prvýkrát ohlásený v roku 1993 a mal názov Space Station Alpha. Plánovalo sa spojiť navrhované vesmírne stanice všetkých zúčastnených vesmírnych agentúr: Space Station Freedom (vesmírna stanica NASA), ruskú stanicu Mir-2 (nástupca vesmírnej stanice Mir, ktorej jadrom je teraz Zvezda) a Columbus (vesmírna stanica ESA), ktorá mala byť samostatným vesmírnym laboratóriom.

Rover Curiosity (2011 - súčasnosť)

Curiosity je rover veľkosti auta. Bolo vyrobené na prieskum krátera Gale na Marse. Curiosity bol vypustený z Mysu Canaveral 26. novembra 2011 o 15:02 UTC a pristál na Aeolis Palus vo vnútri Gale na Marse 6. augusta 2012 o 05:17 UTC. Miesto pristátia Bradbury bolo vzdialené menej ako 2,4 kilometra od miesta, kde rover pristál po ceste dlhej 560 miliónov kilometrov. Medzi ciele rovera patrí výskum marťanskej klímy a geológie.

John Glenn na palube Friendship 7: prvý let USA na obežnú dráhu, 1962Zoom
John Glenn na palube Friendship 7: prvý let USA na obežnú dráhu, 1962

Ed White na Gemini 4: prvý výstup USA do vesmíru, 1965Zoom
Ed White na Gemini 4: prvý výstup USA do vesmíru, 1965

Apollo 11: Buzz Aldrin na Mesiaci, 1969Zoom
Apollo 11: Buzz Aldrin na Mesiaci, 1969

Skylab v roku 1974, pohľad z CSM Skylab 4Zoom
Skylab v roku 1974, pohľad z CSM Skylab 4

Sovietske a americké posádky s modelom Apollo-Sojuz, 1975Zoom
Sovietske a americké posádky s modelom Apollo-Sojuz, 1975

Vesmírny raketoplán štartujeZoom
Vesmírny raketoplán štartuje

Medzinárodná vesmírna stanica, ako ju vidí kozmická loď SojuzZoom
Medzinárodná vesmírna stanica, ako ju vidí kozmická loď Sojuz

Budúcnosť NASA

NASA pokračuje v misiách na planéty Mars, Saturn a Pluto. V blízkej budúcnosti sa plánujú aj misie k Jupiteru. Sonda New Horizons preletela okolo Jupitera vo februári 2007 a skúmala niektoré mesiace planéty. Dňa 14. júla 2015 preletela okolo Pluta, urobila snímky povrchu planéty s vysokým rozlíšením a analyzovala chemické vlastnosti jej atmosféry.

NASA v roku 2004 oznámila, že do roku 2020 plánuje vybudovať stálu základňu na Mesiaci. Jeden z vysokopostavených administrátorov NASA tiež v roku 2007 uviedol, že NASA chce "do roku 2037 vyslať človeka na Mars".

Začiatkom roka 2010 však prezident Barack Obama zrušil projekt Constellation, ktorého cieľom bol návrat ľudí na povrch Mesiaca do roku 2020. Uviedol, že projekt "mešká za plánom a chýbajú mu inovácie". Zároveň znížil objem peňazí, ktoré NASA dostane od vlády v roku 2011.

Keď to urobil prezident Barack Obama, spolupracoval aj s NASA na vytvorení systému Space Launch System. Ten spolu s komerčnými nosnými raketami (nosné rakety, ktoré nepatria NASA) dopraví ľudí na Mesiac a Mars.

Umelecký obrázok budúcej vesmírnej stanice na Mesiaci. NASA ju nazvala "Mesačná brána".Zoom
Umelecký obrázok budúcej vesmírnej stanice na Mesiaci. NASA ju nazvala "Mesačná brána".

Misie NASA

NASA počas svojej 50-ročnej histórie uskutočnila viac ako 500 misií. Na palube viac ako 150 misií boli ľudia. Takéto misie s ľudskou posádkou sú najdrahšie a prinášajú najviac správ, ale väčšina štartov je určená na výskum vesmíru, vedu a iné účely, ktoré nepotrebujú ľudí. Vesmírne sondy NASA, ako napríklad Cassini-Huygens a program Voyager, navštívili všetky planéty slnečnej sústavy. Slnečnú sústavu opustili štyri sondy NASA: Voyager 1, Voyager 2, Pioneer 10 a Pioneer 11. Od roku 2013 je Voyager 1 vzdialený od Zeme približne 18 800 000 000 (18,8 miliardy) kilometrov.

Vesmírna sonda VoyagerZoom
Vesmírna sonda Voyager

Súvisiace stránky

  • Správcovia a zástupcovia správcov NASA
  • Letecká stanica Cape Canaveral
  • Kennedyho vesmírne stredisko

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to NASA?


Odpoveď: NASA je nezávislá agentúra federálnej vlády Spojených štátov amerických, ktorá sa zaoberá výskumom vesmíru a aeronautikou, prevádzkou a projektovaním lietadiel.

Otázka: Aké úspešné misie má NASA za sebou?


Odpoveď: Medzi úspešné misie, ktoré NASA uskutočnila, patria ISS a Apollo 11, ktoré v roku 1969 vyslalo prvého človeka na Mesiac.

Otázka: Kedy bola NASA založená?


Odpoveď: NASA bola založená 29. júla 1958.

Otázka: Aké je motto NASA?


Odpoveď: Motto NASA je "V prospech všetkých".

Otázka: Kto v súčasnosti zastáva funkciu správcu NASA?


Odpoveď: Bill Nelson pôsobí vo funkcii správcu NASA od apríla 2021.

Otázka: Na aký typ činností sa NASA zameriava?


Odpoveď: NASA sa zameriava na výskum vesmíru a letectvo vrátane prevádzky a konštrukcie lietadiel.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3