Parkinsonova choroba (alebo PD) je ochorenie, ktoré pomaly poškodzuje centrálny nervový systém. Centrálny nervový systém sa skladá z mozgu a chrbtice. Keď človek dostane Parkinsonovu chorobu, bunky, ktoré v časti mozgu vytvárajú dopamín, odumierajú. Dopamínové bunky posielajú informácie iným bunkám, vďaka ktorým vykonávame činnosti, ktoré vykonávame. Z tohto dôvodu Parkinsonova choroba postihuje najmä pohybový systém tela.

Parkinsonova choroba je ochorenie, ktoré sa časom zhoršuje. Ľudia zvyčajne dostanú Parkinsonovu chorobu, keď majú viac ako 50 rokov. Pre lekárov je niekedy veľmi ťažké ju odhaliť.



Príčiny a rizikové faktory

Presná príčina Parkinsonovej choroby nie je úplne známa. Väčšina prípadov je označovaná ako idiopatická (bez známej príčiny), ale vieme o viacerých faktoroch, ktoré zvyšujú riziko alebo sú s ochorením spojené:

  • Vek: riziko rastie s vekom; najčastejšie sa objavuje po 50. roku života.
  • Genetika: niektoré rodinné formy ochorenia existujú (mutácie v génoch ako LRRK2, PARK7, PINK1 a iné), no väčšina pacientov nemá jasnú dedičnú príčinu.
  • Životné prostredie: vystavenie pesticídom, herbicídom alebo určitým toxínom môže riziko zvýšiť.
  • Pohlavie: muži majú mierne vyššie riziko než ženy.
  • Nedostatok dopamínových neurónov: v časti mozgu nazývanej substantia nigra dochádza k úbytku buniek produkujúcich dopamín, čo vedie k poruchám pohybu.
  • Patologické zmeny: v mozgu sa často nájdu tzv. Lewyho telieska obsahujúce bielkovinu alfa-synukleín, ktoré sú spojené s poškodením neurónov.

Príznaky

Príznaky Parkinsonovej choroby sa líšia medzi jednotlivými ľuďmi a zvyčajne sa postupne zhoršujú. Rozdeľujeme ich na motorické a nemotorické:

  • Motorické príznaky:
    • tremor (tras) v pokoji, často začína v jednej ruke alebo prste;
    • bradykinéza – spomalenie pohybov, ťažkosti pri začatí pohybu;
    • rigidita – stuhnutosť svalov;
    • poruchy posturálnej stability – zhoršenie rovnováhy a častejšie pády;
    • zmeny chôdze – drobná „šúcha“ chôdza, menší krok, problém otočiť sa.
  • Nemotorické príznaky:
    • úzkosť, depresia, zmeny nálady;
    • poruchy spánku (živé sny, REM poruchy správania);
    • úbytok čuchu (anosmia) často v skorých štádiách;
    • autonómne poruchy – zápcha, potenie, ortostatická hypotenziu (pokles tlaku pri postavení sa);
    • kognitívne problémy a postupný pokles pamäte u niektorých pacientov;
    • poruchy reči a prehĺtania.

Diagnostika

Neexistuje jediný špecifický krvný test na Parkinsonovu chorobu. Diagnóza je predovšetkým klinická, založená na podrobnom neurologickom vyšetrení a sledovaní príznakov. Hlavné kroky v diagnostike:

  • podrobná anamnéza a vyšetrenie motorických príznakov;
  • pozorovanie odpovede na liečbu levodopou – výrazné zlepšenie podporuje diagnózu;
  • zobrazovacie vyšetrenia (MRI) často slúžia na vylúčenie iných príčin parkinsonizmu;
  • DaTSCAN (scintigrafia dopamínových transportérov) môže potvrdiť úbytok dopamínových neurónov, ale nie je nutný u všetkých pacientov;
  • vyšetrenie odborníkom – ideálne neurologom so skúsenosťou s poruchami pohybu (movement disorder specialist).

Je dôležité odlíšiť Parkinsonovu chorobu od iných foriem parkinsonizmu (napr. progresívna supranukleárna obrna, multipla systémová atrofia, očkovaním spôsobené alebo medikamentami indukované parkinsonizmy).

Liečba

Cieľom liečby je zmierniť príznaky, zlepšiť kvalitu života a udržať samostatnosť pacienta. Liečba je individuálna a často kombinuje medikamentóznu a nemedikamentóznu starostlivosť.

  • Farmakoterapia:
    • levodopa v kombinácii s inhibítorom dekarboxylázy (napr. karbidopa) – najúčinnejšia liečba motorických príznakov;
    • dopamínové agonisty (pramipexol, ropinirol) – môžu sa použiť u mladších pacientov alebo skombinovať s levodopou;
    • inhibítory MAO-B (selegilín, rasagilín) – mierne zlepšenie symptómov a môžu predĺžiť účinok levodopy;
    • COMT inhibítory (entakapon) – predlžujú účinok dávky levodopy;
    • anticholinergiká – užitočné najmä pri výraznom tremore u mladších pacientov;
    • liečba komplikácií – napr. liečba depresie, porúch spánku alebo ortostatickej hypotenzie.
  • Nemedikamentózne prístupy:
    • fyzikálna terapia – zlepšuje rovnováhu, silu a chôdzu;
    • logopédia – pomáha pri poruchách reči a prehĺtania;
    • ergoterapia – uľahčuje každodenné aktivity a zlepšuje sebestačnosť;
    • pravidelné cvičenie a aerobné aktivity môžu spomaliť progresiu ťažkostí a zlepšiť náladu;
    • výživové a sociálne poradenstvo, podpora rodiny a skupiny pre pacientov.
  • Pokročilé terapie:
    • hlboká mozgová stimulácia (DBS) – chirurgický zákrok vhodný pre pacientov s fluktuáciami a dyskinézami, ktorí dobre reagujú na levodopu;
    • kontinuálna levodopa infúzia (perkutánne alebo cez sondu do tenkého čreva) a subkutánne infúzie apomorfínu – pre pacientov s nedostatočnou kontrolou symptómov pri perorálnych liekoch;
    • vedecký výskum: génová terapia, bunkové transplantácie a nové lieky sa skúmajú v klinických štúdiách.

Komplikácie a manažment

S postupom choroby sa môžu objaviť komplikácie: fluktuácie motoriky (striedanie dobrých a zlých období), dyskinézy (nekontrolovateľné pohyby), pády, zápcha, poruchy spánku a kognitívne zmeny. Pravidelné kontroly u neurológa, prispôsobenie liekov a podporné terapie pomáhajú tieto problémy zmierniť.

Prognóza a každodenný život

Parkinsonova choroba je chronické, postupujúce ochorenie. Priebeh je veľmi individuálny: niektorí ľudia zostávajú pomerne samostatní mnoho rokov, iní potrebujú intenzívnejšiu starostlivosť skôr. Včasná diagnostika a komplexná starostlivosť (medikácie, rehabilitácia, sociálna podpora) významne zlepšujú kvalitu života.

Kedy vyhľadať lekára

Ak sa u vás objavia tras, pretrvávajúca stuhnutosť, spomalenie pohybov, zmeny chôdze alebo poruchy rovnováhy, je vhodné poradiť sa s lekárom. Skoré posúdenie a liečba môžu pomôcť udržať funkčnú nezávislosť dlhšie.

Prevencia a výskum

Neexistuje spoľahlivý spôsob na úplné zabránenie Parkinsonovej choroby. Udržiavanie aktívneho životného štýlu, pravidelné cvičenie a zdravé stravovanie môžu mať pozitívny vplyv. Intenzívny výskum skúma nové liečby, vrátane genetiky, bunkovej terapie a nových farmakologických prístupov.

Ak potrebujete viac informácií alebo pomoc pri hľadaní špecialistu, obráťte sa na svojho všeobecného lekára alebo neurológa.