Prehľad
Austrálska labouristická strana (antikomunistická), často skrátene ALP (Anti‑Communist) alebo ALP‑AC, vznikla v roku 1955 ako odštiepená pravicová skupina z hlavnej Austrálskej labouristickej strany. Skupinu podnecoval obavy z komunizmu a vplyv katolíckych hnutí v politike; súvislosti a organizáciu do veľkej miery ovplyvnili osobnosti a skupiny okolo B. A. Santamariu. V roku 1957 sa ALP (antikomunistická) zmenila na Demokratickú stranu práce, ktorá mala v nasledujúcich desaťročiach lokálny, niekedy výrazný politický vplyv, najmä v preferenčnom systéme volieb.
Členstvo a osobnosti
Oddelenie v apríli 1955 postihlo niekoľko poslancov: zo strany bolo vylúčených sedem federálnych poslancov a osemnásť štátnych z Viktórie. Medzi známymi menami z tohto obdobia sú Tom Andrews, Bill Bourke, Bill Bryson, Jack Cremean, Bob Joshua, Stan Keon a Jack Mullens. Do Senátu boli zvolení Frank McManus za Victoriu a George Cole neskôr za Tasmániu. Vo viktoriánskom parlamente získal voľby aj Frank Scully. Federálnym vodcom frakcie bol Bob Joshua a vedúcou postavou štátnej legislatívnej rady bol Jack Little.
- Hlavní členovia: Tom Andrews, Bill Bourke, Bill Bryson, Jack Cremean, Bob Joshua, Stan Keon, Jack Mullens.
- Senátori a ďalší: Frank McManus, George Cole, Frank Scully.
Charakteristika a podpora
Hnutie bolo prevažne spojené s rímskokatolíckou komunitou; mnoho jeho aktivistov malo írsky pôvod, hoci členstvo zahŕňalo aj ľudí z iných prostredí. Strana priťahovala voličov medzi migrantmi z južnej Európy s katolíckou tradíciou a aj medzi antikomunistickými utečencami z východnej Európy. V praxi to znamenalo, že ALP (antikomunistická) často uprednostňovala politické aliancie s konzervatívnejšími silami, čo sa prejavovalo najmä v preferenčnom správaní vo voľbách.
Vývoj a politický vplyv
Rozkol v roku 1955 mal významné dôsledky pre austrálsku politiku: oslabil hlavnú labouristickú stranu v niektorých regiónoch a umožnil konzervatívnym silám pevnejšiu pozíciu v určitých voľbách. V roku 1957 sa skupina premenovala na Demokratickú stranu práce (Democratic Labor Party, DLP). DLP síce nikdy nedosiahla masovú podporu ako hlavné strany, no stala sa dôležitou menšinovou silou vďaka schopnosti ovplyvňovať výsledky prostredníctvom preferencií, zvlášť v štáte Viktória.
Dedičstvo a rozlíšenia
ALP (Anti‑Communist) je historicky dôležitá ako príklad ideologického a komunitného rozdelenia v rámci širšieho labouristického hnutia. Dôležité je nerozlišovať túto skupinu od iných historických threadov označených podobne — napríklad od priaznivcov premiéra Nového Južného Walesu Jacka Langa v 30. rokoch, ktorí používali podobný názov v inom kontexte. Demokratická strana práce, do ktorej sa ALP (antikomunistická) transformovala, formálne zanikla v roku 1978, ale jej vplyv na preferenčné politiky a na komunitné hlasovanie zostáva predmetom štúdia politológov.
Súvisiace odkazy
- Jack Lang a širší kontext
- Pravicové hnutia v Austrálii
- Rozkol v ALP v roku 1955
- Frank McManus a senátne pôsobenie
- Viktórianské voľby 1955
- Rola rímskokatolíckej komunity
- Okres Ballarat a Bob Joshua
- Snemovňa reprezentantov a parlamentné štruktúry
- Írske prisťahovalecké vplyvy
- Migrácia z južnej Európy
- Utečenci z východnej Európy a antikomunisti
Pre ďalšie podrobnosti a primárne zdroje odporúčame preštudovať odbornú literatúru a archívne materiály z obdobia 1950. – 1960., ktoré poskytujú hlbší obraz o personálnych vzťahoch, vnútorných konfliktoch a vplyve na štátnu politiku.