Progresívna strana (USA, 1912) — 'Strana býka losa' Theodore Roosevelt

Progresívna strana (1912) – "Strana býka losa" Theodore Roosevelta: vznik, program, kampaň a zánik významnej reformnej tretej strany USA.

Progresívna strana (známa aj pod názvom "Strana býka losa") vznikla v roku 1912 v Spojených štátoch ako odnož progresívneho hnutia po tom, čo bývalý prezident Theodore Roosevelt neúspešne súťažil o prezidentskú nomináciu Republikánskej strany s úradujúcim prezidentom Williamom Howardom Taftom. Roosevelt sa rozhodl založiť samostatnú stranu, ktorá mala presadzovať radikálnejšie reformy než tradičné strany, a rýchlo pritiahla mnohých známych národných reformátorov a aktivistov.

Pôvod názvu a symbolika

Strana sa v angličtine často označuje ako "Bull Moose Party" — podľa Rooseveltovej známej poznámky, že sa cíti "silný ako býk los". Táto prezývka sa rýchlo udomácnila v médiách a verejnosti a stala sa jedným z rozpoznávacích symbolov hnutia. Strana používala obraz býka losa ako symbol vitality a odhodlania presadzovať reformy.

Program a politické ciele

Progresívna strana vystupovala s programom, ktorý Roosevelt pomenoval New Nationalism. Medzi hlavné body programu patrili:

• silnejšie federálne riadenie hospodárstva a prísnejšia regulácia veľkých korporácií a trustov,
• rozšírenie sociálnej ochrany (sociálne poistenie, kompenzácie pri pracovných úrazoch),
• zavedenie pracovnoprávnych noriem vrátane ochrany detí a zlepšenia podmienok pre ženy v práci,
• podpora všeobecného volebného práva žien,
• reformy v oblasti daňovej politiky (napr. progresívne dane z príjmov, dedičských daní),
• opatrenia na podporu priamej demokracie (referendá, iniciatívy) a boja proti korupcii.

Tieto body odrážali snahu presunúť dôraz z laissez‑faire politiky na aktívnejšiu úlohu štátu pri zabezpečovaní sociálnej spravodlivosti a hospodárskej súťaže.

Prezidentské voľby 1912 a voj budúci vývoj

V prezidentských voľbách v roku 1912 Roosevelt kandidoval za Progresívnu stranu proti demokratovi Woodrowovi Wilsonovi a republikánovi Taftovi. Rozdelenie hlasov medzi Roosevelta a Tafta významne oslabilo republikánsku pozíciu a umožnilo víťazstvo Wilsona; voľby skončili tak, že Wilson získal najväčší podiel voličských hlasov a prezidentské kreslo. Roosevelt s Progresívnou stranou získal významnú časť voličov (približne 27–28 % voličov), ale to stačilo len na druhé miesto v popularite; výsledkom bolo relatívne malé zastúpenie strany v Kongrese napriek silnému volebnému výsledku na úrovni popular vote.

Počas kampane bol Roosevelt zranený pri atentáte (14. októbra 1912), keď ho postrelili; napriek tomu predniesol svoju predvolebnú reč s tým, že bullet (nástrel) neprelomil jeho odhodlanie — udalosť prispela k mýtu jeho neohrozeného vodcu.

Úpadok a zánik

Po neúspechu v prezidentských voľbách 1912 Progresívna strana postupne strácala podporu. Príčiny úpadku zahŕňali rozdelenie hlasov medzi rovnakou voličskou skupinou, nedostatočne vybudovanú trvalú organizačnú štruktúru, vnútorné spory a aj návrat mnohých progresívnych politikov späť do Republikánskej strany alebo ich prestup k iným politickým prúdom. Strana síce ešte kandidovala v menšom rozsahu v nasledujúcich rokoch, ale po roku 1918 jej význam rýchlo klesal a do roku 1920 prakticky zanikla ako národná politická sila.

Dedičstvo

Aj keď Progresívna strana ako organizácia neprežila dlho, mnohé z jej návrhov sa neskôr stali súčasťou americkej politickej praxe a legislatívy. Programy zamerané na reguláciu veľkých korporácií, sociálne zabezpečenie, pracovné práva a rozšírenie volebných práv ovplyvnili politickú diskusiu v USA v nasledujúcich dekádach. Progresívne hnutie tak zanechalo významný vplyv na americkú reformnú tradíciu, hoci formálne existencia strany bola krátkodobá.

Hľadajte podľa písmena