Samaritánska Tóra: pôvod, textové rozdiely a význam
Objavte Samaritánsku Tóru: pôvod, textové rozdiely oproti masoretskému textu a Septuaginte a jej historický a náboženský význam.
Samaritánsky Pentateuch alebo Samaritánska Tóra je verzia piatich Mojžišových kníh, ktorú používali a používajú Samaritáni. Ide o samostatnú textovú tradíciu hebrejského Pentateuchu, písanú hebrejsky v samaritánskom písme (príbuznom paleohebrejčine), s niektorými čitateľnými aj teologickými rozdielmi oproti masoretskému textu a kópiám v gréckej Septuaginte.
Pôvod a datovanie
Samaritánska komunita sa odlišila od judaizmu postupne v staroveku; miestom kľúčového kultového rivalstva sa stal vrch Gerizim, ktorý Samaritáni považujú za vybrané miesto božieho kultu. Výstavba a neskoršia zničenie samaritánskeho chrámu na Gerizim sa viažu k udalostiam 2. storočia pred n. l. (okolo 128 pred Kr., keď ho zničil juhoseleucidný vládcovia a následne ho poškodil aj vysoko-kňažský konflikt s Hasmonejskou dynastiou). Zničenie Jeruzalemského chrámu Rimania uskutočnili až v roku 70 n. l. – tieto udalosti sú teda časovo oddelené.
Rukopisy Samaritánskej Tóry, ktoré dnes poznáme, sú prevažne stredoveké (zachované kompletné zvitky alebo kodexy sú z circa 12. storočia n. l. a neskoršie). To však neznamená, že textová tradícia vznikla v stredoveku: zlomky biblických rukopisov od Mŕtveho mora a iné staršie pramene ukazujú, že varianty, ktoré sa zhodujú so samaritánskou tradíciou, cirkulovali už v období Druhého chrámu (pred 1. st. n. l.).
Textové rozdiely a ich charakter
Rozdiely medzi Samaritánskym Pentateuchom a masoretským textom alebo Septuagintou sú rôzneho druhu a dôležitosti:
- menšie jazykové alebo ortografické rozdiely (pravopis, slovosled, alternatívne tvary slov);
- odlišnosti v číslach alebo v chronológiách (napr. iné veky pri rodokmeňoch v knihe Genesis);
- väčšie redakčné či teologické rozdiely – napríklad explicitné zdôraznenie Gerizimu ako vyvoleného miesta bohoslužby v určitých pasážach, čo korešponduje s náboženským postavením Samaritánov;
- niektoré textové varianty môžu mať vplyv na právne alebo rituálne interpretácie – rozdiely sa môžu týkať pravidiel rodinného práva, pravidiel čistoty alebo spôsobu uctievania (pozri tiež Lv 18,18 ako jeden z textových príkladov).
Vo všeobecnosti ide o tisíce variant, z ktorých väčšina je nepatrná, no niekoľko desiatok má značný význam pre interpretáciu alebo pre otázky histórie kultu.
Význam pre biblickú textológiu
Vedci a textológovia používajú Samaritánsky Pentateuch ako samostatný svedok starovekej hebrejskej tradície. Porovnania medzi masoretským textom, Septuagintou, samaritánskym textom a rukopismi z Mŕtveho mora pomáhajú rekonštruovať vývoj textu Tóry a ukazujú, že v období Druhého chrámu existovala textová pluralita. Niektoré fragmenty z zvitkov od Mŕtveho mora vykazujú čítania bližšie k samaritánskej tradičnej forme než k masoretickému textu, čo potvrdzuje starobylosť niektorých samaritánskych variant.
Zvitok z Abiše
Osobitný význam má zvitok z Abiše, ktorý Samaritáni dodnes používajú v synagóge v Nábuse. Samaritánska tradícia pripisuje autorstvo Abíšovi (Abishua), údajne Áronovmu priamemu potomkovi, a datuje zvitok veľmi skoro po vstupe Izraelitov do Zasľúbenej zeme (podľa tradície trinásť rokov po vstupe pod vedením Jozueho, syna Núnovho). Moderní vedci však pri rukopisoch a zvitkoch poukazujú na to, že dochované zvitky sú dielom rôznych pisárov a úprav z viacerých storočí a že najstaršie časti zachovaných rukopisov pochádzajú až zo stredoveku (napr. 12. storočie n. l.), pričom prípadné staršie tradície v nich boli neskôr upravované a kopírované.
Záver
Samaritánska Tóra predstavuje dôležitý a nezávislý textový svedok starovekej hebrejskej tradície. Pre Samaritánov má náboženskú a kultovú autoritu; pre vedu je dôležitá pri štúdiu histórie textu, pri porovnávaní medzi rôznymi textovými rodinami a pri pochopení náboženských sporov a rozchodov medzi komunitami v starovekom Izraeli.
Samaritánsky veľkňaz a Starý Pentateuch, 1905
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to Samaritánsky päťverší?
Odpoveď: Samaritánsky Pentateuch je špeciálna verzia Tóry, ktorú používali Samaritáni. Obsahuje prvých päť Mojžišových kníh alebo Tóru.
Otázka: Kedy bol vytvorený?
Odpoveď: Najneskorší dátum, kedy bol vytvorený, je rok 127 pred Kristom, keď bol zničený Jeruzalemský chrám a Samaritáni sa oddelili od ostatných skupín v chráme.
Otázka: Prečo učenci používajú túto verziu?
Odpoveď: Vedci používajú túto verziu, keď chcú nájsť význam slov v pôvodnom Pentateuchu alebo keď sa chcú dozvedieť o histórii rôznych verzií Biblie.
Otázka: Existujú nejaké rozdiely medzi touto verziou a ostatnými?
Odpoveď: Áno, niektoré rozdiely sú malé, ako napríklad vek ľudí uvedených v rodokmeni, zatiaľ čo iné sú veľké, ako napríklad prikázanie mať len jednu manželku, ktoré sa objavuje v samaritánskom texte, ale nie v iných verziách.
Otázka: Aký význam má zvitok Abišu pre Samaritánov?
Odpoveď: Abišov zvitok má pre Samaritánov osobitný význam, pretože sa používa v ich synagóge v Nábuse a tvrdia, že ho napísal Abišua, Áronov pravnuk, trinásť rokov po vstupe do izraelskej krajiny pod Jozuovým vedením.
Otázka: Aký starý je Abišuov zvitok podľa moderných učencov?
Odpoveď: Moderní vedci sa domnievajú, že najstaršie texty v Abišovom zvitku pochádzajú z 12. storočia po Kristovi.
Prehľadať