Druhá anglo-mysúrska vojna bola konflikt, ktorý sa odohrával na indickom subkontinente v rokoch 1780 až 1784. Vojna sa skončila bez jasného dlhodobého víťazstva na oboch stranách — podpísaná Mangalúrska zmluva obnovila stav pred vypuknutím bojov (status quo ante bellum). Konflikt sa týkal Mišúrskeho kráľovstva a Britskej východoindickej spoločnosti. Mišúrske kráľovstvo (Mysore) bolo v tejto dobe jedným z najsilnejších juhoindických štátov a hralo dôležitú úlohu v regionálnej politike. Bolo spojencom Francúzska, ktoré do konfliktu vstupovalo v rámci širšieho anglo‑francúzskeho súperenia počas obdobia vojny za nezávislosť Spojených štátov. Východoindická spoločnosť bojovala s cieľom obmedziť moc Mysóru a posilniť svoje postavenie v južnej Indii.

Príčiny konfliktu

Hlavné príčiny vojny zahŕňali rozširovanie vplyvu Britskej východoindickej spoločnosti v južnej Indii, obavy Mysóru zo straty suverenity a praktické spory o kontrolu nad strategickými prístavmi a územiami. Hajder Alí, vládca Mišúru, uzavrel spojenectvo s Francúzskom, čo zvyšovalo napätie s Britmi. Výmena nájazdov, útočné vojenské akcie a spory o obchodné privilégiá nakoniec viedli k otvorenému konfliktu v roku 1780.

Priebeh a hlavné operácie

  • Rok 1780 – vojna sa rozšírila rýchlo po prvých bojových stretoch; Mišúr dosiahol významné víťazstvo pri Pollilúre, kde dve armády Východoindickej spoločnosti utrpeli ťažké straty.
  • Rok 1781–1782 – Britské sily pod velením generála Eyre Cooteho dosiahli niekoľko dôležitých víťazstiev (napríklad pri Porto Novo a Arni), čím odolali hyderovským postupu a stabilizovali britskú pozíciu v niektorých regiónoch.
  • Smrť Hajdera Alího (1782) – počas vojny zomrel Hajder Alí; vlády sa ujal jeho syn Tipu Sultan, ktorý pokračoval v bojoch proti Britom a ich spojcom.
  • Francúzska angažovanosť – Francúzsko podporovalo Mišúr materiálne i vojensky v rámci širšieho anglo‑francúzskeho konfliktu v Indii; jedným z miest, kde sa francúzske a britské sily priamo stretli, bolo obliehanie Cuddaloru (1783).
  • Obliehanie Mangalúru (1783–1784) – dôležitá operácia, ktorá ovplyvnila rokovania vedúce k mieru.

Dôsledky a význam

Vojna skončila Mangalúrskou zmluvou (1784), ktorou sa obnovil stav pred vojnou. Dohoda znamenala, že ani britská spoločnosť, ani Mišúr nedosiahli rozhodujúce územné zisky, no konflikt mal viacero následkov:

  • Potvrdenie vojenskej sily Mišóru pod Tipu Sultanom a dočasné zastavenie britskej expanzie v regiónoch, kde boj prebiehal.
  • Ukázanie, že francúzska podpora dokáže významne ovplyvniť priebeh konfliktov v Indii, hoci Francúzsko nemalo kapacity na úplné zvrátenie britského postavenia.
  • Pre Východoindickú spoločnosť znamenala vojna vážnu finančnú a politickú výzvu, čo v dlhšom časovom horizonte prispelo k ďalším úpravám jej politík a vojenských stratégií v Indii.
  • Druhá anglo‑mysúrska vojna predznamenala ďalšie konflikty medzi Mysórom a Britmi – najmä Tretia a Štvrtá anglo‑mysúrska vojna, ktoré nakoniec viedli k porážke a smrti Tipu Sultana v roku 1799.

V širšom historickom kontexte ilustruje tento konflikt prepojenie miestnych mocenských zápasov v Indii s európskymi geopolitickými rivalitami v 18. storočí a jeho priebeh mal priamy vplyv na ďalší vývoj koloniálnej moci v regióne.