Druhá anglo-mysúrska vojna (1780–1784) – konflikt Mysúru a Britov
Druhá anglo-mysúrska vojna (1780–1784): konflikt Mysúru a Britov, Hajder Alí, francúzske spojenectvo, Mangalúrska zmluva a výsledok bez jasného víťazstva.
Druhá anglo-mysúrska vojna bola konflikt, ktorý sa odohrával na indickom subkontinente v rokoch 1780 až 1784. Vojna sa skončila bez jasného dlhodobého víťazstva na oboch stranách — podpísaná Mangalúrska zmluva obnovila stav pred vypuknutím bojov (status quo ante bellum). Konflikt sa týkal Mišúrskeho kráľovstva a Britskej východoindickej spoločnosti. Mišúrske kráľovstvo (Mysore) bolo v tejto dobe jedným z najsilnejších juhoindických štátov a hralo dôležitú úlohu v regionálnej politike. Bolo spojencom Francúzska, ktoré do konfliktu vstupovalo v rámci širšieho anglo‑francúzskeho súperenia počas obdobia vojny za nezávislosť Spojených štátov. Východoindická spoločnosť bojovala s cieľom obmedziť moc Mysóru a posilniť svoje postavenie v južnej Indii.
Galéria obrázkov
10 ObrázkyPríčiny konfliktu
Hlavné príčiny vojny zahŕňali rozširovanie vplyvu Britskej východoindickej spoločnosti v južnej Indii, obavy Mysóru zo straty suverenity a praktické spory o kontrolu nad strategickými prístavmi a územiami. Hajder Alí, vládca Mišúru, uzavrel spojenectvo s Francúzskom, čo zvyšovalo napätie s Britmi. Výmena nájazdov, útočné vojenské akcie a spory o obchodné privilégiá nakoniec viedli k otvorenému konfliktu v roku 1780.
Priebeh a hlavné operácie
- Rok 1780 – vojna sa rozšírila rýchlo po prvých bojových stretoch; Mišúr dosiahol významné víťazstvo pri Pollilúre, kde dve armády Východoindickej spoločnosti utrpeli ťažké straty.
- Rok 1781–1782 – Britské sily pod velením generála Eyre Cooteho dosiahli niekoľko dôležitých víťazstiev (napríklad pri Porto Novo a Arni), čím odolali hyderovským postupu a stabilizovali britskú pozíciu v niektorých regiónoch.
- Smrť Hajdera Alího (1782) – počas vojny zomrel Hajder Alí; vlády sa ujal jeho syn Tipu Sultan, ktorý pokračoval v bojoch proti Britom a ich spojcom.
- Francúzska angažovanosť – Francúzsko podporovalo Mišúr materiálne i vojensky v rámci širšieho anglo‑francúzskeho konfliktu v Indii; jedným z miest, kde sa francúzske a britské sily priamo stretli, bolo obliehanie Cuddaloru (1783).
- Obliehanie Mangalúru (1783–1784) – dôležitá operácia, ktorá ovplyvnila rokovania vedúce k mieru.
Dôsledky a význam
Vojna skončila Mangalúrskou zmluvou (1784), ktorou sa obnovil stav pred vojnou. Dohoda znamenala, že ani britská spoločnosť, ani Mišúr nedosiahli rozhodujúce územné zisky, no konflikt mal viacero následkov:
- Potvrdenie vojenskej sily Mišóru pod Tipu Sultanom a dočasné zastavenie britskej expanzie v regiónoch, kde boj prebiehal.
- Ukázanie, že francúzska podpora dokáže významne ovplyvniť priebeh konfliktov v Indii, hoci Francúzsko nemalo kapacity na úplné zvrátenie britského postavenia.
- Pre Východoindickú spoločnosť znamenala vojna vážnu finančnú a politickú výzvu, čo v dlhšom časovom horizonte prispelo k ďalším úpravám jej politík a vojenských stratégií v Indii.
- Druhá anglo‑mysúrska vojna predznamenala ďalšie konflikty medzi Mysórom a Britmi – najmä Tretia a Štvrtá anglo‑mysúrska vojna, ktoré nakoniec viedli k porážke a smrti Tipu Sultana v roku 1799.
V širšom historickom kontexte ilustruje tento konflikt prepojenie miestnych mocenských zápasov v Indii s európskymi geopolitickými rivalitami v 18. storočí a jeho priebeh mal priamy vplyv na ďalší vývoj koloniálnej moci v regióne.
Hyder Ali a Tipu Sultan
Hajdova armáda bola jednou z najväčších armád v Indii. V roku 1780 sa jeho armáda prehnala východnými Ghátmi (horami) a vypálila dediny. Hyder sa rozhodol vytvoriť konfederáciu proti Britom. Tá zahŕňala Francúzov, Maráthov a nizáma z Hajdarábádu. Hajder Alí zvrhol vládu a ustanovil svoju moc nad štátom Mysore. Hajder Alí sa pokúsil uzavrieť zmluvu s Marathami a hajdarábádskym nizámom, ale obaja sa rozhodli nepostaviť sa so zbraňou proti Britom, takže Hajder Alí nakoniec viedol vojnu na vlastnú päsť. Hajder zomrel v roku 1782, ale Tipu Sultán sa ukázal ako dôstojný nástupca, zaviedol mnoho reforiem, aby prepracoval a reorganizoval administratívny mechanizmus. Zmodernizoval aj armádu.
Zmluva
Bitka zostala nerozhodná a 28. júna 1784 bol s Tipuom nakoniec uzavretý mier. Vojna sa skončila podpísaním mierovej zmluvy v roku 1784. Zmluva dostala názov Mangalúrska zmluva, pretože bola podpísaná v Mangalúre. Mangalúrska zmluva bola podpísaná medzi Tipu Sultánom a Britskou východoindickou spoločnosťou 11. marca 1784. Bola podpísaná v Mangalúre a ukončila druhú anglo-myzúrsku vojnu.
Príčiny vojny
Briti mali problémy s Mysorom, pretože uzavrel spojenectvo s Francúzmi. Maráthovia zaútočili na Hajdera Alího a Briti podpísali zmluvu, že pomôžu Hajderovi, ale nikdy sa neukázali. V rokoch 1773 až 1779 Hajder Alí rozširoval svoje kráľovstvo. Aby čelil britskej hrozbe, Nana Phadnavis, maráthský hlavný minister v Pune, vytvoril spojenectvo s Marathami, Mišorom a hajdarábádskym nizámom.
Súvisiace články
Autor
AlegsaOnline.com Druhá anglo-mysúrska vojna (1780–1784) – konflikt Mysúru a Britov Leandro Alegsa
URL: https://sk.alegsaonline.com/art/88403
