Soféna (arménsky Tsopk) bola historická provincia Arménskeho kráľovstva, neskôr tiež súčasťou Rímskej ríše na juhozápade arménskeho územia. Ležala v oblasti, ktorá sa dnes nachádza v juhovýchodnom Turecku. Jej poloha pri dôležitých cestách medzi Mezopotámiou a vnútrozemím Arménie jej dávala strategický a politický význam v staroveku.
Poloha a administratíva
Podľa Anania Širakatsiho v jeho diele Aškaracuyts ("Atlas sveta", 7. storočie) bol Tsopk druhou spomedzi pätnástich provincií Veľkej Arménie. Provincia pozostávala z ôsmich kantónov (gavárov): Chordžan, Haštank, Paghnatun, Balahovit, Tsopk (Šahunjats), Andzit, Degiq a Gavreq (Goreq). Táto vnútorná organizácia odzrkadľovala bežný administratívny systém starovekej Arménie, založený na miestnych kantónoch s vlastnou lokálnou správou a šľachtou.
Staroveké dejiny
Oblasť Tsopk bola v 8.–7. storočí pred Kr. súčasťou kráľovstva Urartu. Po jeho pripojení k Urartu na začiatku 8. storočia pred Kr. presídlil urarský kráľ Argišti I. mnohých obyvateľov do svojho novovybudovaného mesta Erebuni (dnešné hlavné mesto Arménska Jerevan). Po úpadku Urartu sa región postupne stal súčasťou vznikajúceho arménskeho kráľovstva Orontidov (okolo 6.–4. st. pred Kr.).
Po ťažení Alexandra Veľkého v roku 330 pred n. l. a páde Achaemenidskej ríše zostal Tsopk integrálnou súčasťou arménskeho politického priestoru. V helenistickom období, začiatkom 2. storočia pred Kr., sa vplyvom seleukovskej politiky a lokálnych dynastických zmien Tsopk spolu s regiónom Commagene oddelil od Veľkej Arménie a vytvoril helenistické kráľovstvo Tsopk–Commagene, ktorému vládla miestna vetva Orontidskej dynastie. Neskôr Tsopk z tohto zväzku vzišiel ako samostatné kráľovstvo.
Okolo roku 200 pred n. l. zasahoval do diania seleukovský kráľ Antiochos III., ktorý v snahe znovu podmaniť Arméniu dosadil za guvernérov-stratégov arménskych generálov Artaxiasa I. a Zariadresa. Po porážke Antiocha v bitke pri Magnézii (190 pred n. l.) obaja generáli vyhlásili nezávislosť: Artašes (Artaxias) sa stal zakladateľom Artaxiadov v Arménii a Zareh (Zariadres) vládol v Tsopku. Vládnuca dynastia v Tsopku zotrvala až do doby, keď ho do 80. rokov pred Kr. znovu zjednotil s Veľkou Arméniou Tigranes Veľký.
Rímska éra a neskoršie dejiny
Po porážke Tigrana Veľkého a následných mocenských zmenách dal Pompeius Sofénu Tigranovi (synovi alebo nástupcovi Tigrana Veľkého). Neskôr sa obrátky histórie priklonili k Rímu: Soféna sa stala súčasťou Rímskej ríše a bola organizovaná ako jedna z jej provincií. Hlavným mestom bola Amida (dnešný Diyarbakır), mesto známe svojimi pevnostnými múrmi a strategickým umiestnením na hrane ríšnych sfér východného Stredomoria a Mezopotámie.
V prvej polovici nášho letopočtu spravoval provinciu okolo roku 54 Gaius Julius Sohaemus, predstaviteľ miestnej aristokracie a klientského rodu spojeného s rímskou mocou. V neskoršom období, počas spätnej reorganizácie byzantsko-sasanidských hraníc, sa územie sofény často stalo predmetom sporov a prechodov medzi Byzantskou (východorímskou) ríšou a Perzskou ríšou, čo odráža jeho strategickú hodnotu.
V roku 530 bola Soféna administratívne začlenená do väčšej byzantskej provincie Arménsko IV, v rámci reorganizácie arménskych provincií cisárom Justiniánom. Táto zmena odrážala centralizačné snahy Východorímskej ríše a reagovala na dynamiku vonkajších hrozieb a vnútorných správcovských potrieb.
Hlavné mesto Amida (Diyarbakır) a význam regiónu
Amida, dnešný Diyarbakır), bola dôležitým mestom po celú dobu existencie Sofény. Jej mohutné mestské múry, ktoré sa zachovali v časti dodnes, robili z Amidy silnú pevnosť obsadzovanú rôznymi mocnosťami. Mesto ležalo na hlavných obchodných trasách a slúžilo ako administratívne, vojenské a kultúrne centrum regionu. Archeologické nálezy a písomné pramene potvrdzujú prítomnosť rozvinutej mestkej správy, remesiel a cirkevných spoločenstiev, najmä po christianizácii regiónu v neskorom staroveku.
Kultúra, náboženstvo a dedičstvo
Obyvateľstvo Sofény bolo etnicky a kultúrne zmiešané: okrem Arménov tu žili aj iné miestne skupiny, presuny obyvateľstva spojené s politickými rozhodnutiami (ako presídlenia za Argištiho I.) a neskoršie migrácie ovplyvnili jazykovú a náboženskú štruktúru oblasti. Po prijatí kresťanstva v Arménsku sa v provincii rozšírila kresťanská cirkevná organizácia spolu s kláštormi a biskupstvami. Neskôr, v dôsledku stredovekých migrácií a politických zmien, sa demografické pomery opäť menili.
Dedičstvo Sofény je viditeľné v archeologických lokalitách, v architektúre mesta Amida/Diyarbakır a v písomných prameňoch arménskej, grécko-rímskej a blízkovýchodnej literatúry. Región zohral významnú úlohu v dejinách juhozápadnej Arménie a v konflikte medzi veľmocami staroveku a raného stredoveku.
Zhrnutie
Soféna (Tsopk) predstavuje príklad provincie, ktorej osudy ilustrujú širšie dejinné procesy: od vplyvu Urartu cez vznik arménskej štátnosti, helenistické a rímske obdobie až po byzantské reorganizácie. Jej strategická poloha, bohatá história a kultúrne kontakty robia z Tsopku dôležitú súčasť štúdie starovekej Arménie a juhozápadnej Ázie.
