Gnaeus Pompeius Magnus (29. september 106 pred n. l. – 28. september 48 pred n. l.), známy aj ako Pompeius (/ˈpɒmpiː/) alebo Pompeius Veľký, bol jeden z najvýznamnejších vojenských a politických vodcov neskorej Rímskej republiky. Získal si slávu vďaka rýchlym a rozhodným vojenským ťažením, rozsiahlemu politickému vplyvu a schopnosti získať pre seba lojalitu vojska aj podpory v senáte.
Raný život a vzostup
Pochádzal z rodiny pôvodom z talianskej provincie Picenum; jeho otec Gnaeus Pompeius Strabo bol významný vojenský veliteľ a konzul. Napriek provinčnému pôvodu si mladý Pompeius vďaka schopnostiam a rodinným kontaktom vybudoval postavenie medzi rímskou šľachtou. Počas občianskych vojen 80. rokov pred n. l. sa postavil na stranu Lucius Cornelius Sulla, ktorý mu za vynikajúce služby udelil čestnú prezývku Magnus ("Veľký").
Vojenská kariéra
Pompeius sa preslávil mnohými kampaňami:
- Po Sullových víťazstvách v domácich zápasoch potlačil odpor mariánskych síl na Sicílii a v Afrike (za čo získal ranú vojenskú povesť).
- V 70. až 60. rokoch pred n. l. bojoval na Pyrenejskom polostrove proti posledným stúpencom Sertoria a upevnil rímsku kontrolu v Hispánii.
- V roku 67 pred n. l. mu senát udelil mimoriadne právomoci na potlačenie pirátstva (lex Gabinia). Pompeius za krátky čas očistil Stredozemné more od pirátov a tým obnovil obchodné a námorné bezpečie Ríma.
- V nasledujúcich rokoch (66–62 pred n. l.) prevzal velenie východných operácií proti Mithridatovi a orientálnym kráľovstvám, porazil protiľahlé sily a reorganizoval administratívne pomery v dobytých provinciách.
Týmito úspechmi si zabezpečil obrovskú popularitu medzi vojakmi a značný majetok, čím výrazne posilnil svoje politické postavenie.
Prvý triumvirát a vnútropolitické spory
Pompeius vstúpil do politickej aliancie s Markom Liciniom Crassom a Gaiom Iuliom Caesarom, známej ako prvý triumvirát. Aliancia (okolo roku 60 pred n. l.) kombinovala Pompejovu vojenskú autoritu, Crassovu finančnú silu a Caesarovu politickú obratnosť. Po niekoľkých rokoch však dôvera medzi partnermi oslabila — najmä smrť Julia (brzdil?) — alebo skôr smrť Julia? — oprava: Po smrti Juliin? (poznámka: Julia bola Caesarova dcéra a manželka Pompeia; jej smrť v roku 54 pred n. l. oslabila väzby medzi Caesarom a Pompeiom) a Crassova smrť v bitke pri Carrhae (53 pred n. l.) sa napätie medzi Caesarom a Pompeiom prehĺbilo.
Občianska vojna a pád
Konflikt medzi Pompeiom a Caesárom eskaloval po tom, čo Caesar ukončil svoje galské ťaženia a odmietal zložiť velenie bez udelenia amnestie a politickej ochrany. Keď Caesar v roku 49 pred n. l. prekročil rieku Rubikon, vypukla otvorená občianska vojna. Pompeius, podnecovaný senátom, sa stál hlavným veliteľom senátorských síl; stiahol sa do Grécka, kde zhromaždil veľkú armádu, avšak 9. augusta 48 pred n. l. utrpel rozhodujúcu porážku od Caesara v bitke pri Farsale (Farsalos).
Po porážke ušiel do Egypta s nádejou na podporu miestnych vládcov, avšak 28. septembra 48 pred n. l. bol v Egypte zrazeným spôsobom zavraždený. Zavraždenie vykonali miestni velitelia (medzi nimi údajne Achillas a Lucius Septimius) v nádeji, že tým získajú priazeň Caesara; Caesar však nesúhlasne prijal toto konanie a dal Pompejovi udeliť slávnostný pohreb v Alexandrii.
Osobný život a rodina
Pompeius sa v živote oženil niekoľkokrát. Patrili medzi jeho manželky známe rímske ženy z vplyvných rodín — medzi nimi Julia, dcéra Caesara (jej smrť v roku 54 pred n. l. prehĺbila rozkol medzi Pompeiom a Caesarom). Mal niekoľko detí, z ktorých najznámejšími sú synovia Gnaeus a Sextus Pompeius; najmä Sextus sa neskôr stal výrazným odporcom druhého triumvirátu a nepriateľom Otocmána/Octaviana v období po Caesarovej smrti.
Dedičstvo
Pompeius zostáva jednou z kľúčových postáv konca republiky — vojvodca schopný rýchlych víťazstiev, organizátor a politik, ktorý zohral ústrednú úlohu pri transformácii rímskej moci. Zanechal po sebe rozsiahlé vojenské a administratívne reformy východných provincií, ale jeho konflikt s Caesárom tiež ukázal, ako osobné ambície a spory medzi najväčšími rímskymi vodcami môžu viesť k koncu republikánskeho politického systému.



