Švédska akadémia: história, úlohy a Nobelova cena za literatúru

Švédska akadémia – história, úlohy a rozhodovanie o Nobelovej cene za literatúru. Zistite, ako funguje, jej slovníky a vplyv na švédsky jazyk.

Švédsku akadémiu (švédsky: Svenska Akademien) založil v roku 1786 švédsky kráľ Gustáv III. Inštitúcia bola inšpirovaná a čiastočne „okopírovaná“ z Académie française, ktorá je považovaná za jednu z prvých národných akadémií. Akadémia má 18 členov, ktorí sú volení doživotne; v hovorovej reči sú známi ako „de aderton“ (osiemnásť). Mottom akadémie je „Talent a vkus“ (švédsky „Snille och Smak“), čo vystihuje jej zameranie na literatúru, jazyk a kultúrnu úroveň.

Úlohy a činnosť akadémie

Hlavné úlohy Švédskej akadémie sú viacnásobné:

• udržiavanie a rozvíjanie švédskeho jazyka a jeho slovnej zásoby;
• vydávanie odborných slovníkov a jazykových príručiek;
• udelenie ocenení, štipendií a literárnych cien vrátane Nobelovej ceny za literatúru;
• podpora literárneho života v Švédsku aj medzinárodne prostredníctvom prednášok, publikácií a spolupráce s inými kultúrnymi inštitúciami.

Pod heslom pracuje akadémia „pre čistotu, silu a veľkosť švédskeho jazyka" ("Svenska folkets renhet, styrka och höghet"), čo sa odráža najmä vo vydávaní a aktualizácii jazykových príručiek a slovníkov.

Nobelova cena za literatúru

Od roku 1901 rozhoduje Švédska akadémia o laureátoch Nobelovej ceny za literatúru, ktorá sa udeľuje na pamiatku Alfreda Nobela. Proces výberu zahŕňa pozývanie oprávnených nominátorov (profesorov literatúry, spisovateľov, členov literárnych akadémií a pod.) na zaslanie návrhov, prácu Nobelovského výboru v rámci akadémie, ktorého členovia pripravujú odporúčania pre plénum, a konečné hlasovanie členov akadémie. Mená nominantov a dokumenty k nim sú prísne utajované po dobu 50 rokov.

Samotné vyhlásenie laureáta a ceremónia odovzdania ceny sa tradične konajú v decembri v Štokholme. V priebehu histórie však akadémia čelila aj kontroverziám a kritike – napríklad v roku 2018 bola udelenie Nobelovej ceny v literatúre na rok 2018 pozastavené a odložené na rok 2019 po vnútorných krízach súvisiacich s obvinením z nevhodného správania a konfliktom záujmov, čo viedlo k reformám v správe a transparentnosti inštitúcie.

Slovníky a jazykové publikácie

Akadémia vydáva významné jazykové príručky a slovníky, ktoré sú základom pre štandardizáciu švédčiny. Dva hlavné sú:

• Svenska Akademiens ordlista (SAOL) – kompaktný slovník v jednej rozsiahlej knihe, určený pre bežné používanie. V roku 2015 vyšlo jeho 14. vydanie.
• Svenska Akademiens ordbok (SAOB) – rozsiahly historický a etymologický slovník v mnohých zväzkoch, analogický svojím rozsahom k Oxfordskému slovníku angličtiny. Prvá časť tohto projektu bola vytlačená v roku 1898 a k roku 2015 sa práce dostali až po heslá začínajúce na písmeno „V“.

Tieto publikácie slúžia lingvistom, prekladateľom, pedagógom a širokej verejnosti pri pochopení vývoja, významu a správneho používania slov v švédčine.

Budova a sídlo

Švédska akadémia sídli v budove známej ako budova Štokholmskej burzy. Spodné poschodie slúžilo historicky ako obchodná burza (ktorá sa neskôr stala burzou cenných papierov) a horné poschodie bývalo určené na tanečné zábavy, silvestrovské večierky a spoločenské udalosti. V roku 1786 bola tanečná sála jednou z najväčších vykurovaných sál v Štokholme, ktorú bolo možné využívať aj počas zimy, a práve túto sálu si kráľ vybral pre schôdze novej akadémie. V roku 1914 akadémia získala právo používať horné poschodie ako svoje trvalé sídlo. Práve v tejto budove sa členovia stretávajú na svojich schôdzach a rozhodujú napríklad o laureátoch Nobelovej ceny.

Členstvo a organizácia

Švédska akadémia je jednou zo švédskych kráľovských akadémií a funguje ako nezávislá kultúrna inštitúcia s vlastným interným poriadkom. Členovia sú volení doživotne, dostávajú čestné číslo kresla (1–18) a sú zodpovední za rôzne komisie – napr. komisia pre Nobelovu cenu, komisie pre slovníky, literárne poroty či kultúrne granty. V priebehu histórie sa pravidlá voľby a zodpovednosti upravovali, najmä po spomenutých krízach, s cieľom zvýšiť transparentnosť a predísť konfliktom záujmov.

Význam a medzinárodné vzťahy

Vďaka svojej historickej kontinuitě, vydavateľskej činnosti a udeleniu Nobelovej ceny za literatúru je Švédska akadémia považovaná za jednu z najvplyvnejších literárnych inštitúcií na svete. Udržiava kontakty s inými národnými akadémiami, univerzitami a literárnymi organizáciami a podporuje preklady, medzinárodné literárne výmeny a štúdium švédskej literatúry v zahraničí.

Kontroverzie a reformy

Okrem už spomenutého prípadu z roku 2018 akadémia v priebehu svojich dlhých dejín čelila aj sporom o politiku udeľovania cien, národnú a medzinárodnú rétoriku laureátov či otázkam zastúpenia žien a menšín medzi členmi. Po krízach nasledovali reformy vnútorných pravidiel, obmedzenia mandátov v niektorých funkciách a snahy o väčšiu otvorenosť komunikácie s verejnosťou.

V súhrne, Švédska akadémia zostáva centrom pre ochranu a rozvoj švédskeho jazyka, významným aktérom v literárnom svete a inštitúciou s bohatou históriou, ktorá sa aj v 21. storočí snaží kombinovať tradíciu s modernými požiadavkami na etiku a transparentnosť.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to Švédska akadémia?

Otázka: Čím sa Švédska akadémia zaoberá?

Otázka: Kde zasadá Švédska akadémia?

Otázka: Koľko členov má Švédska akadémia?

Otázka: Čo je SAOL?

Otázka: Čo je SAOB?

Otázka: Prečo kráľ Gustáv III. založil túto organizáciu?

Hľadajte podľa písmena