Tajfy – definícia: nezávislé moslimské kniežatstvá v Al-Andalus (11.–12. st.)

Tajfy: fascinujúce nezávislé moslimské kniežatstvá v Al-Andalus (11.–12. st.) — politika, kultúra a konflikty po páde Umajjovského kalifátu.

Tajfa (z arabčiny: طائفة ṭā'ifa, množné číslo طوائف ṭawā'if)) označuje v dejinách Pyrenejského polostrova nezávislé moslimské kniežatstvo alebo knižneji „faktickú princedomskú jednotku“. V praxi išlo o malé emiráty alebo kráľovstvá s vlastnou vládou, pokladničným systémom a armádou; niekedy mali formy oligarchickej vlády (ako to bolo v prípade niektorých miest). Taifas sa výrazne rozšírili v oblasti Pyrenejského polostrova, najmä v Al-Andaluse, po zániku Umajjovského kalifátu v Kordóbe v roku 1031.

Pôvod a príčiny rozdelenia

Vznik tajf bol dôsledkom administratívneho a mocenského rozkladu centrálnych štruktúr Umajjovského kalifátu v Córdobe. Elita sa rozdelila podľa etnických a vojenských línií: medzi Arabov (menšinovú, no spoločensky významnú vrstvu), Berberov, východoeurópskych konvertitov a bývalých otrokov (tzv. saqaliba alebo „Slovania“) a miestnych iberských moslimov – muladíov, ktorí tvorili početnú väčšinu. Tieto skupiny si zakladali vlastné dvory a mocenské centrá, čo viedlo k vzniku viacerých samostatných knižatstiev.

Chronológia a hlavné etapy

Prvá vlna tajf sa rozvinula v 11. storočí (po r. 1031) a trvala zhruba do konca storočia. Rivalita medzi nimi (o územie, bohatstvo i prestíž) oslabovala moslimskú obranu proti renesancii kresťanských kráľov severu – a preto mnohé kniežatstvá platili kresťanským panovníkom tribút (parias), aby si zaistili mier alebo podporu.

V rámci vnútorných sporov a tlaku kresťanov sa niekoľkokrát stávalo, že emiri hľadali pomoc u severoafrických vojenských dynastií. Po páde Toleda (1085) niektoré tajfy pozvali dobyvateľov z dynastie Almoravidov (dobytím a následnou intervenciou pod vedením Yusuf ibn Tashfinu), ktorí ich postupne pohltili a pripojili k svojej ríši. Keď Almoravidov v polovici 12. storočia oslabil mocenský vplyv, vznikla druhá vlna tajf (stredné 12. storočie), ktorá skončila vstupom a konsolidáciou dynastie Almohadov po roku 1147.

Kultúra, ekonomika a spoločnosť

Napriek politickej slabosti boli mnohé tajfy centrami kultúrneho rozkvetu. Emiri súťažili o najlepších básnikov, učencov, prekladateľov a remeselníkov, aby zvýšili prestíž svojho dvora. Výsledkom boli bohaté knižnice, dvorové básnické školy, stavebné projekty (paláce, mešity, alcazaby) a rozvinuté remeslá — od kovotepectva po textil. Medzi známe osobnosti spojené s obdobím patria napríklad básnici a učenci, ale aj hovorcovia dvorského života (napr. al-Mu'tamid z Seville, známy aj ako básnik a mecenáš).

Ekonomika tajf bola založená na poľnohospodárstve, obchode (morom i vnútrozemím), remeslách a mestských aktivitách. Mnohé kniežatstvá razili vlastné mince a udržiavali obchodné väzby so Severnou Afrikou a kresťanskými susedmi.

Vojenské pomery a diplomacia

Emiri tajf často používali nájomné oddiely — kresťanských i moslimských žoldnierov — v bojoch proti susedom. Niekedy si lízali pomoc od kresťanských kráľov výmenou za peniaze alebo územné výhody. Rivalita medzi tajfami spôsobovala časté spojenectvá, zrady a prelievanie krvi; v menšej mierke to odrážalo aj rozdelenie etnických skupín vo vnútri moslimskej spoločnosti.

Výzva pre tajfy prišla zvonka: Almoravidi a neskôr Almohadi boli pozývaní ako vojenská podpora, no často tieto intervencie vyústili do pripojenia tajf k severoafrickým ríšam namiesto ich oslobodenia ako autonómnych jednotiek.

Najvýznamnejšie tajfy

• Sevilla (známa svojou expanzívnou politikou a kultúrnym dvorom, neskôr Abbadovská dynastia a al-Mu'tamid)
• Zaragoza (Saragossa) — silná, ale pod tlakom kresťanských kráľov z Pyrenejí
• Toledo — dôležitý politický a strategický bod, jeho pád v roku 1085 bol spúšťačom volania po almoravidskej pomoci
• Badajoz — bývalý hraničný vojenský okrsok kalifátu
• Granada, Valencia, Málaga, Almería, Denia a ďalšie menšie prímorské alebo vnútrozemské centrá

Dôsledky a význam

Rozpad Umajjovského kalifátu a vznik tajf znamenal politickú fragmentáciu, ktorá uľahčila postup kresťanských kráľov v procese rekonkvisty. Zároveň však obdobie tajf prinieslo výrazný kultúrny a umelecký rozvoj, ktorý ovplyvnil celú mediterránsku oblasť. Aj keď mnohé kniežatstvá stratili nezávislosť pod Almoravidmi a neskôr Almohadmi, dedičstvo ich umeleckej produkcie, architektúry a vedeckej činnosti pretrvalo a prispelo k bohatstvu stredovekej iberskej civilizácie.

Mapa tajfasu v roku 1031

Zoznam taifov

Prvé obdobie (11. storočie)

• Albarracín: 1011-1104 (Almoravidom)
• Algeciras: 1035-58 (do Sevilly)
• Almería: 1011-91 (Almoravidom)
• Alpuente: 1009-1106 (Almoravidom)
• Arcos: 1011-68 (do Sevilly)
• Badajoz: 1009-1094 (do vlády Almoravidov)
• Carmona: 1013-91 (pre Almoravidov)
• Ceuta: 1061-84 (pre Almoravidov)
• Córdoba: 1031-91 (do Sevilly)
• Denia: 1010/12-76 (do Zaragozy)
• Granada: 1013-90 (Almorávidom)
• Lisabon: 1022-? (do Badajozu)
• Lorca: 1051-91 (Almoravidom)
• Málaga: 1026-57/58 (Granada); 1073-90 (Almoravidi)
• Malorka: 1076-1116 (Almoravidom)
• Mértola: 1033-91 (Almoravidom)
• Molina: ?-1100 (do Aragónska)
• Morón: 1013-66 (do Sevilly)
• Murcia: 1011/12-65 (do Valencie)
• Murviedro a Sagunto: 1086-92 (pre Almoravidov)
• Niebla: 1023/24-91 (do Sevilly)
• Ronda: 1039/40-65 (do Sevilly)
• Rueda: 1118-30 (do Aragónska)
• Saltés a Huelva: 1012/13-51/53 (do Sevilly)
• Santa María de Algarve: 1018-51 (do Sevilly)
• Sevilla: 1023-91 (Almoravidom)
• Silves: 1040-63 (do Sevilly)
• Toledo: 1010/31-85 (do Kastílie)
• Tortosa: 1039-60 (do Zaragozy); 1081/82-92 (do Denie)
• Valencia: 1010/11-94 (El Cidovi, nominálne vazalovi Kastílie)
• Zaragoza: 1018-46 (Banu Tujib; potom Banu Hud); 1046-1110 (Almoravidi; v roku 1118 Aragón)

Druhé obdobie (12. storočie)

• Almería: 1145-47 (krátko Kastília a potom Almohadi)
• Arcos: 1143 (Almohadom)
• Badajoz: 1145-50 (Almohadom)
• Beja a Évora: 1114-50 (Almohadom)
• Carmona: dátumy a osud sú rozptýlené
• Constantina a Hornachuelos: dátumy a osud sa rozchádzajú
• Granada: 1145 (Almohadom?)
• Guadix a Baza: 1145-51 (do Murcie)
• Jaén: 1145-59 (Murcia); 1168 (Almohadom)
• Jerez: 1145 (Almohadom)
• Málaga: 1145-53 (Almohadom)
• Mértola: 1144-45 (do Badajozu)
• Murcia: 1145 (do Valencie); 1147-72 (Almohadom)
• Niebla: 1145–50? (Almohadom)
• Purchena: dátumy a osud sa rozptyľujú
• Ronda: 1145 (Almoravidom)
• Santarém: ?-1147 (do Portugalska)
• Segura: 1147–? (osud neznámy)
• Silves: 1144-55 (Almohadom)
• Tavira: dátumy a osud sa rozptyľujú
• Tejada: 1145-50 (Almohadom)
• Valencia: 1145-72 (Almohadom)

Tretie obdobie (13. storočie)

• Arjona: 1232-44 (do Kastílie)
• Baeza: 1224-26 (do Kastílie)
• Denia: 1224-27 (Almohadom?)
• Lorca: 1240-65 (do Kastílie)
• Menorka: 1228-87 (do Aragónska)
• Murcia: 1228-66 (do Kastílie)
• Niebla: 1234-62 (do Kastílie)
• Orihuela: 1239/40-49/50 (do Murcie alebo Kastílie)
• Valencia: 1228/29-38 (do Aragónska)

Okrem toho, ale zvyčajne sa nepovažujú za taify, sú to:

• Granada: 1237-1492 (do Kastílie)
• Las Alpujarras: 1568-71 (do Španielska)

Taifas v roku 1080

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to tajfa?

Odpoveď: Tajfa bolo nezávislé islamské kniežatstvo, ktorému vládli moslimovia a ktoré vzniklo počas histórie Pyrenejského polostrova.

Otázka: Ako vznikli tajfy?

Odpoveď: Tajfy sa sformovali po zániku Umajjovského kalifátu v Kordóbe v roku 1031 v dôsledku administratívneho rozdelenia a etnického rozdelenia jeho elity.

Otázka: Kto patril k elite tajfov?

Odpoveď: Elitu tajfy tvorili Arabi (silná, ale nepatrná menšina), bývalí otroci z východnej Európy a iberskí moslimovia (známi ako muladíovia).

Otázka: Kedy nastalo druhé obdobie rozvoja tajf?

Odpoveď: Druhé obdobie rozvoja tajfov nastalo v polovici 12. storočia, keď bola dynastia Almoravidov na ústupe.

Otázka: Čo robili emiri, aby získali kultúrnu prestíž?

Odpoveď: Emiri sa snažili najať slávnych básnikov a remeselníkov, aby získali kultúrnu prestíž.

Otázka: Ako reagovali kresťanské kráľovstvá na moslimské kráľovstvá?

Odpoveď: Kresťanské kráľovstvá boli oveľa silnejšie ako moslimské, takže mali nad nimi moc a nútili ich podriadiť sa a platiť tribút.

Otázka: Čo sa stalo, keď severoafrických bojovníkov pozvali tajfúnske kniežatá?

Odpoveď: Keď severoafrických bojovníkov pozvali tajfúnske kniežatá, anektovali ich územia namiesto toho, aby im pomohli bojovať proti kresťanským kráľom.


Prehľadať