Taifa

Tajfa (z arabčiny: طائفة ṭā'ifa, množné číslo طوائف ṭawā'if) bolo nezávislé moslimské kniežatstvo. Taifas sa vyvinul počas histórie Pyrenejského polostrova. Zvyčajne to boli emiráty alebo malé kráľovstvá, ale existovala aj jedna oligarchia, Sevilla. Viacero ich vzniklo v Al-Andaluse (maurská Iberia) po zániku Umajjovského kalifátu v Kordóbe v roku 1031.

Vznikli v dôsledku administratívneho rozdelenia Umajjovského kalifátu v Córdobe a etnického rozdelenia jeho elity. Tá bola rozdelená medzi Arabov (silnú, ale nepatrnú menšinu), Berberov, východoeurópskych bývalých otrokov a iberských moslimov (známych ako muladíovia (veľká väčšina).

V polovici 12. storočia, keď dynastia Almoravidov upadala, nastalo druhé obdobie rozvoja tajfov.

V 11. storočí a opäť v polovici 12. storočia medzi sebou emiri (vládcovia) tajfov neustále bojovali, a to nielen vojensky, ale aj o kultúrnu prestíž. Snažili sa získať najznámejších básnikov a remeselníkov.

Po zániku kalifátu boli súperiace moslimské kráľovstvá oveľa slabšie ako kresťanské, a tak sa museli podriadiť a platiť tribút.

Tajfské kniežatá sa dvakrát obrátili na severoafrických bojovníkov, aby im pomohli v boji proti kresťanským kráľom. Almorávidov pozvali po páde Toleda (1085), Almohadov po páde Lisabonu (1147). Bojovníci nepomohli tajfúnskym emirom, ale radšej pripojili ich krajiny k vlastným severoafrickým ríšam.

Taifas si často najímal kresťanských žoldnierov na boj proti susedným kráľovstvám (kresťanským aj moslimským). Najdynamickejšou tajfou, ktorá si pred almoravidským vpádom podmanila väčšinu svojich susedov, bola Sevilla. Veľmi silná a expanzívna bola aj Zaragoza, ktorú však držali v šachu susedné kresťanské štáty z Pyrenejí. Zaragoza, Toledo a Badajoz boli predtým hraničnými vojenskými okresmi kalifátu.

Mapa tajfasu v roku 1031

Zoznam taifov

Prvé obdobie (11. storočie)

Albarracín: 1011-1104 (Almoravidom)
Algeciras: 1035-58 (do Sevilly)
Almería: 1011-91 (Almoravidom)
Alpuente: 1009-1106 (Almoravidom)
Arcos: 1011-68 (do Sevilly)
Badajoz: 1009-1094 (do vlády Almoravidov)
Carmona: 1013-91 (pre Almoravidov)
Ceuta: 1061-84 (pre Almoravidov)
Córdoba: 1031-91 (do Sevilly)
Denia: 1010/12-76 (do Zaragozy)
Granada: 1013-90 (Almorávidom)
Lisabon: 1022-? (do Badajozu)
Lorca: 1051-91 (Almoravidom)
Málaga: 1026-57/58 (Granada); 1073-90 (Almoravidi)
Malorka: 1076-1116 (Almoravidom)
Mértola: 1033-91 (Almoravidom)
Molina: ?-1100 (do Aragónska)
Morón: 1013-66 (do Sevilly)
Murcia: 1011/12-65 (do Valencie)
Murviedro a Sagunto: 1086-92 (pre Almoravidov)
Niebla: 1023/24-91 (do Sevilly)
Ronda: 1039/40-65 (do Sevilly)
Rueda: 1118-30 (do Aragónska)
Saltés a Huelva: 1012/13-51/53 (do Sevilly)
Santa María de Algarve: 1018-51 (do Sevilly)
Sevilla: 1023-91 (Almoravidom)
Silves: 1040-63 (do Sevilly)
Toledo: 1010/31-85 (do Kastílie)
Tortosa: 1039-60 (do Zaragozy); 1081/82-92 (do Denie)
Valencia: 1010/11-94 (El Cidovi, nominálne vazalovi Kastílie)
Zaragoza: 1018-46 (Banu Tujib; potom Banu Hud); 1046-1110 (Almoravidi; v roku 1118 Aragón)

Druhé obdobie (12. storočie)

Almería: 1145-47 (krátko Kastília a potom Almohadi)
Arcos: 1143 (Almohadom)
Badajoz: 1145-50 (Almohadom)
Beja a Évora: 1114-50 (Almohadom)
Carmona: dátumy a osud sú rozptýlené
Constantina a Hornachuelos: dátumy a osud sa rozchádzajú
Granada: 1145 (Almohadom?)
Guadix a Baza: 1145-51 (do Murcie)
Jaén: 1145-59 (Murcia); 1168 (Almohadom)
Jerez: 1145 (Almohadom)
Málaga: 1145-53 (Almohadom)
Mértola: 1144-45 (do Badajozu)
Murcia: 1145 (do Valencie); 1147-72 (Almohadom)
Niebla: 1145–50? (Almohadom)
Purchena: dátumy a osud sa rozptyľujú
Ronda: 1145 (Almoravidom)
Santarém: ?-1147 (do Portugalska)
Segura: 1147–? (osud neznámy)
Silves: 1144-55 (Almohadom)
Tavira: dátumy a osud sa rozptyľujú
Tejada: 1145-50 (Almohadom)
Valencia: 1145-72 (Almohadom)

Tretie obdobie (13. storočie)

Arjona: 1232-44 (do Kastílie)
Baeza: 1224-26 (do Kastílie)
Denia: 1224-27 (Almohadom?)
Lorca: 1240-65 (do Kastílie)
Menorka: 1228-87 (do Aragónska)
Murcia: 1228-66 (do Kastílie)
Niebla: 1234-62 (do Kastílie)
Orihuela: 1239/40-49/50 (do Murcie alebo Kastílie)
Valencia: 1228/29-38 (do Aragónska)

Okrem toho, ale zvyčajne sa nepovažujú za taify, sú to:

Granada: 1237-1492 (do Kastílie)
Las Alpujarras: 1568-71 (do Španielska)

Taifas v roku 1080

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to tajfa?

Odpoveď: Tajfa bolo nezávislé islamské kniežatstvo, ktorému vládli moslimovia a ktoré vzniklo počas histórie Pyrenejského polostrova.

Otázka: Ako vznikli tajfy?

Odpoveď: Tajfy sa sformovali po zániku Umajjovského kalifátu v Kordóbe v roku 1031 v dôsledku administratívneho rozdelenia a etnického rozdelenia jeho elity.

Otázka: Kto patril k elite tajfov?

Odpoveď: Elitu tajfy tvorili Arabi (silná, ale nepatrná menšina), bývalí otroci z východnej Európy a iberskí moslimovia (známi ako muladíovia).

Otázka: Kedy nastalo druhé obdobie rozvoja tajf?

Odpoveď: Druhé obdobie rozvoja tajfov nastalo v polovici 12. storočia, keď bola dynastia Almoravidov na ústupe.

Otázka: Čo robili emiri, aby získali kultúrnu prestíž?

Odpoveď: Emiri sa snažili najať slávnych básnikov a remeselníkov, aby získali kultúrnu prestíž.

Otázka: Ako reagovali kresťanské kráľovstvá na moslimské kráľovstvá?

Odpoveď: Kresťanské kráľovstvá boli oveľa silnejšie ako moslimské, takže mali nad nimi moc a nútili ich podriadiť sa a platiť tribút.

Otázka: Čo sa stalo, keď severoafrických bojovníkov pozvali tajfúnske kniežatá?

Odpoveď: Keď severoafrických bojovníkov pozvali tajfúnske kniežatá, anektovali ich územia namiesto toho, aby im pomohli bojovať proti kresťanským kráľom.