Treťohory boli oficiálnym geologickým obdobím, ale už sa nepoužívajú. Zahŕňalo prvú časť kainozoika. V súčasnosti sa delí na paleogén a neogén.

Predchádzajúce používanie termínu "treťohory" vysvetľuje, prečo sa posledné obdobie kainozoika nazýva štvrtohory. O tom sa viedla veľká diskusia. Tieto rozhodnutia prijíma Medzinárodná únia geologických vied (IUGS). Táto organizácia riadi Medzinárodnú komisiu pre stratigrafiu, ktorá rozhoduje o tom, ako máme pomenovať geologické vrstvy a štádiá.

Vo vedeckej literatúre 19. a 20. storočia sa používal názov treťohory, pričom geológovia dnes používajú paleogén a neogén.

Časové vyznačenie a členenie

Historicky označovali treťohory interval po kriede a pred štvrtohorami (kvartérom). Moderné stratigrafické rozdelenie kainozoika definuje tieto obdobia presnejšie:

  • Paleogén (paleocene, eocén, oligocén) – približne 66 až 23,03 milióna rokov (Ma).
  • Neogén (miocén, pliocén) – približne 23,03 až 2,58 Ma.
  • Štvrtohory (kvartér) začínajú od približne 2,58 Ma a pokračujú po súčasnosť.

Konkrétne epochy v rámci paleogénu a neogénu sú (približné hranice):

  • Paleocén: ~66–56 Ma
  • Eocén: ~56–33,9 Ma
  • Oligocén: ~33,9–23,03 Ma
  • Miocén: ~23,03–5,333 Ma
  • Pliocén: ~5,333–2,58 Ma

Prečo sa pojem "treťohory" prestal používať

Termín "treťohory" (angl. "Tertiary") bol bežný v staršej geologickej literatúre, no postupom času sa ukázalo, že je menej presný z hľadiska medzinárodného stratigrafického systému. Hlavné dôvody nahradenia sú:

  • Potreba formálnejšieho a presnejšieho členenia s definovanými GSSP (globálne stratotypové miesta a hranice).
  • Aktualizácie v biostratigrafii, magnetostratigrafii a rádiometrickom datovaní, ktoré umožnili presnejšie vyznačenie hraníc medzi obdobiami.
  • Medzinárodné odporúčania IUGS/ICS, ktoré uprednostnili rozdelenie kainozoika na paleogén, neogén a kvartér pre jednoznačnosť a jednotu terminológie.

Hlavné geologické, klimatické a biologické udalosti v obdobiách, ktoré kedysi tvorili treťohory

  • Po vymretí na konci kriedy (K–Pg, ~66 Ma) nastáva rýchla adaptívna rádiozácia cicavcov a vtákov; mnohé moderné skupiny sa začínajú rozširovať.
  • Paleogén zaznamenal výrazné klimatické zmeny: teplé obdobie eocénu vrátane udalosti PETM (Paleocene–Eocene Thermal Maximum, ~56 Ma), následné ochladzovanie a začiatok glaciácie Antarktídy v priebehu oligocénu.
  • Neogén priniesol ďalšie ochladzovanie, rozšírenie travinných ekosystémov (rozvoj stepí a saván), veľkú diverzifikáciu bylinožravých cicavcov a rastúci výskyt druhov blízkych moderným formám. V miocéne a pliocéne prebiehala intenzívna výstavba moderných horských systémov (Alpy, Himaláje) a posuny oceánskych prúdov.
  • Biogeografické zmeny vrátane postupného uzavretia Panamského prieplavu (následky v pliocéne) mali vplyv na oceánske prúdy a klímu.
  • V paleoveku kainozoika sú tiež dôležité zmeny v morských ekosystémoch: vývoj moderných foraminifer, diatómov a iných mikrofossílií využívaných pri stratigrafii a paleoklimatických rekonstrukciách.

Používanie v súčasnosti

V bežnom a aj v niektorých odborných textoch sa pojem treťohory stále objavuje zo zvyku alebo pri prechode zo starších prác. Avšak v moderne definovanej medzinárodnej stratigrafii sa odporúča využívať paleogén a neogén (a ďalej štvrtohory / kvartér) podľa pravidiel IUGS/ICS, ktoré určujú presné hranice a jednotky.

Pre študium geologických procesov, paleoklimatických zmien a evolúcie života v tomto časovom intervale je teda vhodné pracovať s novším členením, pričom znalosti a údaje zo starších zdrojov nazývajúcich obdobie "treťohory" zostávajú hodnotné — len je treba vedieť, akým moderným obdobiam zodpovedajú.