Táto Zem ľudstva je prvou knihou z kvarteta Buru od Pramoedya Ananta Toera. Román prvýkrát vydalo indonézske vydavateľstvo Hasta Mitra v roku 1980. Dej sa odohráva na konci holandskej koloniálnej nadvlády v Indonézii a rozpráva o spoločenských, rasových a právnych konfliktoch tej doby. Pramoedya napísal a spísal príbeh po tom, čo ho dlhodobo uväznili; pôvodne príbeh rozprával nahlas ostatným väzňom na ostrove Buru vo východnej Indonézii, pretože mu nebolo dovolené písať. Rozprávaný text sa medzi väzňami šíril, neskôr ho autor mohol zapísať a pripraviť k vydaniu.
Dej a postavy
Hlavnou postavou a rozprávačom románu je mladý jávsky intelektuál Minke. Vyrastá v prostredí, kde sa miešajú jávska tradícia a západné vzdelanie – navštevuje elitnú holandskú školu a snaží sa uplatniť ako novinár a spisovateľ. Jeho život sa zmení, keď sa zamiluje do Annelies, krásnej dcéry Nyai Ontosoroh. Nyai Ontosoroh je pôvodne konzort (concubine) holandského plantážnika, no v priebehu deja sa ukáže ako mimoriadne silná, vzdelaná a samostatná žena, ktorá vedie obchodné záležitosti a bojuje o práva svojej rodiny.
Vzťah Minkeho a Annelies, ako aj osudy Nyai, odhaľujú tlaky koloniálnej spoločnosti: rasizmus, právnu nerovnosť medzi Európanmi a domorodcami, triedne rozdiely a sociálne predsudky voči ľuďom miešaného pôvodu (Indo). Román sústreďuje pozornosť na osobné dôsledky týchto systémových nespravodlivostí.
Témy a literárny význam
- Koloniálna dominancia a rasizmus: kniha ilustruje, ako koloniálny právny a spoločenský poriadok deprivuje domorodých obyvateľov a napomáha zneužívaniu moci.
- Identita a vzdelanie: Minkeho zápas o vlastnú identitu medzi javanskými korenmi a európskymi ideálmi ukazuje ambivalenciu koloniálnej modernizácie.
- Postavenie žien: postava Nyai Ontosoroh rozbíja stereotypy o „slabej“ domorodej žene – je aktívna, podnikavá a právne uvedomelá.
- Právna a ekonomická nespravodlivosť: príbeh detailne popisuje súdne a majetkové spory, ktoré odhaľujú zákony upravené v prospech Európanov.
Cenzúra, vydania a medzinárodný dosah
Indonézsky generálny prokurátor oficiálne zakázal Táto Zem ľudstva v roku 1981. Kniha sa stala jedným zo symbolov odporu proti cenzúre počas vlády Nového poriadku (Orde Baru). Napriek zákazu sa zachovalo mnoho výtlačkov prvých vydaní a román získal značnú medzinárodnú pozornosť. V Indonézii ju neskôr vydavateľstvo Lentera Depantara začalo znova vydávať v roku 2005. Dielo Pramoedya Ananta Toera sa preložilo do desiatok jazykov; vo svete vyšlo v približne 33 jazykoch, čím si autor vybudoval medzinárodné renomé.
Dedičstvo
Táto Zem ľudstva je považovaná za jedno z najdôležitejších diel modernej indonézskej literatúry. Román sa často študuje v kontexte postkoloniálnych štúdií a literatúry bojujúcej proti útlaku. Jeho kombinácia osobného príbehu a širokého spoločenského rozmeru priťahuje čitateľov i odborníkov, a dielo inšpirovalo aj divadelné inscenácie, literárne diskusie a filmové spracovania v Indonézii.
Pramoedya Ananta Toer zostáva jedným z najvplyvnejších indonézskych spisovateľov 20. storočia – nielen pre kvalitu svojich románov, ale aj pre ich historický a politický význam v boji proti cenzúre a za literárnu slobodu.