Rok štyroch cisárov

Nástupníctvo

Nero Galbovi

V júni 68 sa senát iniciatívne zbavil Nerona, vyhlásil ho za verejného nepriateľa a Galbu za cisára. Pretoriánska garda bola podplatená, aby Nerona zradila, a Nero spáchal samovraždu. Galba bol uznaný za cisára a privítali ho v meste na čele jeho légií

Galba nezostal dlho populárny. Na svojom pochode do Ríma buď zničil mestá, ktoré ho okamžite neprijali, alebo im vymeral obrovské pokuty. V Ríme Galba zrušil všetky Neronove reformy vrátane výhod pre mnohé významné osoby. Ani armáda nebola spokojná. Po bezpečnom príchode do Ríma Galba odmietol vyplatiť odmeny, ktoré sľúbil vojakom, ktorí ho podporovali. Rímska pokladnica bola po Neronových extravaganciách skutočne v zlom stave, ale Galba situáciu nezvládol dobre.

Podobne ako Nero, aj Galba mal strach zo sprisahancov a mnohých senátorov a ekvitov popravil bez súdu. Navyše na začiatku občianskeho roka 69, 1. januára, légie Germania Inferior odmietli prisahať vernosť a poslušnosť novému cisárovi. Nasledujúci deň légie vyhlásili za cisára svojho miestodržiteľa Vitellia.

Marcus Salvius Otho podplatil na svoju stranu pretoriánsku gardu, ktorá už bola s cisárom veľmi nespokojná. Keď sa Galba dozvedel o štátnom prevrate, vyšiel do ulíc v snahe normalizovať situáciu. Ukázalo sa, že to bola chyba, pretože nedokázal získať žiadnych stúpencov. Krátko nato ho pretoriánska garda zabila na Fóre.

Otho Vitelliovi

Senát ešte v ten istý deň uznal Ota za cisára. Nový cisár bol pozdravený s úľavou. Hoci bol Otho ctižiadostivý a chamtivý, nemal záznam o tyranii alebo krutosti a očakávalo sa, že bude spravodlivým cisárom. Z Germánie však do Itálie tiahli problémy v podobe Vitellia.

Vitellius mal za sebou najlepšie elitné légie impéria, zložené z veteránov germánskych vojen. Tie sa mali ukázať ako jeho najlepší argument na získanie moci. Otovi sa nechcelo začať ďalšiu občiansku vojnu a vyslal vyslancov, aby navrhli mier a pozvali Vitellia za zaťa. Bolo však už neskoro na dohady; Vitelliovi generáli mali polovicu jeho armády namierenú do Itálie. Po sérii menších víťazstiev bol Otho porazený v bitke pri Bedriacu. Namiesto úteku a pokusu o protiútok sa Otho rozhodol ukončiť anarchiu a spáchal samovraždu. Cisárom bol len niečo viac ako tri mesiace.

Vitellius až Vespasián

Po správe o Otovej samovražde senát uznal Vitellia za cisára. Po tomto uznaní sa Vitellius vydal na cestu do Ríma. Od začiatku svojej vlády čelil problémom. Mesto zostalo veľmi skeptické, keď si Vitellius vybral na prijatie úradu Pontifex Maximus deň so zlým znamením (podľa rímskej povery).

Udalosti by im zrejme dali za pravdu. Keď mal Vitellius trón pevne zabezpečený, začal usporadúvať množstvo hostín, banketov a triumfálnych sprievodov, ktoré priviedli cisársku pokladnicu takmer k bankrotu. Dlhy rýchlo narástli a veritelia začali požadovať ich splatenie.

Vitellius prejavil svoju násilnícku povahu tým, že nariadil mučenie a popravu tých, ktorí sa odvážili vzniesť takéto požiadavky. Vitellius sa rozhodol zabiť občanov, ktorí ho označili za svojho dediča, často spolu s prípadnými spoludedičmi. Okrem toho prenasledoval každého možného konkurenta, pozýval ho do paláca s prísľubom moci len preto, aby ho zavraždil.

V roku 67 dostal Vespasián od Nerona osobitné velenie v Judsku, ktorého úlohou bolo potlačiť veľké židovské povstanie. Získal podporu guvernéra Sýrie Gaia Licinia Muciana. Silné sily zostavené z judských a sýrskych légií pod Mucianovým velením tiahli na Rím. Samotný Vespasián odcestoval do Alexandrie, kde bol 1. júla vyhlásený za cisára, čím získal kontrolu nad dôležitými dodávkami obilia z Egypta. Vespasiánov syn Titus zostal v Judei, aby sa vysporiadal so židovským povstaním. Skôr ako sa východné légie dostali do Ríma, dunajské légie z provincií Raetia a Moesia tiež v auguste vyhlásili Vespasiána za cisára a pod vedením Marka Antonia Prima vtrhli do Itálie. V októbri sily vedené Primom dosiahli drvivé víťazstvo nad Vitelliovým vojskom v druhej bitke pri Bedriacu.

Vitellius, obklopený nepriateľmi, sa naposledy pokúsil získať mesto na svoju stranu, pričom v prípade potreby rozdával úplatky a sľuboval moc. Dunajská armáda bola teraz veľmi blízko Ríma. Vitellius sa ukryl a pripravoval sa na útek, ale rozhodol sa pre poslednú návštevu paláca. Tam ho chytili Vespasiánovi muži a zabili ho. Pri obsadzovaní hlavného mesta vypálili Jupiterov chrám.

Nasledujúci deň senát uznal Vespasiána za cisára. Bolo to 21. decembra 69, v roku, ktorý sa začal s Galbom na tróne.

Nero


Galba


Otho


Vitellius


Vespasián

Chronológia

68

• Apríl - Servius Sulpicius Galba, guvernér Hispania Tarraconensis, a Vindex, guvernér Gallia Lugdunensis, povstali proti Neronovi
• Máj - Rýnske légie porazili a zabili Vindexa v Galii
• Jún - Senát vyhlásil Nera za verejného nepriateľa (hostis) (8. júna) a spáchal samovraždu (9. júna); Galba bol uznaný za cisára.
• november - Vitellius vymenovaný za guvernéra Germania Inferior

69

• 1. január - Rýnske légie odmietajú prisahať vernosť Galbovi
• 2. januára - Vitellius vyhlásený za cisára pri Rýne
• 15. január - Galba zabitý pretoriánskou gardou; v ten istý deň senát uznáva Otha za cisára
• 14. apríla - Vitellius porazil Ota
• 16. apríla - Otho spáchal samovraždu; Vitellius uznaný za cisára
• 1. júla - Vespasián, veliteľ rímskej armády v Judei, vyhlásený za cisára egyptskými légiami pod vedením Tiberia Júlia Alexandra
• august - Dunajské légie oznámili podporu Vespasiánovi (v Sýrii) a v septembri v jeho mene napadli Itáliu
• Október - Dunajská armáda porazila Vitellia a Vespasián obsadil Egypt
• 20. decembra - Vitellius zabitý vojakmi v cisárskom paláci
• 21. decembra - Vespasián uznaný za cisára.

Súvisiace stránky

• Tacitus, Dejiny
• Rok piatich cisárov (193)
• Rok šiestich cisárov (238)