Veľké kantóské zemetrasenie 1923: zničenie Tokia a Jokohamy
Veľké kantóské zemetrasenie 1. septembra 1923: dramatický prehľad zničenia Tokia a Jokohamy, rozsiahle škody, tisíce obetí a vplyv na moderné Japonsko.
Veľké zemetrasenie v Kantó (関東大震災, Kantó daišinsai) bola japonská prírodná katastrofa v oblasti Kantó na ostrove Honšú. Zemetrasenie nastalo v sobotu 1. septembra 1923 o 11:58:44 JST (2:58:44 UTC). Trvalo od 4 do 10 minút.
Toto zemetrasenie zničilo Tokio, prístavné mesto Jokohama a okolité prefektúry Čiba, Kanagawa a Šizuoka. Spôsobilo rozsiahle škody. Zahynulo približne 140 000 ľudí.
Základné fakty a príčina
Zemetrasenie sa zvyčajne udáva s magnitúdou približne 7,9 (Richter/Mw). Epicentrum sa nachádzalo v oblasti zálivu Sagami pri pobreží Kantó; hypocentrum bolo pomerne plytké, čo zosilnilo účinky otrasov na povrchu. Silné otrasové pole spôsobilo zrútenie budov, prerušenie dopravy a energetickej siete.
Fáza po katastrofe a hlavné dôsledky
- Požiare: Najničivejším následkom zemetrasenia boli rozsiahle požiare, ktoré sa rýchlo rozšírili z dôvodu rozbitých plynových vedení a nedostatočnej zásobovania vodou pre hasenie. V Tokiu a Jokohame sa vytvorili veľké ohnivé víry (firestorms), ktoré pohltili celé mestské štvrte.
- Škody na infraštruktúre: Zničené boli železničné trate, prístavy, telekomunikácie, vodovodné a plynové siete. Mnohé mosty a cesty boli neprejazdné, čo sťažovalo evakuáciu a záchranné práce.
- Obete a vysídlenie: Počet obetí je odhadovaný na približne 100 000–140 000 ľudí vrátane mŕtvych a nezvestných. Asi pol milióna až 600 000 domov bolo zničených a dočasne alebo trvale prišlo o strechu nad hlavou približne 1,5–2 milióny ľudí.
- Tsunami a zosuvy pôdy: V pobrežných oblastiach sa objavili menšie vlny tsunami a početné zosuvy pôdy v kopcovitom teréne zhoršili situáciu.
Sociálne a politické následky
Bezprostredne po katastrofe nastali rozsiahle evakuácie, panika a nedostatok základných potrieb. V chaosu vypukli tiež ozbrojené incidenty, lynče a násilie voči prisťahovalcom, najmä kórejského pôvodu, ale aj voči ľuďom s iným etnickým či politickým pôvodom. Mnohé z týchto udalostí boli sprevádzané zásahmi ozbrojených síl a polície, čo malo ďalekosiahle spoločenské dôsledky.
Pomoc, obnova a dlhodobé dopady
Do oblasti prúdila vnútroštátna aj medzinárodná pomoc. Obnova miest zahŕňala rozsiahle projekty mestského plánovania: pri prestavbe Tokia a Jokohamy sa vytvárali širšie bulváre, protipožiarne pásy a verejné parky ako požiarne priechody a zhromaždiská. Kataklizma tiež urýchlila prísnejšie stavebné predpisy a širšie prijatie seizmickej odolnosti v stavebníctve v Japonsku.
Veľké kantóské zemetrasenie z roku 1923 ostalo hlbokou stopou v japonskej pamäti — nielen v počte obetí a materiálnych škodách, ale aj v spôsobe, akým krajina pristúpila k prevencii rizík pri ďalších zemetraseniach.
Galéria
·
Tokio v plameňoch
· 
Pohľad na deštrukciu v Jokohame
Súvisiace stránky
Prehľadať