Zemetrasenie a cunami v Tóhoku v roku 2011 bolo zemetrasenie s magnitúdou 9,0 a následné vlny cunami. Na stupnici seizmickej intenzity JMA bolo namerané na úrovni 8,4. K zemetraseniu došlo 11. marca 2011 o 05:46:23 UTC 130 km od mesta Sendai v prefektúre Mijagi na východnom pobreží japonského regiónu Tóhoku. Bolo v hĺbke 24,4 km (15,2 míle). Bolo to najsilnejšie zemetrasenie, ktoré zasiahlo Japonsko v zaznamenanej histórii. Bolo to zároveň štvrté najsilnejšie zemetrasenie na Zemi od začiatku moderného zaznamenávania v roku 1900.
Priebeh udalostí
Zemetrasenie vzniklo v subdukčnej zóne pozdĺž japonského pobrežia, keď sa tichomorská tektonická platňa podsunula pod eurázijskú platňu. Po hlavnom otrasení nasledovali početné silné otrasenia (aftershocks), niektoré s magnitúdou presahujúcou 7,0, čo komplikovalo záchranné práce a obnovu. Po otrasení sa v priebehu niekoľkých minút vytvorili mohutné tsunami, ktoré zasiahli pobrežné oblasti Tóhoku a ďalšie časti Tichomoria.
Tsunami a rozsah škôd
- Výška vĺn: Vlny dosahovali v niektorých lokalitách desiatky metrov; lokálne maximálne hodnoty sa uvádzajú až do približne 40 metrov.
- Zaplavovanie a zničenie: Mnohé mestá a obce pri pobreží boli úplne zaplavené alebo vážne poškodené — domy, prístavy, lodenice, železničné trate, cesty a priemyselné objekty boli zničené alebo nepriechodné.
- Urbanistické následky: Oblasti utrpeli zosuvy pôdy, tektonické posuny a lokálne poklesy povrchu (subsidence), čo sťažovalo následnú obnovu infraštruktúry.
Jadrová havária vo Fukušime
Najzávažnejším následkom vnútornej krízy sa stala havária v jadrovej elektrárni Fukušima Daiiči, kde došlo k výpadku chladenia reaktorov v dôsledku prerušenia dodávky elektriny a poškodenia systémov po cunami. V niekoľkých blokoch došlo k čiastočným alebo úplným roztaveniam palivových súborov, uvoľneniu rádioaktívnych látok a rozsiahlej evakuácii obyvateľstva v okolí elektrárne. Evakuované boli desaťtisíce až stovky tisíc ľudí a oblasť zostala dlhodobo kontaminovaná; proces odstavenia a dekontaminácie elektrárne trvá roky.
Obete a humanitárne následky
- Obete: Podľa správy japonskej národnej policajnej agentúry z 10. februára 2015 bolo potvrdených 15 890 mŕtvych, 6 152 zranených a 2 590 nezvestných.
- Evakuácia: V dôsledku cunami a najmä jadrovej havárie bolo evakuovaných veľké množstvo obyvateľov, ktorí stratili domovy alebo sa nemohli vrátiť pre rádioaktívnu kontamináciu.
- Sociálne dopady: Mnohé komunity utrpeli trvalé zmeny — strata pracovných miest, rozbitie rodín, demografické zmeny v odľahlých oblastiach a psychologické následky pre zasiahnuté obyvateľstvo.
Ekonomické a environmentálne dopady
Škody na infraštruktúre, priemysle (vrátane rybolovu a poľnohospodárstva), doprave a bývania boli enormné. Odhady ekonomických nákladov sa pohybujú v desiatkach až stovkách miliárd dolárov — niektoré analýzy označujú udalosť za jednu z najdrahších prírodných katastrof v histórii. Environmentálne následky zahŕňali rozlez rádioaktívnych látok v okolí Fukušimy, znečistenie morskej vody a rozsiahle znečistenie pôdy vyžadujúce dekontamináciu.
Reakcia, obnova a zmeny v politike
- Domáca a medzinárodná pomoc: Japonsko dostalo výraznú medzinárodnú pomoc v podobe finančnej podpory, odborníkov, záchranných tímov a materiálu. Domáce záchranné zložky, armáda a stovky dobrovoľníkov pracovali na záchrane preživších a čistení oblastí.
- Zmeny v energetickej politike: Havária viedla k prehodnoteniu japonskej nukleárnej politiky, dočasnému odstaveniu viacerých jadrových blokov a posilneniu bezpečnostných noriem v oblasti jadrovej energetiky v mnohých krajinách.
- Pripravnosť a varovné systémy: Katastrofa zvýraznila dôležitosť včasného varovania, evakuačných plánov, ochranných prostriedkov a investícií do odolnej infraštruktúry pozdĺž pobrežia.
Pamäť a dlhodobá obnova
Obnova zničenej oblasti je proces, ktorý trvá roky až desaťročia. Mnohé obce sa postupne obnovili, niektoré oblasti zostali vyľudnené kvôli kontaminácii alebo strate pracovných príležitostí. V Japonsku sa stavajú pamätníky a organizujú sa spomienkové podujatia na pamiatku obetí. Katastrofa tiež posilnila medzinárodnú spoluprácu v oblasti geofyziky, varovných systémov a opatrení proti tsunami.
Zhrnutie
Zemetrasenie a cunami v Tóhoku v marci 2011 predstavujú jednu z najväčších moderných prírodných katastrof. Okrem bezprostredných tragických obetí priniesla udalosť rozsiahle materiálne škody, dlhodobé ekologické a sociálne následky a zásadné zmeny v prístupe k bezpečnosti jadrových elektrární a pripravenosti na prírodné katastrofy.

