Tokio

Tokio (東京, Tōkyō, "východné hlavné mesto") je hlavné a najväčšie mesto Japonska, ktoré sa nachádza na ostrove Honšu. Tokio je centrom japonskej vlády. V Tokiu sa nachádza cisársky palác.

Tokio je centrom podnikania, obchodu a priemyslu Japonska, ako aj celej Ázie. Mesto je centrom najväčšej metropolitnej oblasti na svete. Je orientované na Tokijský záliv.

Hlavným mestom Japonska sa stalo v polovici 19. storočia, keď sa jeho názov zmenil z "Edo" na "Tokio". Predtým bolo hlavným mestom Japonska Kjóto. Japonský cisár alebo Tenno žil v Kjóte. Edo bolo miestom, kde žili šogúni Tokugawa. Mesto vyrástlo pod kontrolou šogúnov. Predtým to bolo malé mestečko pri mori. Edo znamená v japončine "ústie rieky".

Tokio zničili požiare, ktoré v roku 1923 vyvolalo veľké zemetrasenie Kantó. Počas druhej svetovej vojny ho tiež vážne poškodili bomby. Po prehratej vojne Japonsko mesto obnovilo.

TokioZoom
Tokio

História

1457-1869

Tokio začalo ako malá rybárska dedina s názvom Edo. Edo sa nachádzalo v starej provincii Musaši.

Klan Edo postavil koncom 12. storočia hradby na ochranu mesta. V roku 1457 postavil Ōta Dōkan hrad Edo. V roku 1590 Tokugawa Ieyasu urobil z Eda svoju základňu. V roku 1603 sa stal šógunom a mesto sa stalo centrom jeho vojenskej vlády. To znamenalo začiatok obdobia Edo. Počas tohto obdobia sa Edo rozrástlo na jedno z najväčších miest na svete. V 18. storočí tu žilo viac ako milión ľudí.

Edo nebolo hlavným mestom Japonska. Cisár žil v hlavnom meste Kjóto. Keďže však šógun bol počas japonskej histórie mocnejší ako cisár, Edo malo väčšiu moc. Približne po 263 rokoch reštauráciaMeidži zbavila šóguna moci. V roku 1869 sa 17-ročný cisár Meidži presťahoval do mesta Edo. Zo starého hradu Edo sa stal cisársky palác.

1869-1943

Bola založená prefektúra Tokio a mesto Tokio. To bolo hlavným mestom až do roku 1943.

1943 - súčasnosť

V roku 1943 sa mesto Tokio a "pridružené obce bývalej prefektúry Tokio (東京府, Tōkyō-fu) (1869-1943)" spojili do jednej.

Centrálne Tokio je postavené okolo hlavných železničných staníc. Prímestské železnice boli postavené relatívne lacno na úrovni ulíc. Nachádza sa tu niekoľko rýchlostných ciest.

Tokio postihli v 20. storočí dve veľké katastrofy. Veľké zemetrasenie Kantó v roku 1923 si vyžiadalo 140 000 mŕtvych alebo nezvestných. Druhou katastrofou pre mesto bola druhá svetová vojna. Bombardovanie Tokia v rokoch 1944 až 1945 zabilo 75 000 až 200 000 ľudí a zničilo polovicu mesta. To boli takmer také škody ako atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki spolu.

Tokio bolo po vojne úplne prestavané. Letné olympijské hry 1964 boli významnou svetovou udalosťou. V 70. rokoch 20. storočia sa začali stavať nové výškové budovy, ako napríklad Sunshine 60.

Podnebie

Tokio má štvorročné podnebie s daždivými letami a suchými zimami.

Údaje o podnebí pre Ōtemachi, Chiyoda ward, Tokyo (1981-2010)

Mesiac

Jan

Február

Mar

Apríl

Máj

Jun

júl

Aug

Sep

Október

Nov

Dec

Rok

Rekordne vysoká teplota °C (°F)

22.6
(72.7)

24.9
(76.8)

25.3
(77.5)

29.2
(84.6)

31.9
(89.4)

36.2
(97.2)

39.5
(103.1)

39.1
(102.4)

38.1
(100.6)

32.6
(90.7)

27.3
(81.1)

24.8
(76.6)

39.5
(103.1)

Priemerná maximálna teplota °C (°F)

9.6
(49.3)

10.4
(50.7)

13.6
(56.5)

19.0
(66.2)

22.9
(73.2)

25.5
(77.9)

29.2
(84.6)

30.8
(87.4)

26.9
(80.4)

21.5
(70.7)

16.3
(61.3)

11.9
(53.4)

19.8
(67.6)

Denný priemer °C (°F)

5.2
(41.4)

5.7
(42.3)

8.7
(47.7)

13.9
(57.0)

18.2
(64.8)

21.4
(70.5)

25.0
(77.0)

26.4
(79.5)

22.8
(73.0)

17.5
(63.5)

12.1
(53.8)

7.6
(45.7)

15.4
(59.7)

Priemerná najnižšia teplota °C (°F)

0.9
(33.6)

1.7
(35.1)

4.4
(39.9)

9.4
(48.9)

14.0
(57.2)

18.0
(64.4)

21.8
(71.2)

23.0
(73.4)

19.7
(67.5)

14.2
(57.6)

8.3
(46.9)

3.5
(38.3)

11.6
(52.9)

Rekordne nízka teplota °C (°F)

−9.2
(15.4)

−7.9
(17.8)

−5.6
(21.9)

−3.1
(26.4)

2.2
(36.0)

8.5
(47.3)

13.0
(55.4)

15.4
(59.7)

10.5
(50.9)

−0.5
(31.1)

−3.1
(26.4)

−6.8
(19.8)

−9.3
(15.3)

Priemerný úhrn zrážok mm (inches)

52.3
(2.06)

56.1
(2.21)

117.5
(4.63)

124.5
(4.90)

137.8
(5.43)

167.7
(6.60)

153.5
(6.04)

168.2
(6.62)

209.9
(8.26)

197.8
(7.79)

92.5
(3.64)

51.0
(2.01)

1,528.8
(60.19)

Priemerné množstvo snehu cm (palcov)

5
(2.0)

5
(2.0)

1
(0.4)

0
(0)

0
(0)

0
(0)

0
(0)

0
(0)

0
(0)

0
(0)

0
(0)

0
(0)

11
(4.3)

Priemerný počet dní so zrážkami (≥ 0,5 mm)

5.3

6.2

11.0

11.0

11.4

12.7

11.8

9.0

12.2

10.8

7.6

4.9

114.0

Priemerné zasnežené dni

2.8

3.7

2.2

0.2

0.0

0.0

0.0

0.0

0.0

0.0

0.0

0.8

9.7

Priemerná relatívna vlhkosť (%)

52

53

56

62

69

75

77

73

75

68

65

56

62

Priemerný mesačný počet hodín slnečného svitu

184.5

165.8

163.1

176.9

167.8

125.4

146.4

169.0

120.9

131.0

147.9

178.0

1,876.7

Zdroj: Japonská meteorologická agentúra (záznamy od roku 1872 do súčasnosti)



Obyvateľstvo

Obyvateľstvo Tokia

Podľa oblasti 1

Tokio
Špeciálne
obvodyOblasť TamaOstrovy

12,79 milióna
8,653 milióna4
,109 milióna28
000

Podľa veku²

Mladí ľudia (0-14 rokov)V
produktívnom veku (15-64 rokov)
Dôchodkový vek (65 rokov a viac)

1,461 milióna (11,8%)
8,546 milióna (69,3%)
2,332 milióna (18,9%)

Podľa hodín³

DayNight

14 978 miliónov12
416 miliónov

Podľa štátnej príslušnosti

Zahraniční obyvatelia

364,653 4

1 Odhady k 1. októbru 2007.

² od 1. januára 2007.

³ podľa národného sčítania ľudu z roku 2005.

4 od 1. januára 2006.

V októbri 2007 žilo v 23 špeciálnych obvodoch Tokia približne 8,7 milióna obyvateľov. Počas dňa sa počet obyvateľov Tokia zvýši na viac ako 15 miliónov. Do mesta denne prichádza približne 2,5 milióna pracovníkov a študentov. Najväčší nárast je v troch centrálnych obvodoch Chiyoda, Chūō a Minato. V roku 2005 bolo v týchto troch štvrtiach v noci len 326 000 bežných obyvateľov, ale cez deň ich v týchto štvrtiach žije 2,4 milióna.

V Tokiu žije veľa zahraničných obyvateľov. Od roku 2005 sú v Tokiu najčastejšie zastúpené skupiny Číňanov (123 661), Kórejčanov (106 697) a Filipíncov (31 077). Američania (18 848), Briti (7 696), Brazílčania (5 300) a Francúzi (3 000) sú menej častí.

Špeciálne oddelenia

23 špeciálnych obvodov Tokia je tá istá oblasť, ktorá sa predtým nazývala Tokio City. Dňa 1. júla 1943 bolo mesto Tokio zlúčené s prefektúrou Tokio (東京府, Tōkyō-fu) a stalo sa osobitnou vládnou oblasťou. Tým sa obvody odlišovali od ostatných obvodov v Japonsku. Iné mestské obvody sú súčasťou väčšej mestskej samosprávy, ale tieto nie sú. Každý obvod je samosprávou s vlastným starostom a zastupiteľstvom ako ostatné japonské mestá. Špeciálne obvody často používajú slovo mesto vo svojom oficiálnom anglickom názve, napr. mesto Chiyoda.

Oddelenia majú jedinečný administratívny vzťah s vládou prefektúry. Tokijská metropolitná vláda spravuje niektoré verejné práce, ako je vodovod, kanalizácia a hasenie požiarov. Na zaplatenie týchto vecí prefektúra vyberá komunálne dane, ktoré zvyčajne vyberá mesto.

Špeciálne oddelenia Tokia sú:

  • Adachi
  • Arakawa
  • Bunkyō
  • Chiyoda
  • Chūō
  • Edogawa
  • Itabashi
  • Katsushika
  • Kita
  • Kōtō
  • Meguro
  • Minato
  • Nakano
  • Nerima
  • Ōta
  • Setagaya
  • Shibuya
  • Šinagawa
  • Šindžuku
  • Suginami
  • Sumida
  • Taitō
  • Toshima

Centrálnu časť Tokia tvoria tri obvody. Sú to Chiyoda, Chūō a Minato.

Mapa 23 špeciálnych obvodov TokiaZoom
Mapa 23 špeciálnych obvodov Tokia

Orientačné body

Tokio má veľa pamiatok, ale len málo z nich je starých. V Tokiu je len veľmi málo budov starších ako 50 rokov. Obľúbené miesta pre návštevníkov siahajú od Tokijskej veže v centre mesta až po horu Takao na západnom vidieku. Tokyo Sky Tree je nová veža a je najvyššia v Japonsku. Tradičné náboženské pamiatky, ako sú svätyne Meidži a Sensó-dži, priťahujú množstvo turistov. V strede mesta je možné vidieť cisársky palác, ktorý však nie je prístupný verejnosti.

Tokyo Sky Tree a East Tower 10. februára 2012Zoom
Tokyo Sky Tree a East Tower 10. februára 2012

Doprava

Tokio je kultúrnym, obchodným a politickým centrom krajiny. Je tiež centrom mnohých dopravných systémov. Do mesta a z mesta vedie množstvo leteckých, železničných, námorných a cestných spojení. Miestne systémy metra a autobusov obsluhujú všetky časti mesta.

Tokio obsluhujú dve komerčné letiská. Letisko Haneda sa nachádza na území mesta pri Tokijskom zálive. Toto letisko slúži najmä na vnútroštátne cestovanie. Väčšina medzinárodných letov do Tokia a z Tokia sa uskutočňuje cez letisko Narita v prefektúre Čiba.

Na tokijskej stanici začínajú viaceré superexpresné železničné linky Šinkansen vrátane Tókaidó Šinkansen smerujúceho na západ a Tóhoku Šinkansen smerujúceho na severovýchod. Tokijské metro je hlavným mestským systémom metra.

Tokio má rušný medzinárodný a vnútroštátny prístav, ale väčšia premávka prebieha cez neďaleký prístav Jokohama. Vnútroštátne trajekty premávajú na tokijské ostrovy, ale aj do iných častí krajiny, napríklad na ostrov Hokkaido.

V Tokiu sa stretáva mnoho diaľnic vrátane rýchlostných ciest Chūō, Kan-Etsu, Tōhoku a Tōmei. Všetky diaľničné vzdialenosti v Japonsku začínajú od nuly na značke v Nihonbaši, Tokio.

Súvisiace stránky

Univerzity v Tokiu

Národné univerzity

Súkromné univerzity

  • Keio University
  • Waseda University
    • Waseda Jitsugyo (súkromná škola pri Waseda Univ.)

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je Tokio?


Odpoveď: Tokio je hlavné a najväčšie mesto Japonska, ktoré sa nachádza na ostrove Honšú v oblasti Kantó.

Otázka: Čo je to cisársky palác?


Odpoveď: Cisársky palác sa nachádza v Tokiu a v skutočnosti nie je verejne prístupný pre turistov.

Otázka: Čo je centrom podnikania, obchodu a priemyslu Japonska?


Odpoveď: Tokio je centrom podnikania, obchodu a priemyslu Japonska.

Otázka: Kde sa nachádza Tokio?


Odpoveď: Tokio sa nachádza na ostrove Honšu v regióne Kantó v Japonsku.

Otázka: Aké bolo hlavné mesto Japonska pred Tokiom?


Odpoveď: Kjóto bolo hlavným mestom Japonska pred Tokiom.

Otázka: Prečo sa názov mesta Edo zmenil na Tokio?


Odpoveď: Názov mesta Edo sa zmenil na Tokio v polovici 19. storočia, keď sa stalo hlavným mestom Japonska.

Otázka: Čo sa stalo s Tokiom počas druhej svetovej vojny?


Odpoveď: Tokio bolo počas druhej svetovej vojny vážne poškodené bombami a po prehratej vojne Japonska bolo mesto obnovené.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3